Editorial

Aj napriek tomu, že nevieme presne deň, kedy sa Ježíš narodil, oslavujeme Vianoce už prvej polovice č. storočia n.l. V starom zozname rímskych biskupov je 25. december roku 336 n.l. označený ako Natus Christus in Betleem Judeae" , narodenie Krista v Betleheme, v Judei.

Zatiaľ čo stovky rokov dozadu môžeme vidieť Vianoce len ako zápis v kronike, v súčasnosti na nás vyskakujú z každého rohu už od polovice októbra. Vidíme ich vo farebných reklamách operátorov, koledy hrajú v obchodných centrách a Vianočné trhy ani nepočkajú na prvý decembrový deň. Práve vďaka týmto skutočnostiam počúvam niekoľko posledných rokov od kresťanov a nekresťanov na Vianoce len sťažnosti a kritiku. Lezú im na nervy reklamy. Majú stres lebo ešte nemajú darčeky, lebo nemajú dosť našetrené, lebo... Vianoce sa stali symbolom niečoho veľmi negatívneho.



Ja Vianoce milujem. Mám rada vianočné trhy, vôňu a chuť vianočného punču. Rada rozbaľujem darčeky a rada darčeky dávam. Nevadia mi reklamy, nedám sa odradiť tlačenicami v obchodoch, ani ufrflanými ľuďmi, ktorí mesiac sa pred Vianocami len sťažujú a už len z princípu sa rozhodnú, že len bez Vianočnej radosti a darčekov zachovajú hĺbku skutočného významu Vianoc.

Bez ohľadu na plusy a mínusy tohto obdobia, sme stále Kresťania a oslavujeme narodenie Ježiša, ktorý prišiel na zem ako syn človeka, aby nás zachránil. Nebuďme tí ufrflaní, tí uponáhľaní, tí čo sa len sťažujú, ako všetko okolo upadá. Myslím si, že práve my by sme mali ukázať ľudom namiesto moralizovania viac nadšenia. Práve my máme dôvod sa radovať a oslavovať aj celý adventný mesiac. Preniesť tú radosť a pokoj, ktorý cítime, keď na Vianočnej omši spievame v zbore koledy, na každého okolo nás. Užívajme si všetko to pekné okolo nás, čo sa spája s oslavou tohto obdobia. Lebo radosť je veľký dar od Boha.

Príslovia 17:22 „Veselé srdce slúži na zdravie, zronený duch však kosti vysúša.“

Eva Kianičková

čo sa deje v ŽILINE - Escape club

Čo sa asi deje v Escape clube? Kde začať? Počas pracovných dní priestory Escape clubu využívajú dobrovoľníci, ktorý vedú rôzne workshopy ako angličtina, nemčina, španielčina, hudobný workshop, UV show, workout a fotografický workshop, kde môže prísť prakticky ktokoľvek. Do nedávna priestory vo štvrtky využívali aj mamičky s deťmi, ktoré sa tam stretávali na MAMIclub, ale priestor, predsa len uspôsobený na iné účely, im začal byť malý, a tak sa museli presunúť do väčších a komfortnejších priestorov.

V piatok večer, raz do mesiaca, sa klub naplní mladými ľuďmi, ktorí prišli na KECYclub. To je čas, kedy hrá kapela, tancuje sa, počúva sa a diskutuje o aktuálnych témach, ktoré sú položené do kostrastu kráľovstva tohto sveta a kráľovstva UPSIDEDOWN, ktoré je to Božie. Cez Escape club sa za ten večer premelie okolo 50 ludí, aj keď na poslednom clube, kedy sa k nám prišli inšpirovať mladí z neďalekého Vsetína a Lhoty, nás bolo až 90.

Ak v piatok nie je KECYclub, vysoko pravdepodobne je tam nejaký koncert, alebo tématická párty. Nemôžem nespomenúť poslednú párty s názvom NERDS IN VEGAS, kde sme klub vyzdobili ako kasíno, pekne sme sa obliekli, pripravili sme motýlikov a kravaty, rozložili sme všetky stolné hry a súťažili. Výťaz dostal poukaz na kebab a palacinky. Nový team pripravuje a plánuje aj iné druhy programu ako napríklad talkshow.

Každú druhú nedeľu v mesiaci sa v klube stretávame na RE:FOCUS, čo sú alternatívne mládežnícke bohoslužby. Pod tým pojmom si predstavte trochu hlučnejšiu hudbu, nie len slovenské chvály, veľa videí a výklad Božieho Slova s aplikáciou na život mladých ľudí. Na RE:FOCUS sa nás schádza okolo 55. Je to výborná príležitosť pozvať našich spolužiakov a priateľov, ktorým je takáto forma bohoslužieb akosi bližšia. 

Určite som nespomenula všetky aktivity, ale dúfam, že som vám aspoň trochu priblížila čím Escape club momentálne žije. Ak vás niečo zaujalo, určite sa pýtajte. Viac sa dozviete napríklad na facebookových stránkach www.facebook.com/escapeklub a www.facebook.com/groups/refocuszilina, kde nájdete aj fotky z akcií.

