Editorial

Občianske združenie Únia detí a mládeže vzniklo so zámerom podporiť prácu s deťmi a mládežou v CB na Slovensku prostredníctvom rôznych projektov, fundraisingu a nadviazania kontaktov s inými organizáciami, či už na Slovensku alebo v zahraničí. Jedným s projektov, do ktorého sme sa zapojili, je Európska dobrovoľnícka služba (EDS). Je to jedna z akcií v programe Mládež v akcii, ktorý zastrešuje Iuventa (MŠVVaŠ v SR).

EDS umožňuje mladým ľuďom vycestovať von do zahraničia a realizovať tak projekt EDS v niektorej z členských krajín Európskej únie, prípadne v ostatných krajinách sveta.

Tento program ma veľmi zaujal tým, že je to úžasná príležitosť pre podporu mladých ľudí, ktorí nemajú príležitosť vycestovať alebo sú nezamestnaní alebo inak znevýhodnení, pretože im môže pomôcť získať nové zručnosti a skúsenosti a podporiť tak ich osobnostný ako aj profesionálny rast a tiež je to veľká pomoc pre neziskové organizácie, ktoré takouto formou získajú vzácnych platených pomocníkov a prostriedky pre svoju činnosť. V roku 2011 sa nám úspešne podarilo akreditovať Úniu ako hosťujúcu, vysielajúcu a koordinujúcu organizáciu pre EDS.

Vďaka tomuto projektu k nám mohli pricestovať prví traja dobrovoľníci zo zahraničia, ktorí sú nám veľkou pomocou nie len pri administratívnych prácach v kancelárii, písaní projektov, organizovaní celoslovenských aktivít a pod., ale aj v lokálnej práci s deťmi a mládežou. Ak sme chceli akreditovať Úniu, museli sme akreditovať konkrétne miesto, kde bude EDS vykonávaná a na ktoré sa budú viazať projekty. Keďže ÚDM má celonárodný záber a realizuje celonárodné aktivity a kancelária ÚDM nespĺňala podmienky na akreditáciu,  museli sme pod UDM akreditovať mládežnícky klub v Žiline. Naša skúsenosť motivovala aj zbor CB v Michalovciach a tento rok získali akreditáciu aj oni a momentálne očakávajú prvých dobrovoľníkov, ktorí majú nastúpiť na EDS 1.júla. Mimochodom, je to prvý cirkevný zbor na Slovensku a v Čechách, ktorý je akreditovaný v tomto programe. Bolo veľmi zaujímavé sledovať celý proces a dovolím si skonštatovať, že veľkým plusom pre ich akreditáciu bola činnosť zboru, ktorá je zameraná nie len dovnútra zboru, ale aj smerom von ako napr. práca s rómskou komunitou, spolupráca so psychiatrickým oddelením v Michalovciach a prestavba modlitebne na multifunkčný priestor, ktorý by mal v budúcnosti slúžiť aj ako nízkoprahový klub v meste. EDS je program, ktorý môže obohatiť prácu s mládežou v našich zboroch, pomôcť nadviazať nové kontakty, priniesť nové impulzy a otvoriť nové možnosti pre službu a misiu možno aj vášho zboru, školy, účelového zariadenia či občianskeho združenia.

Eva Myjavcová

Alena Stehlíková

Jmenuji se Alena Stehlíková, je mi 21 let, pocházím z malé vesničky Rapotín (severní Morava) a posledních 7 měsíců sloužím jako dobrovolnice, přes Evropský dobrovolnický program (dále už jen EDS) v organizaci Únia detí a mládeže v Žilině. Hodně lidí se mě ptá, proč jsem si na EDS vybrala právě Slovensko. Jestli jsem radši nechtěla jet do nějaké krajiny, kde bych se mohla naučit nějaký nový jazyk, nebo se zdokonalit v některém, který už umím. Já jim vždycky odpovídám, že by mě ani ve snu nenapadlo vybrat si Slovensko, a přes to všecko jsem tady, a co víc – chci tu zůstat i po roce, kdy moje EDS skončí. A jak se to teda celé seběhlo, že jsem nakonec tady?

Od roku 2010 jsem studovala vysokou školu v Brně a nikdy mě ani nenapadlo, že moje budoucnost se bude stěhovat za hranice dřív, jak… no za dlouho. Přes to všechno během druhého ročníku vysoké jsem začala být hodně nespokojená s tím, jak mi škola žrala čas, který jsem měla pocit, že bych mohla využít mnohem užitečněji. Proto, když mi v druhém semestru hrozilo, že pokud neudělám zkoušku z matematiky, tak mě vyhodí, nebyla jsem až tak nešťastná. A taky že mě vyhodili. Docela taková věc, kterou si normální člověk nenaplánuje do života. A to já jsem měla život vždycky moc hezky a do všech detailů naplánovaný – což byla zjevně chyba, protože toto moje plánování docela omezovalo to, kolik prostoru jsem dávala Bohu, aby mě životem vedl.

