pondelok 30. apríla 2012

blogERVIN - Ježiš na facebooku

Ak sú na facebooku stratení mladí, tak tam musí ísť aj Božie kráľovstvo. 

Lk 19, 10: „Lebo Syn človeka prišiel hľadať a spasiť, čo zahynulo.“ 

Som presvedčený, že ak by žil dnes Ježiš fyzicky medzi nami, bol by na facebooku. Vieš prečo? Pretože si tam Ty a sú tam schovaní ľudia, ktorí pomaly strácajú pojem o reálnom živote. V našom verši vidíme, že Ježiš prišiel dobrovoľne, vedome na zem hľadať zahynutých. Ďalší význam tohto gréckeho slova je: čo sa stratilo. Teda, ak si Ježiš kvôli mne a tebe a ďalším miliónom hriešnikov urobil takú námahu, že sám Boh sa narodil na našu biednu zem, aby žil naše stratené životy, aby z nich urobil večné životy... tak som presvedčený, že facebook by ho nezabil. 

Facebook je priestor, ktorý ľudí virtuálne spája. Nie je fér povedať, že facebook spôsobuje, že mladí ľudia strácajú pojem o reálnej realite. Ak by nebol facebook, tak by mladí viac čučali na porno, alebo by mastili počítačové hry. Jedno viac debilizuje ako druhé. Áno, generácia Y je v mnohom vyprázdnená. Ale práve preto vidím facebook ako nástroj, ktorý vznikol volaním práznych sŕdc: „Všimne si ma niekto? Budem mať priateľov?“ Kybermladí hľadajú aspoň kybervzťahy, lebo sa stali neschopní budovať tie normálne. 

Facebook nie je cieľ. Cieľ je ponúknuť mladým výstup z virtuálnej reality. Ale ako, ak tam najprv nevstúpim? Preto, ako kazateľ, som na facebooku. Preto som poresvedčený, že aj Ježiš by bol na facebooku. Lebo On prišiel hľadať stratených... Momentálne je ich tam okolo 900 miliónov.

E.


facebook v rámci služby

Už samotné slovo fb evokuje v ľuďoch dvojaké alebo až trojaké reakcie. 
  1. je to super – dá sa tam všeličo 
  2. je to nuda 
  3. je mi to jedno – nemám to ani nebudem mať 
Tak ako aj iné veci, tak aj fb sa dá využiť, ale aj zneužiť. Strata času, ignorovanie povinností, závislosť – to všetko je nám známe a často diskutované. Ale toto nie je článok o tom. Teraz budem hovoriť asi len za seba – využite fb pri mojej práci – službe . 

Musím sa priznať že mi tento „ďalekohľad“ otvoril dvere ku mnohým ľuďom, ktorých nemám šancu nejako osloviť, alebo spoznávať. Aspoň ako sa to dá v dnešnej dobe. Možnosť ich aj vidieť, ako rastú ich deti, ako sa im darí/nedarí. 

Spolužiaci, dávno odišlí klubáci, mládežníci, ktorí sú preč z domova za prácou, to je všetko skupina, s ktorou sa tu dá komunikovať, povzbudiť ich, poslať pozdrav :) 

Čo sa týka služby: v Bardejove máme 8 pracovných skupín (mládež, dorast-klub, vedúci rôznych úsekov, Drábsko, besiedkári...), ktoré slúžia na informovanie o akciách, stretávaní tímov, ale aj zdieľanie sa čo koho čaká (skúšky, maturity, zdravotné problémy...) 

Dá sa flexibilne komunikovať o návrhoch, myšlienkach, plánovaní. Dobré využitie to má ako v mobile sms, rýchly hovor cez chat. Môžeme vedieť kto (ne)príde, pretože väčšina sa na túto stránku prihlási skoro každý deň. 

Čo je takou zaujímavosťou pre mňa je sledovať komentár našich dorastencov, mládežníkov, ktorí sa niekedy „vyfarbia“ viac ako na kluboch. Ich komentáre tiež niečo prezrádzajú o ich „slobode“ slova, na ktoré sa dá reagovať hneď alebo potom aj v osobnom rozhovore. 

Mnohokrát dostávame aj ďakovné komentáre, kde nám ďakujú za to, že aspoň takto – cez naše fotečky, môžu byť súčasťou a že môžu nahliadnúť do našich klubov, prácou s deťmi a tešiť sa s nami s úspechov a plakať s nami, keď je ťažko. Som za to vďačná, lebo potrebujeme o sebe vedieť, modliť sa za seba a aj tieto fotečky zavesené na fb nám môžu k tomu pomôcť. 

Myslím že sa dá dobré využiť (samozrejme aj zneužiť) túto sieť – keď už ju tu máme :) No na druhej strane to nikdy nepokryje potrebu osobných vzťahov. 