Lucia Máhriková

čo sa deje v ŽILINE - Svedectvo

Od jesene 2012 sa žilinský zbor môže popýšiť dobrovoľníckym programom. Zatiaľ sa ho zúčastnilo spolu 15 dobrovoľníkov z krajín ako Česká republika, Španielsko, Veľká Británia, Severné Írsko, Maďarsko, Nemecko a Estónsko. Jedným z piatich súčasných je aj Danka z Brna.

Poprvé v životě jsem na delší čas mimo své rodné město a tedy i mimo svůj rodný brněnský sbor. A tak jsem mohla poprvé zažívat, jaké to je přijít jako úplně neznámá osoba do kolektivu, který je zaběhnutý a který už spolu prožil nespočet akcí a zážítků. Myslela jsem si, a byla jsem na to připravná, že včlenování bude dlouhodobější záležitostí. Počítala jsem i s několika měsíci. Ale realita předčila i moje nejpozitivnější představy. Pán Bůh mi poslal do cesty několik úžasných lidí z mládeže a ze sboru, kteří se mě ujali a seznámili mě postupně se všemi ostatními členy. Takže už během prvních 14 dní jsem měla pocit, že sem prostě patřím a že i tento sbor se pro mě stane mojí další rodinou.

A opravdu. Po skoro čtyřech měsících můžu potvrdit, že je-li něco Boží vůlí, tak pak Bůh otvírá dveře všude. Šla jsem do Žiliny s touhou a přáním zapojit se do sboru a sborových aktivit jak jen to bude možné. A to přání se mi splnilo. Jsem moc vděčná, že můžu pomáhat v některých oblastech a tím se i přirozeněji včleňovat do sboru. Možná to není v takových oblastech, jaké jsem si na začátku představovala. Ale jakmile jsem ustoupila od svých představ a snažení se v oblastech, které pro mě nebyly připravené, tak jsem opět mohla začít pociťovat, že Pán Bůh si mě chce použít jinde a že to bude pro něj a i pro mě mnohem užitečnější a plně naplňující.

A i když vnímám některé rozdíly mezi brněnským a žilinským sborem, snažím se je mezi sebou neporovnávat. Ani to nejde, protože každý působí jinde, v jiném městě, mezi jinými společenskými poměry a s jinou vlastní historií.

Jsem Pánu Bohu vděčná, že můžu i tady v Žilině cítit jeho přítomnost. Jsem vděčná, že můžu poznávat nové lidi, jiný styl práce s mládeží a dorostem, jiné fungování sboru.

Daniela Kořínková

čo sa deje v ŽILINE - Práca s mladými

Málokto má rád zmeny. Máme radi, keď vieme čo, kde, ako a kedy bude, čo od toho máme očakávať a čo je naopak očakávané od nás. Ide to istý stereotyp, ktorý dáva pocit bezpečia. Aj my mladí v Žiline sme mali ten svoj systém, ktorý fungoval mnohé roky: dve samostatné skupiny, starší dorast a mládež, ktoré sa stretávali raz do týždňa, aby spievali Bohu, modlili sa a študovali Bibliu. Ten istý čas, tá istá štruktúra stretnutia (s menšími osvieženiami).

Máloktorý systém má tak dokonalý dizajn, aby mohol ísť naprieč desaťročiami v nezmenenej forme s tým, že je stále aktuálny, vyhovujúci a oslovujúci. Doba je v neustálom posune, psychológia vydáva nové a nové knihy o ďalšej a ďalšej generácii mladých ľudí. Cirkev ostáva Bohom ustanovená naprieč tým všetkým, avšak veríme, že tiež môže a má meniť formy svojej práce medzi ľuďmi tak, aby boli relevantné.



Po období modlenia sa, pýtania sa, rozhovorov a hľadania prišli naši leadri Janči a Majo s novým konceptom, ktorý prekopal zabehnuté rutiny, otvoril príležitosti, ponúkol voľnosť a zároveň bol výzvou pre každého z tímu vedúcich dorastu a mládeže. Zmena vyviera z revízie nášho presvedčenia, že nechceme len vytvoriť program, ale chceme činiť učeníkov. Prakticky to znamená, že sme zrušili „klasické“ dorasty a mládeže, kde sa „sedí s gitarkou v kruhu“ a spojili sa do jednej veľkej skupiny. Tú sme zároveň rozdelili do viacerých menších skupín. Veľká skupina re:focus je miestom, kde spolu chválime Boha piesňami, spoznávame Ho v slove, modlíme sa, budujeme komunitu ako jedno spoločenstvo a to všetko sa snažíme robiť formou, ktorá bude zrozumiteľná aj človeku, ktorý prichádza prvýkrát – toto sa odohráva každé dva týždne vo forme otvorených mládežníckych bohoslužieb v nedeľu večer (pódiovo orientovaný typ udalosti). V čase medzi dvoma re:focusmi sa stretávajú menšie skupiny (livegroups), ktoré riešia svoje individuálne témy, diskutujú, zdieľajú sa, alebo iba tak hang-out-ujú. Nie sú len ďalším programom alebo formou biblického štúdia. Sú komunitami, ktoré žijú svojim životom, prebieha v nich pastorácia, vyučovanie, napomínanie či povzbudzovanie. Ich výhodou je, že si môžu viac prispôsobiť svoje stretnutia podľa potreby jednotlivých členov. Zároveň sú svojou veľkosťou a aktivitami ideálnym priestorom na budovanie vzťahov „mimo kostol“.

