utorok 28. februára 2012

blogERVIN - Máš správnu spojku?


Možností obracať sa k nadprirodzenu je nespočetne veľa. Vyber si Ježiša. 

Hebrejom 2, 9: „Hľadíme však na Ježiša...“ 

Pravda a myšlienky, ktoré sú tu napísané, platia nielen od vzniku cirkvi (2 tisícročia), ale platili už niekoľko storočí pred jej vznikom. 

Čo to znamená? 

Ľudia stále hľadali niekoho, alebo niečo, čo by ich spájalo s nadprirodzeným svetom. Hľadali buď nádej, pomoc v ťažkostiach, pomoc v chorobách, chceli poznať svoju budúcnosť, chceli ovládať veci, ktoré sa dejú, chceli vedieť o čom je život, chceli rozumieť tomu, čo sa deje okolo nich, možno niektorí z nich boli a sú duševne na dne... Dôvodov, prečo chceli ľudia a prečo chcú ľudia komunikovať s iným svetom je strašne veľa. Aj dnes milióny ľudí hľadá „hlasy“ z hora, či dola. 

Jeden z najpopulárnejších hlasov z nadprirodzena bol a sú anjeli. Je to len jeden hlas, iné sú napríklad: ufo, zosnulí, svätci, duchovia, energie, pokoj v duši, harmónia, démoni... 

Autor novozákonnej knihy Hebrejom volá človeka, Teba a mňa, aby tým hlasom, ktorý pozoruješ bol jedine Ježiš. Iba Ježiš je ten, kto je spoľahlivým hlasom. Len Ježiš dáva uspokojivú odpoveď na naše otázky. Jedine Ježiš rozumie životu. Ježiš je oveľa viac. Je jediným jasným spojením a jedinou spojkou medzi nebom a nami. 

V nasledujúcich častiach Ti poviem, prečo je touto spojkou jedine Ježiš, ktorý žil na zemi pred 2000 rokmi. Tých dôvodov je veľa. Predstavím Ti aspoň tri z nich. Zatiaľ: Zameraj sa na Ježiša.

a čo my?

Keď už sme sa pustili do tak náročnej a zároveň tak bežnej témy, akou je marihuana, rozhodli sme sa zistiť ako je to s nami, mladými kresťanmi v Cirkvi bratskej. Aký je náš názor a naše skúsenosti? Čo si naozaj myslíme o marihuane? 

Zo všetkých opýtaných (58 respondentov) vyše 90% má negatívny názor na marihuanu a len 9% ho malo pozitívny. Najčastejšími dôvodmi bolo, že je škodlivá, ničí mozgové bunky, človek pod jej vplyvom nevie čo robí, stáva sa závislým a kresťania by mali byť závislí len na Bohu. Je ako liek s nežiaducimi účinkami, pre ktoré by sme iné lieky nebrali, keby sme si prečítali letáčik. Bolo však viacero názorov na to, že ju nemôžeme odsúdiť ako zlú vec, podobne ako alkohol, že ju len nevieme využívať a s mierou ovládať, a zlou vecou sa stala až našou hriešnosťou. Že jej lekárske účinky a výsledky sú dobré a osožné. Bol názor, že keby ju každý vyskúšal, mali by sme „dvojhodinový svetový mier“. 

Čo sa týka legalizácie marihuany, tak až 16% z nás bolo zástancami tejto myšlienky. Najmä preto, že potom by mali byť zakázané aj cigarety a tvrdý alkohol, keďže ide o niečo podobné. Zdôraznené bolo najmä to, že zakázané veci sú najžiadanejšie, preto by nemalo ísť o úplnú legalizáciu, ale skôr dekriminalizáciu. Povoliť marihuanu na lekárske účely. Zvyšných 84% nás bolo zásadne proti hlavne z dôvodu, že je škodlivá, že proti nej je lepšie preventívne bojovať ako dodatočne riešiť dôsledky a po legalizácií by sa ju veľa mladých ľudí rozhodlo vyskúšať. 