Marcelka Beňová 
pracovníčka s dorastom, CB Bardejov 


Slavomír Jašš: 
Ak môžem k tomu dodať: facebook bol vytvorený na presne ten účel, ako je vytvorenie skupín na plánovanie, rýchle kontaktovanie a podobne. Druhá, tá horšia strana je, že facebook nie je až tak bezpečný ohľadom súkromných informácii. Myslím si, že všetko je pod kontrolou, či mobilné telefóny, e-maily, sms-správy atď. Myslím si, že buď nebudeme používať nič v oblasti internetu a inej modernej komunikácii, alebo to zoberieme ako niečo, čomu sa nevyhneme. Môj osobný názor je, že každý si sám musí položiť otázku, či jeho využívanie je správne alebo nie. Každopádne každý je zodpovedný sám za seba. Správne je popočúvať názor iných, pouvažovať nad tým a čo najlepšie sa rozhodnúť. 

Janka Pangrácová:
Ako napísal Slavo: tak, ako každá iná vec, či internetová stránka, aj fb má svoje výhody a nevýhody. Určite jednou nevýhodou je minimálne súkromie. Na fb o tebe každý hneď všetko vie. Občas mám pocit, že tu ľudia vedia o mne viac a ešte skôr ako viem ja sama o sebe. No na druhej strane je to výborná vec na zdieľanie rôznych spoločenských a mládežníckych akcií. Nemôžem sa sťažovať, pretože na komunikáciu a „tímovanie“ v skupine je to fajn vec. Náš dorastový tím má skupinu. Je to skvelá vec, lebo vždy vieme čo a ako. Kto má tému a akú, či nepotrebuje pomoc a keď áno, tak s čím. V podstate naplno využívame fb na plánovanie. V zahraničí máme zopár ľudí aj z nášho zboru. Vieme o nich, že aj oni by chceli byť súčasťou zborového diania, no z Anglicka alebo Nemecka nie je možné prísť každý víkend domov. Takže ďalšie pozitívum vidím v tom, že takýto naši „cezpoľní“ priatelia môžu byť v obraze aspoň vďaka fotkám. Hneď môžu aspoň takouto formou zažiť kúsoček z toho, čo sme zažili my a spolu s nami sa tešiť z práce, ktorú sme spravili.

pokušenie

S ľútosťou priznávam, že aj ja som podľahol nástrahám facebooku. Časovo ide o dve obdobia. Obe končili tým, že som si zrušil účet. 

Na príťažlivom fb som sa zaregistroval asi pred troma rokmi. Lákalo ma chatovať, pozerať fotky, písať statusy, ale hlavne niečo porábať na internete. Po necelom roku som z fb náhle odišiel. Nespomínam si na všetky dôvody, ale ten hlavný si pamätám. Nebol veľmi cnostný. Ako je pre mladých v puberte typické, aj ja som veľmi túžil byť jedinečný. Táto túžba bola ešte posilnená tým, že celkovo nemám rád, keď som akoby súčasťou stáda. Tak som ďalej fungoval bez fb a bolo mi lepšie. 

V lete 2010 som sa na fb vrátil. Vtedy som bol členom tímu, ktorý pripravuje evanjelizačné tábory pre stredoškolákov a snaží sa vytvárať s nimi dlhodobé vzťahy. Fb na to vyzeral ako dobrý nástroj, tak som „zaprel sám seba“ a vrátil sa. Odvtedy som fb často využíval, ale na budovanie vzťahov veru nie. Stal sa pre mňa akýmsi pokriveným zrkadlom. Poskytol mi falošný pocit bezpečia. Mohol som sa vyjadrovať bez toho, aby som dostal skutočnú spätnú väzbu. A tak som vypisoval trúchlivé statusy, v ktorých som, ako už mám v povahe, nariekal nad sebou, nad krivdou, ktorá sa mi deje v zlom svete, nad tým, aký je život ťažký a podobne. Umáral som sa v sebaľútosti. Okrem toho som si dovolil poslať ľuďom komentáre, ktoré by som sa tvárou v tvár vysloviť neodhodlal. Týkali sa citlivých vecí, poškodil som vzťahy a zranil ich aj seba. Navyše, fb sa zmenil na nebezpečného požierača môjho času. Hodiny, ktoré by sa boli dali využiť omnoho lepšie, som tam presedel zbytočným prezeraním fotiek a čítaním statusov. Skoro nič dobrého som na fb nerobil a budovanie vzťahov to ani nepripomínalo. 


Vďaka Bohu som si toto všetko časom uvedomil a nasledovný postup bol jasný. Odchod z fb č.2. Teraz to už nebola túžba byť iný. Boli to dobré dôvody. Fb je pre mňa priveľkým nebezpečenstvom. Prináša pokušenie, ktorému neviem odolať, a tak sa mu radšej vyhýbam. Vzťahy mám rád hlboké a nechcem byť povrchný. 