Málokto má rád zmeny, avšak bez nich sa nedá posúvať vpred. Veríme, že tento nový koncept je posunom ďalej, ale strom poznať po ovocí (Mt 7, 17-20), a preto čakáme s otvoreným srdcom akú cestu nám Boh vo veci svojho diela ukáže.

Naďa & Michal Klaudínyovci

bolgERVIN - Trocha k manželstvu

Pred nejakým časom sa uskutočnila konferencia ohľadom priorít cirkvi. Mnoho dôležitých a podnetných rozhovorov, diskusií, tém. Celkovo efektívne celodenné stretnutie. Niekde v pozadí sa však ozývali aj hlasy, že čo naše rodiny, medzi ktorými niektoré zle fungujú a smerujú k bolestivým rozpadom? Viete, aj ja som človek, ktorý milujem výzvy dnešnej doby a očakávania, ako môže Boh zachraňovať jednotlivcov a spoločnosť. Na druhej strane si rýchlo uvedomím, že: „Hej, ale bez mojej manželky by som sa dopredu veľmi nepohol...“

Vízie, výzvy, zmeny v mojom okolí sú externé prejavy milosti Božej, ktoré však môžem zvládnuť iba ak zvládam svoj vnútorný svet emócií, myšlienok a motivácií. Čo je výborným, možno aj najlepším Božím nástrojom pre dosiahnutie tohto cieľa? Pre slečnu – manžel. Pre chlapíka – manželka. Manželstvo je jediný priestor, kde človeka neohúrime, ale stretneme sa v ňom s nefalšovanou pravdou, milosťou a premenou.

Pamätám sa na to, kedy som riešil, že moja služba Bohu je číslo 1 a manželka by bola brzdou (ešte pre manželstvom). V tom období bolo skvelé, že som mal dobrého priateľa, otca viacerých detí a dobrého kresťanského lídra. Povedal mi, že normálny stav pre kresťana je manželský stav. Po 10 rokoch manželstva musím dodať, že Boh je génius. Práve manželský záväzok ma najviac „núti“ poznávať a riešiť pravdu, milosť a premenu v mojom živote.

Niektorí mi môžu oponovať: „Ervin, neštuduješ posledné trendy, že v populácii budeme mať stále väčšiu generáciu singles?“ Moja odpoveď je, že veľmi pozorne študujem a sledujem kultúru a výrok v otázke je pravdivý. Zároveň však predložím dve pozorovania. Prvé: Väčšina ľudí, ktorí nemajú zlé skúsenosti z manželstva, túžia po ňom. Ich vnútorný hlas hovorí... áno. Druhé: Sexuálna zdržanlivosť prakticky neexistuje. Sexuálny život človeka je jedným z najhlbších prejavov jeho komplnexnej osobnosti. Médiá sa priživujú na ľudskej závislosti na prehnaných požiadavkách sexu, ktoré zároveň tieto médiá aj vytvárajú.

Teda, túžba celoživotného spojenia sa s iným odlišným človekom a sexuálna túžba.

Vôbec nehovorím, že každý, kto má tieto dve veci, je pripravený vstúpiť do manželstva! Hovorím ale to, že každý by mal o ňom vážne premýšľať a pripravovať sa na manželstvo. My, skúsenejší by sme mali hovoriť s mladšími o sláve manželstva (ktoré z Božej milosti pestujeme) a vy mladší sa nebojte byť odvážnejší a radikálnejší.

Chlapi, milujte Ježiša. Dobre študujte a zarábajte. Oslovte ženu a zaviažte sa milovať ju celý život.

Slečny, milujte Ježiša. Majte vysoké očakávania na muža. Ak sa vám niekto ozve, neutekajte hneď ako splašené srny.

Manželstvo samozrejme nie je jediný spôsob, ako prežiť svoj život dobre. Myslím si však, že je najlepší, najbezpečnejší a najkrajší. Prečo to celé nefunguje? Veľmi ťažká otázka.

Skúsim však odpovedať takto: „Ježiš Kristus si ma láskou zaviazal. Teraz sa ja celoživotne zaviažem milovať druhého.“

E. 

zdroj: http://ranajkysjezisom.blogspot.sk/

Editorial

Ako dieťa som často cestovala vlakom z Oravy na východné Slovensko, kde bývali moji starí rodičia. Najzaujímavejšia bola stanica Kysak, kde sme prestupovali na druhý vlak. Chvíľu to vyzeralo, že sa ním vraciame naspäť domov, a predsa sme zakrátko dorazili do cieľa. Aj v živote prechádzame prestupnými stanicami, kde Boh mení smer nášho života, aby sme jedného dňa dosiahli nebeský cieľ.

Pre mnohých mladých ľudí je takouto stanicou mesto, kde strávia vysokoškolské štúdium. U mňa sa ním na desať rokov stala Banská Bystrica. Z Božej milosti mi tu nepribudli len titul pred menom, titul za menom a nové priezvisko, ale Pán Boh tu veľmi formoval hlavne moje srdce a môj vzťah s Ním. Asi by som nedokázala vypočítať, koľko hodín som strávila v priestoroch miestneho zboru CB, ale som si istá, že práve tam Pán Boh používal lásku a otvorené srdcia svojich detí na to, aby sa ma dotýkal a menil ma. Dostala som tu dar spoločenstva mojich rovesníkov na mládeži, ale tiež omnoho viac: milujúcu rodinu v podobe spoločenstva rôzneho vekového zloženia, možnosť slúžiť, počuť Boží hlas a robiť stále nové kroky k životu, aký má pre mňa On.