Posledná otázka bola zameraná na vlastnú skúsenosť s marihuanou. Opýtaných 17% ju vyskúšalo. Išlo najmä o jednorazové skúsenosti, s ktorými to respondenti nepreháňali práve preto, aby nestratili vedomie samého seba, alebo to na nich nijako nepôsobilo. Poprípade bol výsledkom príjemný uvoľnený stav, keď človek nemá chuť byť agresívny, nie ako pri alkohole. Niektoré skúsenosti neboli také skvelé, aby sa daný človek rozhodol vyskúšať marihuanu znova a veľa opýtaných ju vyskúšalo priamo v Holandsku, aby tento pokus nebol nelegálny. Objavil sa aj názor respondenta, ktorý ju síce vyskúšal, ale neplánuje to opakovať, a nemá pocit, že by porušil nejaké Božie zásady, pretože treba poznať vlastné hranice, mať jasné postoje a byť uzrozumený s tým, ako to máme s Bohom a pred Bohom. 

Zvyšných 83% percent marihuanu nevyskúšalo, ale mali skúsenosti zo svojho okolia, kde sa niektorí pohybovali priamo medzi závislými ľuďmi alebo na vysokej škole, kde tí, čo to vyskúšali sami priznali, že ich to zničilo, a že sa už nevedia sústrediť tak, ako predtým. 

Ďakujeme za všetky úprimné názory. 

spracovala
Eva Kianičková

pohľad lekára

Možno si povieš, zase nejaký odborník, ktorý nás ide poučovať o tom, aká je marihuana nebezpečná a škodlivá. Som lekár, ale nechcem tu teraz písať nejaké odborné poučky alebo štatistiky, myslím si, že toto nie je pre to najvhodnejší priestor. Nakoniec, dostupných informácií o marihuane je dosť, a „veď každý predsa vie, že marihuana a drogy škodia zdraviu“, tak ako „každý vie, že fajčenie a alkohol škodia zdraviu“. 

To, o čo sa chcem s Tebou podeliť je moja osobná skúsenosť s ľuďmi fajčiacimi marihuanu, nakoľko mám s nimi veľmi bohaté skúsenosti. Pracujem 13 rokov ako psychiater a vo svojej lekárskej praxi som sa stretol s viac ako 600 ľuďmi (práve som prepočítal svoje lekárske záznamy), ktorí ju obľubovali. Teda, aby som bol presný, tých ľudí bolo omnoho viac. Ale práve týchto 600 boli naozajstní THC experti v zmysle, že oni nielen fajčili marihuanu, ale mali v tejto súvislosti aj veľmi vážne problémy – opakovanie ročníka, vyhodenie zo školy, prepustenie z práce, rozchod s partnerom, rozvod, vyhodenie z domu, umiestnenie v diagnostickom ústave, trestné stíhanie, závislosť, zdravotné problémy... 

Čo Ti teda môžem k tomu všetkému povedať? Aká je teda moja skúsenosť s týmito ľuďmi? Keď si dám jedenkrát jointa, ostanem závislý? Nie. Je to zábava dať si sem–tam jointa? Je. Pre týchto 600 THC expertov to bohužiaľ až taká zábava nebola a ani nie je, lebo: 

– Marihuana je krokom a mostom k tvrdým drogám. Mezi mojimi THC expertami nebol ani jediný, ktorý by zostal len pri marihuane, pritom to väčšina z nich takto plánovala. Skôr či neskôr vzali extázu, pervitín... 

– Z marihuany sa hlúpne. Moji THC experti z marihuany pekne pomaličky osprosteli. A ak s tým neprestali, osprostievajú veselo ďalej – ide im to dole vodou s pamäťou, sústredením, reakčným časom a výdržou. 