Šimon Evin

The Truman Show

Väčšina z vás už určite videla film The Truman Show. Je to o človeku, ktorý žije v umelo vytvorenom svete – filmovom štúdiu, ktoré sa tvári ako reálny svet. Truman tam žije svoj šťastne-nešťastný život, až kým si neuvedomí, že tu niečo nesedí... Toto nie je reálny svet! Je to jedna obrovská reality show! Od tejto chvíle sa snaží uniknúť. No z tohto miesta niet úniku. Režisér to má celé pod palcom a filmový štáb ho poslúcha na slovo... There is no escape. 


Nepripomína vám to niečo? Umelo vytvorená „realita“, nemožnosť úniku, ste na očiach celého sveta, každý o vás všetko vie a aj keď zdanlivo utečiete, všetky informácie, ktoré ste poskytli svetu (vedomky či nevedomky) ostanú uložené v databáze pod vaším menom. 

Keď som si všetko toto uvedomila, strašne ma to nahnevalo.... PREČO by mal niekto držať moje osobné informácie, ak je to proti mojej vôli?! Nie je to protizákonné? Prečo by mal facebook (uvádzaný v čísle aj ako fb – pozn. red.) poskytovať informácie o mojom súkromnom živote zamestnávateľovi (už či je to pravda alebo nie), keď je jasne dané v pracovnom práve, že zamestnávateľ NESMIE vyžadovať tento typ informácii od svojho zamestnanca. A poslednou kvapkou bolo, keď som si chcela zmeniť dátum narodenia na fb a tím fb mi napísal, aby som neklamala o dni a roku môjho narodenia. What the... !? A tak som sa rozhodla, že si ho vymažem. V ten deň som zaspávala so sladkým pocitom, že ma nemôžu viac špehovať. 

No na ďalšie ráno, keď som to slávnostne vyhlásila pri raňajkách, vôbec sa mi nedostalo pochvaly... Naopak mi mamina povedala, že je to dobrý nástroj na komunikáciu a prácu s mladými a že by som si ho mala obnoviť... a tak som si ho znova aktivovala. Tí hore si teraz asi myslia, že nevydržím ani jednu noc bez fb... :-/ (určite ich to zaujíma – o tom nepochybujem) 

No ja dúfam, že aspoň na niečo to bolo dobré.. 

Prinajmenšom už aspoň neukazuje môj rok narodenia na timeline. :D 


Alica Myjavcová

editorial

Mnohí ľudia, čo ma poznajú, si myslia, že som typ človeka, ktorý sa nedokáže hnevať. Vybuchnúť – to áno, ale nie naozaj sa hnevať. Tak vnútorne a hlboko. Istý čas sa ani veľmi nemýlili, ale ako beží život, vhupneme do rôznych situácií, stanú sa nečakané udalosti, ktoré zaskočia. A najmä v puberte človek o sebe zisťuje nové pravdy. Ja som sa tomu rovnako nevyhla. Svojou výbušnosťou, netrpezlivosťou a násilnosťou som si pokazila mnohé vzťahy. Pritom mi to bolo ľúto. Niektoré sa dali napraviť, ale v niektorých ostali príliš hlboké jazvy. Postupne som sa (tou tvrdšou cestou) učila, kedy si mám svoj názor radšej nechať pre seba, alebo ako ho vyjadriť decentnejšou cestou. A môžem neskromne povedať, že som sa už o dosť zlepšila :)... Napriek všetkému, väčšinou to bol relatívne krátkodobý nával hnevu.


Život však priniesol nové výzvy a ja som prišla do situácií, kedy som videla, ako moji priatelia robia zlé rozhodnutia. Odrazu som mala pocit, že niektorých už ani nepoznávam. Videla som ako sa vzďaľujú od Boha, ako niektorí dokonca odchádzajú zo zboru... A to bolelo. Chcela som tomu nejako zabrániť, veď sú to moji priatelia!! Snažila som sa aplikovať všetko, čo ma o „decentnosti“ učili, všetky zásady diplomacie. V zúfalstve som neskôr už aj pustila uzdu a nechala útočnosť a sarkazmus rozprávať za mňa. K môjmu prekvapeniu, keď boli aj tieto snahy ignorované, ostala v mojom vnútri už len frustrácia. A hnev. Hnev na seba, že som mala veci spraviť inak. Na ľudí, že sa vedome prehrešujú – a – na Boha, že im v tom nezabránil... Ten hnev prerástol do niečoho zvráteného, čo človeka kompletne zožiera. Zvnútra von. Nie dni, nie týždne. Mesiace. Roky. Hriešnosť tohto hnevu je bez diskusie. Veď stačí pozrieť na ovocie, ktoré priniesol... A tak som vyznala svoj hriech pred Bohom. A nie raz! Poznávam však, že Boh ma volá do zápasu o moju svätosť. A to nie je „jednorázovka“... 

Ak túto temnotu kdesi vo vnútri poznáš, nie je neskoro. Len nenechaj svoju dušu spustnúť pasivitou. Písmo hovorí: „Poddajte sa Bohu a vzoprite sa diablovi a utečie od vás...“ Tadiaľ ide cesta, lebo ON je nad tým všetkým. Bojovať však musíš ty.