Vymenovať všetkých ľudí a zážitky tu v niekoľkých vetách nie je možné, tak za všetky spomeniem len jeden z prvých dní v BB a potom zasa ten posledný. Prvý bol v roku 2004, keď som sa chcela zaradiť do spoločenstva, ale nemala som na nikoho kontakt. Cestou zo školy som „náhodne“ stretla jedného študenta teológie, ktorého som poznala z letného tábora, a on ma zavolal pozerať v ten večer film. Tak som spoznala ostatných mládežníkov a toto stretnutie som vnímala ako odpoveď na moje modlitby. Posledná bola jedna septembrová nedeľa tohto roku, počas ktorej sme sa ja a Juraj lúčili s našimi priateľmi v zbore, predstavili sme im naše plány do služby a oni sa za nás modlili a povzbudzovali nás.

Odkedy sme sa presťahovali do Glasgowa, stále s láskou a vďakou spomínam na roky strávené v BB a hlavne na ľudí v nej. Všetkým študentom a ďalším, ktorí sa tu ocitli na prestupnej stanici, prajem, aby tam mohli načerpať aspoň toľko ako ja a Bystričanom, aby aj naďalej boli požehnaním, a aby aj ich Pán Ježiš nesmierne požehnal v budovaní svojho kráľovstva.

Jarmila Institoris

Čo sa deje v BANSKEJ BYSTRICI...

Keď som pred dvoma rokmi prišla študovať do Banskej Bystrice, bolo mi jasné, že bez spoločenstva tu nebudem schopná existovať. Vedela som o stretnutiach kresťanov, ktoré sa konajú na internátoch, ale mala som problém tam ísť sama. Bála som sa prísť niekde, kde nikoho nepoznám a bola som zotročená myšlienkou, že ak aj na toto stretnutie pôjdem, nik zo starých členov si ma tu ani len nevšimne. Pán Boh si ale zázračne použil moju vtedajšiu spolubývajúcu, ktorá bola ochotná tam so mnou prvýkrát ísť, a ja som mohla len žasnúť nad Božou dobrotou a Jeho láskou ku mne. Dnes si už neviem predstaviť svoj študentský život bez týchto stretnutí a som vďačná Pánovi, že aj skrze ne koná v Bystrici svoje dielo. Uvedomujem si, akým veľkým darom od Hospodina sú pre mňa ľudia, s ktorými sa tu môžem stretávať, a zároveň sa modlím sa za to, aby noví ľudia, ktorí medzi nás prídu, boli oslobodení od takých predsudkov, aké mňa kedysi zväzovali. 

 
Naše stretnutia na internátoch oficiálne zastrešuje Vysokoškolské biblické hnutie. Ešte pred niekoľkými rokmi tu existovala „klasická“ zborová mládež, ale viacerí vedúci a mládežníci vtedy prežili, že lepšie oslovíme študentov, ak my pôjdeme za nimi, do ich prostredia. V úsilí získať pre evanjelium viac študentov sa spojili mladí z CB a z Evanjelickej cirkvi a pod hlavičkou VBH sa začali stretávať na internáte. Hoci sme z rôznych cirkví a väčšinou sme zapojení do služby v miestnom zbore, tu nás spája poslanie, ktoré vychádza z verša v 1. kapitole knihy Skutkov: „...budete mi svedkami v Jeruzaleme, v celom Judsku i Samárii, až po kraj zeme.“ Uvedomujeme si, že tieto slová Pána Ježiša platili nielen pre apoštolov, ale sú aktuálne aj pre nás a vyzývajú nás, aby sme boli Jeho svedkami všade, kde sa pohybujeme. 

Stretávame sa každý utorok s túžbou priniesť novým ľuďom evanjelium o našom Spasiteľovi. Schádzame sa k spoločnému zdieľaniu, uctievaniu, modlitbám a zamýšľaniu sa nad textami z Biblie. Uvedomujeme si, že naše vysokoškolské štúdium nie je iba o nadobúdaní nových vedomostí a plnení školských povinností, ale hlavne o tom, aby sme žili Krista, aby naše správanie odrážalo Boží charakter a aby sme aj v tomto prostredí dokázali byť soľou a svetlom. Nechceme byť zakukleným spolkom, ktorý si žije sám pre seba, zostáva v anonymite a tak mu je dobre. Naopak - chceme študentom priblížiť Božiu zvesť a evanjelium. 

Práve preto organizujeme pravidelné diskusné stretnutia s názvom Ponorka, na ktorých sa rečníci snažia priblížiť študentom biblické pravdy z rôznych uhlov pohľadu. Diskutuje sa na rôzne etické, filozofické a spoločenské témy, pričom rečníkmi sú najmä študenti teológie a etiky, ale aj odborníci so skúsenosťami z praxe. Sme vďační Pánovi, že sa Ponorka môže konať aj tento rok pod záštitou dekana Filozofickej fakulty, ktorý sa rozhodol projekt i naďalej podporovať a neklásť prekážky Božiemu dielu. Osobne som za tento projekt veľmi vďačná, nakoľko predstavuje pre našich spolužiakov, spolubývajúcich a kamarátov príležitosť prísť na neutrálnu akademickú pôdu a dozvedieť sa niečo viac o kresťanských princípoch. Ponorka je zároveň miestom, kde sa môžeme s ostatnými študentmi bližšie spoznať a pozvať ich na utorkové stretnutia. 