Začali moje nejkrušnější prázdniny. Ne že bych měla tolik akcí, ale rozhodla jsem se totiž, že zkusím jinou životní taktiku. Nejdřív hledat, co má pro mě Bůh naplánované a až pak vymýšlet svoje věci. Asi jsem nikdy nezažila tolik nejistoty a stresu. Do té doby jsem totiž vždy věděla, že po prázdninách nastoupím do školy. Teď jediné, co jsem věděla, bylo, že se musím naučit plně spolehnout na Boha! A ačkoli se to může zdát docela snadné, pro mne to byl boj. Který se ale vyplatil, neboť po mé provokativní modlitbě: „… Vážně to potřebuju vědět hned, i když ty máš jiná načasování… “, mi během deseti minut přišla nabídka odjet sem do Žiliny.

Ze začátku mi sice bylo líto, že mě Bůh nemohl poslat někam, kde mám i někoho z rodiny, která celá žije na Slovensku, no už po měsíci jsem Mu byla nesmírně vděčná, protože jsem se dostala mezi lidi, kde, jak se odvažuji hodnotit, naprosto zapadám a cítím se tady, jako doma a těším se na další spolupráci v následujících letech. 

José Calvo Aguilar

Ahoj, volám sa José Calvo Aguilar, pochádzam z Malorky, zo Španielska a som v Žiline, na Slovensku ako dobrovoľník od 9.Októbra 2012.

Moja dobrovoľnícka skúsenosť začala 7. Júla, keď si ma náš pastor zavolal na stretnutie a vysvetlil všetky dobrovoľnícke projekty na Slovensku cez EVS (European Voluntary Service) a hovorili sme o tom, že by som strávil rok v zahraničí pomocou a prácou pre zbor. Na začiatku som bol nadšený a tiež z toho všetkého trochu zmätený (Mal som pocit: ,,Prečo ja? Som si istý, že tam sú ľudia schopnejší ako ja.”). Keby šlo len o mňa, hneď by som povedal áno, ale vedel som, že na začiatok všetkého potrebujem súhlas mojej mamy a tiež stráviť čas modlitbou, aby som zistil, aká je naozaj Božia vôľa. Minulý rok som musel nechať štúdium na univerzite, lebo som to nemohol zaplatiť, takže v tej chvíli som mal pocit, že Boh mi ukazuje cestu, ale potreboval som potvrdenie. Po asi troch týždňoch som potvrdil, že pôjdem a vtedy akoby sa všetko zrýchlilo. Už bol skoro august, dva mesiace do odchodu a veľa papierov, ktoré bolo treba vybaviť. Som vďačný, že v tom období boli traja Slováci (Alica, Miro a Dorka) na Mallorke, takže sme mohli spolu stráviť čas, spoznať sa navzájom, dozvedieť sa niečo o krajine a zbore (pretože, musím povedať, že pred augustom som netušil, kde na mape nájdem Slovensko).

Čas, ktorý som tu, nebol ani náhodou zlý. Spoznal som veľa ľudí, rozvinul som sám seba, mohol som pomôcť na úžasnom projekte (práca pre mladých ľudí v klube ESCAPE v Žiline) a učil som (a zároveň sa sám učil) nový jazyk a zlepšoval sa v angličtine. Bola to pre mňa skvelá skúsenosť a rád by som povzbudil každého, kto túto možnosť má: Služba je úžasnou skúsenosťou.

Ako súčasť programu Mládež v Akcii  pracujeme aj na iných projektoch. Jeden veľmi dôležitý (aspoň pre mňa) na Malorke bola mládežnícka výmena s ľuďmi zo Španielska, kde 17 mládežníkov (12 z môjho domovského zboru a 2 z Barcelony) prišli na týždeň do Žiliny a robili sme rôzne aktivity ako vzdelávací koncert a malý tábor v Terchovej, hovorili sme o téme španielskej organizácie Sentido Contrario (“Opačný smer”) a ako by sme mali ísť v opačnom smere ako ide svet a tiež o Efekte motýlích krídiel, o tom, ako má každá akcia nejaký následok, tak musíme dbať na to, čo robíme každý deň, pretože aj malé rozhodnutia môžu urobiť veľké zmeny.

Podľa mňa tieto mládežnícke výmeny sú dobrou šancou, aby sa vytvorili vzťahy medzi Slovenskom a Španielskom. Tento spoločný týždeň bol pre nás užitočný a dobrý a na Malorke sme začali pracovať na podobnom projekte, aby sme dostali 29 ľudí na Malorku na náš 10 dňový letný tábor a tiež na aktivity pre mladých v meste. Teraz už len čakáme na odsúhlasenie žiadosti, ale dúfame, že sa to podarí.

Takže aby som to zhrnul, povedal by som, že stráviť jeden rok v dobrovoľníckej službe bolo veľkým rozhodnutím a šancou od Boha, aby som sa naučil veľa o tom, aké to je byť aktívnym kresťanom, nielen sedieť v kostole a zúčastniť sa, ale aj dať svoje ruky na aktívnu prácu. Veľmi mi to pomohlo budovať vzťah s Bohom a ľudia mi dali viac ako im ja niekedy môžem vrátiť.