– Z marihuany človek zostáva chronicky apatický a stráca motiváciu k reálnemu životu. Ľudia, ktorí si dajú každý deň pár šlukov, vyzerajú na prvý pohľad dosť pozitívne. Vypadá to, že im je čo závidieť, väčšinou sa zľahka usmievajú, sú v pohode, svet gombička. Povznášajú sa nad všetky problémy. No to až natoľko, že zabúdajú na svoje každodenné povinnosti a nerozhádže ich ani udalosť, ktorá by mala rozhádzať každého. 

– Z marihuany sa môže ťažko zošalieť. Veľa z mojich THC expertov sa ťažko zbláznilo a nedobrovoľne používali módne doplnky ako klietka, putá a pampersky. Niektorých z nich to neprešlo doteraz. Je fakt, že z marihuany nezošalie každý, len malé percento. Bohužiaľ, fakt je aj to, že kto bude to malé percento, sa nedá predvídať nijakým spôsobom. Heslo „mne sa to nemôže stať“ platí iba pre tých, čo marihuanu neberú. 

To najlepšie som si nechal na záver. Kedysi, keď som ešte nebol lekár, dal som si sem–tam jointa aj ja. A bola to úžasná zábava. Nič vážne sa mi nestalo, som tu, živý a zdravý. No to bolo kedysi, časy sa zmenili, a teraz si už jointa nedám. Už nikdy. Tých dôvodov, prečo je to tak, je viac. Jeden z hlavných je ten, že som mal možnosť dôkladne spoznať spomínaných 600 THC expertov a ich 600 zničených životov. Mám z marihuany strach. Veľký strach. 

MUDr. Stanislav Kollár 
psychiater

marihuana

Marihuana je rastlina obsahujúca psychoaktívnu látku THC. V súčasnosti je na území Slovenskej Republiky jej držanie protizákonné, s hrozbou trestu odňatia slobody. Niektorí tvrdia, že je to vysoko návyková látka a vstupná brána do sveta tvrdých drog. Ako to vidím ja? 

Prvýkrát v živote som si potiahol zo šišky takmer pred desiatimi rokmi. Bol som mladý rebel a chcel som vyskúšať všetko, už len z princípu. Našťastie som mal prirodzený rešpekt pred tvrdými drogami. Je marihuana vstupná brána? V živote som neskúsil tvrdú drogu a v najbližšej dobe sa to určite nechystám zmeniť. A to som už videl sáčok s vyše 200 tabletami s obsahom MDMA (slangovo prezývanými Extáza), mal pred sebou narysovanú čiaru Pervitínu (určenú pre mňa), a neraz som odmietol „vystrelenie sa“ na tripe. Po prečítaní týchto viet si možno pomyslíte, že som zo sociálne slabšej rodiny, alebo trávim čas s kriminálnikmi. Takmer všetci moji kamaráti sú študenti uznávaných vysokých škôl, sú veľmi inteligentní a od mala patrili medzi špičku v tom, čo ich baví. Rodičia ľudí, s ktorými trávim najviac času, majú takmer všetci vysokú školu, sú spoločensky uznávaní a žijú život, o ktorom v detstve snívame, ale tento sen sa podarí naplniť iba možno každému desiatemu. A aj to preháňam. 

Keďže marihuanu už vyskúšalo viac ako 35,4% tínedžerov a doma sa s tým prizná iba jeden z 50-tich, je pravdepodobnosť klamlivej odpovede Vášho dieťaťa (15-19 rokov) o skúsenosti s ňou vyššia, ako že pri hre Človeče nehnevaj sa hodíte na 2 pokusy 6tku a vyjdete von z domčeka. Inak povedané: Pravdepodobnosť, že si z balíka sedmových kariet vytiahnete na prvý pokus akúkoľvek srdcovú kartu je nižšia ako to, že Vaše dieťa konalo činnosť, za ktorú hrozia 4 roky väzenia. 