Najbližšie sa Ponorka bude konať teraz v novembri v rámci trojdňového festivalu, ktorého súčasťou je evanjelizácia v meste a na internátoch, a prednáška profesora matematiky na univerzite v Oxforde, Johna Lennoxa. Sme vďační Pánovi, že si povolal svojich služobníkov, aby prišli do Bystrice a hlásali tu Jeho slovo, no uvedomujeme si aj našu zodpovednosť za všetkých študentov a iných ľudí, ktorí na tieto akcie prídu. Je na nás, aby sme tieto akcie niesli na modlitbách, pozývali na ne ľudí a dovolili Pánovi, aby si nás na nich použil. Ja prvá si uvedomujem, že som – aj v prípade služby – nedokonalá nádoba, ale o to viac sa teším, že sa v našej slabosti prejavuje Jeho sila. 

Na záver všetkým prajem, aby sme dokázali prijať zodpovednosť za ľudí, ktorých nám dal Kristus do života a aby sme aj v neveriacom prostredí dokázali nášho Spasiteľa dobre reprezentovať a rásť do Jeho podoby.

Vlaďka Vrajová

Fusion

Fusion je voľnočasová aktivita pre 13 až 19 ročných, kde študenti rozvíjajú svoje talenty a prostredníctvom umenia nadobúdajú nové priateľstvá. Predovšetkým je to však evanjelizačný nástroj pre lokálny zbor, ktorý otvára dvere pre teenagerov hľadajúcich miesto, kam môžu patriť. Na Slovensku táto služba v súčasnosti funguje v Bratislave, Banskej Bystrici a v Senci.

Prvý Fusion na Slovensku začal fungovať popri Základnej škole Narnia v Banskej Bystrici. Počas školského roka sa od novembra 2011 stretávame každú stredu. Sme skupina mladých ľudí, ktorých spája hudba, spev, tanec a iné formy umenia. Spoločne, ako spevácky zbor, nacvičujeme piesne, populárne aj kresťanské, a tak vytvárame repertoár na nadchádzajúci koncert. Počas celého týždňa prebiehajú okrem nácviku zboru rôzne workshopy – gitara, bicie, sólový spev, basgitara, tiež fotografovanie, kozmetika či návštevy starších ľudí zo zboru. Každý pondelok sa hrá vybíjaná. Fusion tak nie je len pre hudobne nadaných študentov, ktorí sa chcú naučiť perfektne ovládať spev či hru na hudobný nástroj. Je to miesto, kam môže patriť každý, kto túži po komunite, priateľstvách, kto hľadá niečo viac ako len zabíjanie času doma pri počítači. Preto platí pravidlo: ak hudba a spev neznie perfektne, ale študenti na nácvikoch cítia radosť a prijatie, Fusion plní svoju funkciu.

V tejto službe je veľmi dôležitý duchovný rozmer, preto tím vedúcich tvoria znovuzrodení veriaci, ktorí sa snažia byť pripravení pomôcť študentom v hľadaní odpovedí na otázky, stáť pri nich v ťažkostiach. Väčšina študentov vo Fusion pochádza z neúplných alebo nefunkčných rodín, preto sú pre nich tieto vzťahy veľmi vzácne a často vo vedúcich nachádzajú vzory, ktoré im doma chýbajú.





Mnoho študentov sa len zastaví, chvíľu medzi nami pobudnú a odídu. Sú však aj takí, ktorí vo Fusion našli svoj domov a chodia naň už roky. S radosťou pozorujeme, ako niektorí z nich duchovne rastú a pomaly preberajú malé zodpovednosti. Jednou z takýchto ľudí je Paťka Swietoňová, ktorá patrí do Fusion už od jeho začiatku:

„Fusion pre mňa nie je len o hudbe, je to moja rodina, vďaka ktorej sa môj život zmenil. Vyrastala som v neveriacej a dosť komplikovanej rodine, takže pre mňa niečo také, ako Boh a Biblia, boli len obyčajné slová. Vo Fusion som už od začiatku a na našom prvom campe sa to stalo. Boh sa ma dotkol. Bolo – a stále to je – niečo neopísateľne úžasné. Začal konať v mojom živote a stále koná. Fusion sú ľudia, ktorí mi pomáhajú vo viere rásť a je to miesto, kde môžeme zdieľať svoje pocity, problémy, ale aj skvelé zážitky. Môžem povedať, že život s Bohom nie je dokonalý, ale ani napriek tomu svoje rozhodnutie žiť pre Boha nezmením. Boh ma miluje a ja milujem Jeho.“



Ja som sa do služby Fusion zapojila v septembri 2013. Je úžasné sledovať túto veľkú rodinu a byť jej súčasťou. Tak, ako to v rodine býva, aj my prechádzame obdobiami silnej súdržnosti, ale aj komplikovaných vzťahov. Učíme sa riešiť konflikty a prejavovať si navzájom lásku. Každý týždeň cez krátke zamyslenie premýšľame nad Božím slovom a hľadáme odpovede na otázky.