Hanka Juchelková

Jmenuji se Hanka Juchelková, je mi 21 let a přijela jsem z opavské Církve bratrské na roční evropskou dobrovolnou službu.

K EDS jsem se dostala velmi zajímavou cestou. Bylo to jednou večer, když jsem šla ze skupinky, na které jsme si četli Bibli. Volal mi náš vedoucí mládeže a s naprostým nadšením v hlase mi vysvětloval, že mu zrovna přišel email, že bych mohla na rok odjet někam pryč na Slovensko jako dobrovolník a že si myslí, že by to pro mě mohla být vážně dobrá zkušenost. Moje první reakce byla: „Ne. Ne, to prostě nemůžu.” Byla jsem v šoku.

Nikdy jsem si moc nevěřila, byla jsem spíš člověk, který rád sní o tom, jak moc by chtěl procestovat svět, začít chodit do tanečních, jít na nějakou úžasnou vysokou, no zkrátka dělat něco smysluplného. Nevěřila jsem ale, že bych tyhle mé sny mohla taky někdy uskutečnit, zrovna já.

Nikdy předtím jsem neopustila teplo domova. Doma je bezpečno. Znáte to. Všechny znáte, všichni znají vás, mají vás rádi. Máte „svoji” službu ve sboru... a já se časem usadila. Přirozeně jsem z těch všech nových věcí měla strach, takže moje první odpověď byla ne.

Pak jsem nad tím ale začala přemýšlet a co bylo hlavně důležité – konzultovat to s Pánem Bohem. Když se mi to rozleželo v hlavě, došlo mi, že jsem si o to vlastně říkala. Už delší dobu jsem byla bez pořádné práce, nemohla jsem žádnou najít a dlouho jsem se modlila k Pánu Bohu, ať mi něco pošle, nebo ať mi ukáže, co má se mnou teda v plánu. A On ukázal.

Při jednom ranním studiu Bible, když jsem četla verš Gal 2, 20, jsem si uvědomila jednu pro mě velmi důležitou věc, a to tu, že chci dělat to, co má pro mě Pán Bůh připravené, a moc se těším na to, co to bude tady v Žilině.

Jsem ukřižován s Kristem. Nežiji už já - Kristus žije ve mně! Svůj život v tomto těle žiji ve víře v Božího Syna, který si mě zamiloval a vydal za mě sám sebe. (Gal 2, 20)

Tady ve sboru se mi moc líbí. Na bohoslužbě jsem byla sice zatím jen jednou, ale úplně mě uchvátilo množství chval. Ráda chválím Pána Boha, takže tohle mi sedlo do noty. Jsem moc ráda, že tady můžu být, a těším se na další nové zážitky a zkušenosti.

blogERVIN - Keď musíš, čo nemusíš a keď nemusíš, čo musíš

Geniálny príbeh... Príbeh o stretnutí Ježiša so samaritánskou ženou. 4. kapitola Jánovho evanjelia. Tento príbeh je veľmi teologický, ale aj veľmi misijný. Príbeh je ale aj bohatý. Tu napíšem iba malý impulz...

Ešte iba na začiatku služby Ježiš „musel ísť cez Samáriu...“ (verš 4).

Prečo Ježiš niečo musel? Prečo musel ísť cez Samáriu, keď všetci ostatní, normálni židia Samáriu obchádzali? Každý dobrý žid obchádzal Samáriu 50 kilometrovou obchádzkou. Židia mali pocit, že Samáriu „musia obísť“. Tu vidíme Ježiša, ktorý „musí“ ísť do...

Ježiš „musí“ pre nič iné, len preto, lebo pozná Otca a je mu poslušný. Ježiš presne vie, čo a aká je Božia láska. Božia láska je taká, že posiela svojho jediného, milovaného, svätého syna, vládcu nebies, aby prišiel medzi ľudí, ktorí ho nakoniec aj tak zabijú. Božia láska a naša beznádejnosť spôsobili, že Boh „musel“ poslať svojho syna... Božia láska a naša beznádejnosť spôsobili, že Ježiš „musel“ ísť cez Samáriu a potom aj na kríž. Nič iné, iba pokračovanie Božej lásky a vzťah s Ježišom spôsobí, že „musíš“ robiť, čo vlastne ostatní nemusia.

Máš pred sebou leto. Aj keď máš pocit, že si total free, nejak sa rozhodnúť „musíš“. Musíš sa rozhodnúť, či budeš leto stráviť s videohrami alebo pri filmoch. Alebo sa musíš rozhodnúť, či leto, svoj najlepší čas, investuješ do ďalších ľudí. Je dobré si oddýchnuť, vyšaliť sa. Je ale ešte lepšie ísť na miesta, kde chce ísť Ježiš s tebou. Je lepšie v akcii spoznávať Božiu moc. Je lepšie zakúsiť v službe Božiu lásku a starostlivosť.

Musíš sa rozhodnúť, či v septembri nastúpiš do školy ako lepší Ježišov učeník alebo ako skysnutá buchta.

E.

zdroj: http://ranajkysjezisom.blogspot.sk/