Tento článok však nemá za cieľ obhajovať užívanie marihuany. Skôr otvoriť oči ľuďom, ktorí rastlinu, ktorú, koniec koncov, stvoril Pán Boh, kategorizujú rovnako ako chemické zlúčeniny vyvárané v pivniciach a „feťáckych“ bytoch. Cigarety som fajčil 10 rokov. Pred rokom som prestal. Prvý štvrťrok bol nesmierne náročný. Marihuanu som fajčil niekedy aj každý deň v týždni, niekedy aj 25-krát do mesiaca. Bolo obdobie, keď som mal počas troch rokov najdlhšiu súvislú pauzu 14 dní. Nikdy sa mi však nestalo, ako pri cigaretách, že by som pociťoval akékoľvek abstinenčné príznaky. Keď bola, bola, keď nie, svet sa nezrútil. Po dlhších šnúrach bol vždy „najťažší“ prvý deň, keď som nehúlil. Síce som nemal žiadne príznaky fyzickej závislosti, mal som občasné myšlienky, či si nezahúlim. Ale na druhý deň abstinencie som nad tým už vôbec nerozmýšľal. Toto je však najväčšie nebezpečenstvo marihuany – jej kabát neškodnosti. Po čase totiž môže natoľko zovšednieť, že jej užívateľ má s ňou podvedome asociované činnosti, ktoré mu prinášajú radosť – športuje nafajčený, pozerá filmy nafajčený, v spoločnosti priateľov je nafajčený. A keď nie je, tak je to zrazu iné. Pre mňa osobne je najväčším problémom marihuany jej nelegálnosť. Nie zo strachu, že u mňa policajti niečo nájdu (bohužiaľ, ľudia, ktorí majú s marihuanou dlhodobé skúsenosti, vedia kam si ju majú schovať aby im ju policajt počas osobnej kontroly nenašiel. Na rozdiel od tínedžerov, ktorí ju chcú iba raz vyskúšať), ale kvôli tomu, že díler Vám nepredá 0,3g na jeden piatkový joint, ale rovno celý gram. A to potom človek húli aj z nudy. Je pravda, že potom sa už nenudí :), ale ten zabitý čas by mohol využiť produktívnejšie.

Aký je to vlastne stav? Váš mozog sa dokáže sústrediť na jednu triviálnu a nedeliteľnú činnosť podstatne lepšie. Pokiaľ je tá činnosť ale zložitejšia a je poskladaná z viacerých aspektov, môžete v nej „zablúdiť“. Závisí to v prvom rade od frekvencie užívania. Začiatočníci majú veľmi silné stavy, ktoré častokrát nezvládajú. U pravidelných konzumentov je intenzita podstatne nižšia a navyše ich vedia kontrolovať. Pokiaľ chcete ležať na posteli a počúvať hudbu, s THC v tele ju budete vnímať intenzívnejšie. Neraz som objavil v pesničke elektronickej hudby, ktorú som počul predtým aspoň 10-krát čistý, v pozadí zvuky, ktoré som si predtým nevšimol. Keď som ju však počúval čistý na druhý deň, už som tam ten zvuk hľadal a naozaj našiel. Ďalšia vlastnosť marihuany je, že pôsobí ako násobič pocitov. Ak máte dobrú náladu, budete šťastnejší. Ak Vás niečo trápi, budete nad tým viac rozmýšľať a vnímať to ešte citlivejšie. 

Ak si spoločnosť želá chrániť mladé generácie, mala by v prvom rade kriminalizovať alkohol. Je škodlivejší, podnecuje agresivitu a na druhý deň spôsobuje bolesti hlavy. Najväčší rozdiel medzi marihuanou a alkoholom je však v predávkovaní. Predávkovanie marihuanou ešte nebolo nikdy zaznamenané. Smrteľná dávka THC presahuje jeho účinnú dávku viac než 1000-násobne. Inak povedané, ak sa dokážu z jedného malého jointu aspoň trochu nafajčiť štyria začiatočníci, musel by jeden z nich sám vyfajčiť za jeden deň minimálne 250 jointov, aby mu hrozila smrť. 

250 jointov vs 2 litre vodky. 