Veľkým povzbudením bol pre mňa tohtoročný letný tábor. Nikdy sme u dievčaťa, ktoré chodilo na Fusion už takmer 3 roky, nespozorovali záujem o duchovné veci. Boh v nej však bez nášho vedomia po celý ten čas pracoval a v jeden večer na tábore sa rozhodla vyznať svoje hriechy a prijať Ježiša ako osobného Spasiteľa.

Tento školský rok začali piatkové dorasty, čas chvál a štúdia Biblie. Je to tiež nástroj, ktorý spája Fusion a zbor Cirkvi Bratskej v Banskej Bystrici. Modlíme sa a veríme, že je ešte omnoho viac študentov, ktorí hľadajú a sú hladní po Božej láske.

Tina Prištiaková

blogERVIN - Boh, aká je Tvoja adresa?

„A Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami a my sme videli jeho slávu... plný milosti a pravdy.“ (Ján 1:14)

Hľadal si už niečo? Prejdeš si svoje veci, potom sa pýtaš rodičov, súrodencov, manželky, detí a potom zistíš, že si si ten mobil nechal (ako vždy) na záchode.

Srandičky, srandičky... Teraz vážne.

Kde Boh býva? Začnime opačne. Kde toho strateného Boha ľudia hľadajú? Teoreticky, najprv v kostoloch. Pre drvivú väčšinu Slovákov to však kostol nie je. V prírode. Počul si to už? „V prírode sa cítim k Bohu najbližšie...“ To dáva zmysel. V kníhkupectvách sa rozrastajú pulty s ezoterickou a mystickou literatúrou. Svet predsa musí riadiť „niečo“ a to niečo je tak krásne popísané obrazmi strácania sa pri Lotosovom kvete. Nakoniec, kto môže byť šťastnejší, ako ten kvietok... „och ide krava, rýchlo sa schovajme“. Tak, a už je nirvána v krave a potom znova von. Také mysticky božské... Alebo, počul si už: „Boh je v každom človeku“?

Blííízko. Začína dilema CéBéčkára. „Ó, on videl vo mne Boha, asi nezaspím... Ale musím rýchlo povedať tomu človeku, že v jeho Hare Krišňákovom susedovi ten Boh nie je. To len vo mne...“ Alebo toto ma baví. Rozhovor kresťana s nekresťanom. Nekresťan: „Ukáž mi už konečne toho Boha“. Kresťan: „Ok. Pozri do našej cirkvi. No, vlastne tam nie. Ale inak CB je super cirkev, ale vieš v našom meste nie celkom...“ Nekresťan: „A čo tvoj život, je tam Boh?“ Kresťan: „Noo, vieš. Nepozeraj na môj život. Ja nie som ideálny. Raz som čítal o jednom číňanovi, cez ktorého Boh tak konal... Ja taký nie som.“ (Dilema kresťana, že keď povie, že Boh býva v ňom, tak ako mu vysvetlí, že síce to, ehm, nevidno. Je to totiž dosť hlboko, ale je to tam... niekde) Kresťan pokračuje: „Nepozeraj na mňa. Vlastne nepozeraj na žiadneho kresťana (zrazu mu nevieme povedať ani meno a samozrejme, katolíka nespomenieme), pozeraj na Ježiša.“ Nekresťan: „Tha. Dik. Nič som sa nedozvedel.“

Teoreticky správne. Pozri sa na Ježiša. Ale keď Ježiš chodil na zemi, tak ľudia videli, dotýkali sa Božej slávy, Božej milosti, Božej oslobodzujúcej pravdy. Ježiš raz povedal komunite svojich učeníkov: „Podľa toho všetci spoznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku jeden k druhému.“ (Ján 13:35)

Ako môžeme dnes povedať človeku, ktorý hľadá Božiu adresu: „Nepozeraj na mňa...“? Kde má potom pozerať?

Tu sa však musia odohrávať aspoň 3 veci. 1)Život vo výklade. Na miestach, kde je ťa vidno. Kde vidno tvoje výhry, prehry, skutky, slová. Ježiša videli ľudia preto, lebo žil s nimi. 2)Ver, že Ježiš je tvoj Pán a dôveruj mu. Jednoducho maj Ježiša radšej ako svoj MacBook. 3)Ukáž mu, ako si ctíš a chceš milovať naozaj každého človeka. Začni tým tvojim kamošom, čo ťa toľko otravuje.

Možno nakoniec tvoj okolitý svet Božiu adresu nájde. Cez teba.

E.

zdroj: http://ranajkysjezisom.blogspot.sk/

Editorial

Na úvod by som možno krátko začal vysvetlením názvu mládežníckej konferencie „UPdate".

Tento názov má základ v dvoch anglický slovách a síce, že v slove „UP“ alebo „Hore“ a v slove „date“ alebo „stretnutie“. Voľný preklad názvu update je „stretnutie s Ním“. Zároveň ale to isté slovo označuje aj „aktualizáciu“ (najmä v technickej oblasti) starého na nové, resp. pre „vylepšenie“. Ako teda tento názov naznačuje, jedným z cieľov ÚDM je to, aby sa človek stretol so živým Bohom a Jeho slovom a iniciatívne naň reagoval svojím vlastným životom.

Tohtoročnou témou Updatu bolo „4x4“ čo je označenie pohonu na všetky štyri kolesá u motorových vozidiel. Vozidlo 4x4 ako také, ktoré je stavané na náročný terén. Bez problémov zvládne diaľnicu, cestu I. aj II. triedy, ale v porovnaní s bežnými autami zvládne hravo aj to čo iné autá nie. Človek bol a je povolaný do náročného terénu a sám ho nedokáže zdolať. Má ale možnosť prísť za Bohom, svojím Stvoriteľom, ktorý mu vo svojom Synovi ponúka riešenie a to aj vo veľmi konkrétnych otázkach.



Pozvanie poslúžiť vyučovaním počas hlavných tém prijali Ervín Mittelmann (KE), Janči Máhrik (ZA/Vsetín), Marián Cabadaj (ZA), Marek Tomašovič (TT) ako aj zahraničný hosť Jeff Wright (Senior pastor zo zboru Green Pastures v Severnom Írsku). Jeho príbehy o tom, aké veľké veci Pán Boh robí v ich zbore, väčšinu z nás nadchli a povzbudili do vášnivých diskusií ako aj očakávania na to čo má Boh pripravené pre nás.

Účasť na tomto ročníku konferencie bola o 50% vyššia oproti minulému roku, čo mohlo byť zapríčinené aj otvorením ďalšej kategórie (networku) s názvom „23+“ pre všetkých tých, ktorí po ukončení školy nastúpili do zamestnania, prípadne zakladajú mladé rodiny a majú túžbu aj naďalej sa spolu stretávať a hľadať Božiu vôľu v kontexte každodennej služby.

UPdate z roka na rok stúpa na kvalite a to aj vďaka všetkým dobrovoľníkom, ktorí boli ochotní poslúžiť každý podľa svojho obdarovania. Rečníci na seminároch, hudobníci, technický tím, moderátori, kaviarenský tím, dramatický videotým, organizátori športových aktivít, pastorační pracovníci, ako aj každý jeden, ktorý činil dobre, keď mal príležitosť. Som vďačný Bohu, že ako cirkev vieme spolupracovať aj na takejto úrovni a verím, že na cestách, ktoré sú pred nami, v Jeho mene, zvládneme každú prekážku.

Marián Cabadaj

UPdate 4x4 - Hlavné témy

Človek si môže vybrať medzi ľahkým a ťažkým terénom. Medzi lesnou cestou a štvorprúdovou diaľnicou. Ak sa však rozhodneme ísť do lesa obyčajným, bežným autom, môže sa zničiť, pretože na taký terén nebolo skonštruované. Vozidlo 4x4 dokáže niečo, čo iné autá nedokážu − zdolať náročný terén.

Obraz vozidla sa používal počas celej mládežníckej konferencie ako zobrazenie človeka. Otvorili sa otázky: Sme aj my stavaní na náročný terén? Prečo ho nie sme schopní zvládnuť? Ako ho môžeme zvládnuť?

Vozidlo 4x4 je stavané do náročného terénu, my sme doň povolaní. Pravdou však je, že my na ťažký terén stavaní nie sme.

Obraz auta v Biblii nemáme, existuje však množstvo iných. Jedným z nich je obraz starého a nového človeka (Ef 4:22-24). Môžeme sa my, ľudia, zmeniť sami? Urobiť zo seba 4x4, byť zrazu vytrvalí, láskaví, trpezliví? Auto sa samé prerobiť nemôže. Kto ho dokáže naozaj zmeniť? Jedine ten, kto ho do detailu pozná – dizajnér.

Človek vo svojej prirodzenosti nedokáže robiť to, do čoho ho Boh povoláva. Nepripravený človek v náročnom teréne skôr či neskôr zomrie. Kľúčový rozdiel, zmena, ktorou človek musí prejsť, aby nielen vošiel do náročného terénu, ale aj z neho vyšiel, je prijatie Ducha Svätého. Tak, ako sú terénne autá oddelené od ostatných áut, tvoria zvláštnu kategóriu vozidiel do náročného terénu, tak aj kresťania sú oddelení od ostatného, hriešneho, sú svätí. Sú povolaní do zložitých úloh.

Keby bolo Božím zámerom pre kresťanov to, aby mali krásny a ľahký život, vzal by nás do večnosti hneď po tom, ako za nás zomrel. Avšak ľahký a krásny život je niečo, čo hľadajú ľudia v tomto svete. Dôvod, prečo nás tu Boh na zemi nechal nie je, aby sme hľadali to, čo hľadá svet. Nechal nás tu preto, lebo premenení Duchom Svätým sme jediní vybavení do náročného terénu.



Z našich úst často počuť: nedá sa to. Boh však tvrdí opak. Nikdy nám nenaloží viac, než by sme dokázali uniesť. Vyzýva nás, aby sme vyšli von z garáže. Veď vozidlo, ktoré stojí v garáži, za nič nestojí. Boh chce, aby sme „zašpinili svoje auto“. Pamätajme na to, čo pre nás Boh urobil a čo robí. Mnohí ľudia v dejinách hovorili o vyvraždení cirkvi, no ona tu stále je! Práve ona je obrazom toho, že Boh vo svete koná.