Na záver dodám, že už dlhšiu dobu nehúlim. Prestal som, lebo akákoľvek závislosť, či už psychická alebo fyzická, a vôbec čokoľvek, čo znižuje Vašu osobnú produktivitu, podkopáva kamene Vašej budúcnosti. A hlavne budúcnosti Vašej rodiny (či už tej aktuálnej, alebo, ak ste ešte mladí a slobodní, tak aj tej potenciálnej budúcej). Teraz odcitujem časť rozhovoru s jedným z najuznávanejších farmakológov v našej krajine. Čo je menej škodlivé pre človeka? Fajčenie marihuany, alebo pitie alkoholu? Odpovedá Prof. MUDr. Ján Mojžiš, CSc. Z Ústavu farmakológie LF UPJŠ v Košiciach. „Nedoporučujem ani jedno, ani druhé. Myslím si však, že dôsledky pitia alkoholu sú horšie. Je to spoločensky tolerovaná látka, ktorá sa používa vo veľkom množstve. A čo sa týka porovnania samotného vplyvu na organizmus, dlhodobá konzumácia alkoholu poškodzuje početné orgány – tráviaci systém, pankreas, obličky, centrálny nervový systém... Alkohol nemá žiadne pozitívne terapeutické účinky. Môžeme ho akurát použiť ako antidotum pri otrave metanolom,“ dodáva so smiechom. „Schopnosť vyvolať závislosť je u alkoholu silnejšia ako u marihuany. Z hľadiska návykového potenciálu sa alkohol nachádza niekde uprostred medzi tvrdými drogami a marihuanou. Ak sa zneužíva, stáva sa rovnako nebezpečný ako najtvrdšie drogy. Abstinenčné príznaky sú pri alkohole výraznejšie a vážnejšie ako pri marihuane.“ 

anonym

pondelok 27. februára 2012

editorial

Fyzika prináša objavy, ktoré vedia zaskočiť bežný sedliacky rozum. Taký tunelový jav – častica dokáže prekonať bariéru, aj keď na to nemá energiu. Akoby som si v našom svete unavený sadol na bicykel a mal na ňom prejsť cez kopec. Nevládzem a zostanem pred vrcholom. Ale tá častica sa aj bez energie zrazu „pretuneluje“ na druhú stranu! Aj keď sa to nezdá, práve teraz končí obdobie, kedy sa táto anomália okolo nás hojne vyskytuje – skúškové. O koľko by boli chudobnejšie chodby škôl, keby neexistoval jav „pretunelovania sa“ študenta cez skúšky? 

Patrím medzi šťastnejších, ktorí bojujú o najlepšie známky a nielen o prežitie a pokračovanie do ďalšieho semestra. Ale námaha je zrejme podobná. Sebazaprenie ma udržuje pri tom, aby som nad tou istou hrubou knihou sedel niekoľko dní. Noc pred skúškou, adrenalín na maxime, sa učím aj do druhej ráno. Po krátkom spánku a dobrom boji príde krátky odpočinok – a celé znova. 

Zo skúškového som rozbitý, denný režim má ďaleko k stabilite. Ale poriadna strava ma vie opraviť, ak len nemusím prežívať na vifonkách. Teda – obrazne hovorím, čo dosahuje výživné, nerušené stíšenie. Popri hektike je práve načúvanie Božiemu Slovu jedinečným miestom upokojenia a obnovy. Keď sa začítavam do Jeho myšlienok, prestupuje mnou istota, že Pán je prítomný. Vnímam, ako každý predmet okolo mňa, každú udalosť, každého človeka, aj mňa samého neomylne opatruješ vo svojich rukách. Potom posuniem svoj zrak von cez okno a vidím zasnežené stromy. Poskakuje po nich veverička a všetko do seba zapadá. Odraz Tvojej slávy a krásy, ktorý som zachytil v prírode len potvrdzuje, čo si mi už prezradil o sebe v tom oživujúcom Slove.

Juraj Institoris