Sme Božou armádou v teréne tohto sveta. Keď sa bojíme prehry, musíme pamätať, že v Kristovi, ktorý nás posilňuje, nič nie je nemožné. Upriamujeme na Neho svoju myseľ s očakávaním? Tvorca nikdy nevyrobil produkt na to, aby zlyhal. Testuje ho, no dôvod skúmania slabín nie je len ich odhaľovanie, ale aj napravenie. Boh nás dokonale pozná a skúšky si používa na to, aby sme sami pochopili, kým sme. A keď s vierou obstojíme, vedie nás k vytrvalosti.

Duch Svätý nás nielen vysiela von z garáže, posiela nás na záchrannú misiu. Sme povolaní nasledovať Krista a činiť mu učeníkov. Keď ideme za Ním, náš život sa musí meniť. Ježiš má pre nás víziu, zmocní nás a vystrojí, aby sme boli rybármi ľudí.

Kristína Prištiaková

UPdate 23+ network

Sedíme na prípravnom UPdate tíme. Janči s iskričkou v očiach hovorí o návrhu Tomáša Henžela urobiť niečo „pre väčších“, ale že nechce ísť do toho sám. Ja som už dlhšie uvažoval o niečom podobnom. Hneď som tímu povedal, idem do toho s Tomášom. Začerstva na tíme sme mu aj zavolali a dohodli sa, že otvoríme „Network 23+“. Jančimu sa ešte viac rozžiarili oči, veď to Máhrikovské nadšenie poznáte... a pracovali sme ďalej s ešte väčšou radosťou, lebo sme vedeli, že sme na správnej ceste a Boh našu prípravu nielen sprevádza, ale aj dopredu dobre plánuje.

 

Dôvody pre spustenie Networku 23+ boli mnohé. Napríklad znepokojivý úplne bežný jav v CB v SR: „vyparenie sa“ vysokoškolákov a novomanželov či novorodičov. Jednoducho, zmiznú. Existovala aj určitá nespokojnosť stredoškolákov na UPdate, že program je šitý pre vysokoškolákov. Zaujímavé však bolo, že presne opačne to brali tí starší. Nechceli prísť, pretože mali pocit, že program je šitý viac pre mladších. Ďalším dôvodom bolo, že viacerí lídri dlhodobo vidíme určitý defekt v prechode mladého človeka z „besiedkárskeho“ modelu života k reálnemu životu. Neposledným dôvodom bolo sledovanie, ako mnoho mladých osamele tápe a snažia sa orientovať vo svete „veľkých“, t.j. pracovnom, partnerskom, rodinnom, spoločenskom živote a toto všetko jednoducho bez NASLEDOVANIA KRISTA = učeníctva, nebude fungovať. Prosto, „besiedkársky“ model života nás buď viac uzavrie v našich cirkvách, čo v nás len viac posilní v životný štýl GETA alebo sa „vyparíme“ vo svete. Aj jedno zlé, aj druhé zlé. Dosť zlé.

S Tomášom (a mnohými inými lídrami) sme skalopevne presvedčení, že v tomto období života, tak bohatom na obrovské životné zmeny, potrebujeme nanovo porozumieť Evanjeliu. Všetko sa v tom období mení a všetko sa musí meniť s nemenným Evanjeliom v centre. Toto by mala byť tá plodná, celoživotná stabilná a biblická cesta života. Všetci sa v tom cítime ako začiatočníci. Počas príprav sme sa s Tomášom potešovali, že bude skvelé, ak nás bude 10-15. Boh však potvrdzoval naše presvedčenia. Túžba a potreba po REAL LIFE KRESŤANSTVE je medzi CB mladými obrovská. Komunitu 23+ na UPdate-e tvorilo okolo 50 ľudí. Duch Svätý aktívne pracuje. Z reakcií a atmosféry sme boli uistení, že Boh si požehnával svoje dielo medzi nami a mnohí vyjadrovali veľký úžitok z účasti na networku.

V „Networku 23+“ sme preberali a diskutovali na tieto témy: 1.Boží príbeh a moje miesto v ňom/Tomáš Henžel, 2.Práca a Božie zámery s ňou/Braňo Sadloň, 3.Single a vzťah na Božiu slávu/Tomáš Grulich, 4.Bez komunity to nedáš/Ervin Mittelmann. Spíkri boli dobrými rečníkmi, ale prichádzali aj s praktickou aj teologickou hĺbkou. Po každej „prezentácii“ sme mali aj priestor na diskusiu.

Už teraz s Tomášom vidíme aj nedostatky našej práce. Určite máme čo zlepšovať. Sme ochotní pomôcť mládežiam a zborom v premýšľaní o službe ľuďom v tomto období života. Viac, ako rozoberať daný stav, chceme ukazovať na cestu vpred.

Tešíme sa však, že z Božej predivnej milosti, Kristovej slávy a moci Ducha sa nám podarí pomôcť novej generácii, aby nielen v cirkvi zostali, ale aby boli schopní NASLEDOVAŤ KRISTA tak, aby to Evanjelium premieňalo v prvom rade ich, potom ich reálny každodenný život, aby boli schopní misijne žiť a vytvárať a kultivovať Kristovskú komunitu.

Ervin Mittelmann
a Tomáš Henžel