Editorial

Ako dieťa som často cestovala vlakom z Oravy na východné Slovensko, kde bývali moji starí rodičia. Najzaujímavejšia bola stanica Kysak, kde sme prestupovali na druhý vlak. Chvíľu to vyzeralo, že sa ním vraciame naspäť domov, a predsa sme zakrátko dorazili do cieľa. Aj v živote prechádzame prestupnými stanicami, kde Boh mení smer nášho života, aby sme jedného dňa dosiahli nebeský cieľ.

Pre mnohých mladých ľudí je takouto stanicou mesto, kde strávia vysokoškolské štúdium. U mňa sa ním na desať rokov stala Banská Bystrica. Z Božej milosti mi tu nepribudli len titul pred menom, titul za menom a nové priezvisko, ale Pán Boh tu veľmi formoval hlavne moje srdce a môj vzťah s Ním. Asi by som nedokázala vypočítať, koľko hodín som strávila v priestoroch miestneho zboru CB, ale som si istá, že práve tam Pán Boh používal lásku a otvorené srdcia svojich detí na to, aby sa ma dotýkal a menil ma. Dostala som tu dar spoločenstva mojich rovesníkov na mládeži, ale tiež omnoho viac: milujúcu rodinu v podobe spoločenstva rôzneho vekového zloženia, možnosť slúžiť, počuť Boží hlas a robiť stále nové kroky k životu, aký má pre mňa On.

Vymenovať všetkých ľudí a zážitky tu v niekoľkých vetách nie je možné, tak za všetky spomeniem len jeden z prvých dní v BB a potom zasa ten posledný. Prvý bol v roku 2004, keď som sa chcela zaradiť do spoločenstva, ale nemala som na nikoho kontakt. Cestou zo školy som „náhodne“ stretla jedného študenta teológie, ktorého som poznala z letného tábora, a on ma zavolal pozerať v ten večer film. Tak som spoznala ostatných mládežníkov a toto stretnutie som vnímala ako odpoveď na moje modlitby. Posledná bola jedna septembrová nedeľa tohto roku, počas ktorej sme sa ja a Juraj lúčili s našimi priateľmi v zbore, predstavili sme im naše plány do služby a oni sa za nás modlili a povzbudzovali nás.

Odkedy sme sa presťahovali do Glasgowa, stále s láskou a vďakou spomínam na roky strávené v BB a hlavne na ľudí v nej. Všetkým študentom a ďalším, ktorí sa tu ocitli na prestupnej stanici, prajem, aby tam mohli načerpať aspoň toľko ako ja a Bystričanom, aby aj naďalej boli požehnaním, a aby aj ich Pán Ježiš nesmierne požehnal v budovaní svojho kráľovstva.

Jarmila Institoris

Čo sa deje v BANSKEJ BYSTRICI...

Keď som pred dvoma rokmi prišla študovať do Banskej Bystrice, bolo mi jasné, že bez spoločenstva tu nebudem schopná existovať. Vedela som o stretnutiach kresťanov, ktoré sa konajú na internátoch, ale mala som problém tam ísť sama. Bála som sa prísť niekde, kde nikoho nepoznám a bola som zotročená myšlienkou, že ak aj na toto stretnutie pôjdem, nik zo starých členov si ma tu ani len nevšimne. Pán Boh si ale zázračne použil moju vtedajšiu spolubývajúcu, ktorá bola ochotná tam so mnou prvýkrát ísť, a ja som mohla len žasnúť nad Božou dobrotou a Jeho láskou ku mne. Dnes si už neviem predstaviť svoj študentský život bez týchto stretnutí a som vďačná Pánovi, že aj skrze ne koná v Bystrici svoje dielo. Uvedomujem si, akým veľkým darom od Hospodina sú pre mňa ľudia, s ktorými sa tu môžem stretávať, a zároveň sa modlím sa za to, aby noví ľudia, ktorí medzi nás prídu, boli oslobodení od takých predsudkov, aké mňa kedysi zväzovali. 

 
Naše stretnutia na internátoch oficiálne zastrešuje Vysokoškolské biblické hnutie. Ešte pred niekoľkými rokmi tu existovala „klasická“ zborová mládež, ale viacerí vedúci a mládežníci vtedy prežili, že lepšie oslovíme študentov, ak my pôjdeme za nimi, do ich prostredia. V úsilí získať pre evanjelium viac študentov sa spojili mladí z CB a z Evanjelickej cirkvi a pod hlavičkou VBH sa začali stretávať na internáte. Hoci sme z rôznych cirkví a väčšinou sme zapojení do služby v miestnom zbore, tu nás spája poslanie, ktoré vychádza z verša v 1. kapitole knihy Skutkov: „...budete mi svedkami v Jeruzaleme, v celom Judsku i Samárii, až po kraj zeme.“ Uvedomujeme si, že tieto slová Pána Ježiša platili nielen pre apoštolov, ale sú aktuálne aj pre nás a vyzývajú nás, aby sme boli Jeho svedkami všade, kde sa pohybujeme. 

Stretávame sa každý utorok s túžbou priniesť novým ľuďom evanjelium o našom Spasiteľovi. Schádzame sa k spoločnému zdieľaniu, uctievaniu, modlitbám a zamýšľaniu sa nad textami z Biblie. Uvedomujeme si, že naše vysokoškolské štúdium nie je iba o nadobúdaní nových vedomostí a plnení školských povinností, ale hlavne o tom, aby sme žili Krista, aby naše správanie odrážalo Boží charakter a aby sme aj v tomto prostredí dokázali byť soľou a svetlom. Nechceme byť zakukleným spolkom, ktorý si žije sám pre seba, zostáva v anonymite a tak mu je dobre. Naopak - chceme študentom priblížiť Božiu zvesť a evanjelium. 

Práve preto organizujeme pravidelné diskusné stretnutia s názvom Ponorka, na ktorých sa rečníci snažia priblížiť študentom biblické pravdy z rôznych uhlov pohľadu. Diskutuje sa na rôzne etické, filozofické a spoločenské témy, pričom rečníkmi sú najmä študenti teológie a etiky, ale aj odborníci so skúsenosťami z praxe. Sme vďační Pánovi, že sa Ponorka môže konať aj tento rok pod záštitou dekana Filozofickej fakulty, ktorý sa rozhodol projekt i naďalej podporovať a neklásť prekážky Božiemu dielu. Osobne som za tento projekt veľmi vďačná, nakoľko predstavuje pre našich spolužiakov, spolubývajúcich a kamarátov príležitosť prísť na neutrálnu akademickú pôdu a dozvedieť sa niečo viac o kresťanských princípoch. Ponorka je zároveň miestom, kde sa môžeme s ostatnými študentmi bližšie spoznať a pozvať ich na utorkové stretnutia. 

Najbližšie sa Ponorka bude konať teraz v novembri v rámci trojdňového festivalu, ktorého súčasťou je evanjelizácia v meste a na internátoch, a prednáška profesora matematiky na univerzite v Oxforde, Johna Lennoxa. Sme vďační Pánovi, že si povolal svojich služobníkov, aby prišli do Bystrice a hlásali tu Jeho slovo, no uvedomujeme si aj našu zodpovednosť za všetkých študentov a iných ľudí, ktorí na tieto akcie prídu. Je na nás, aby sme tieto akcie niesli na modlitbách, pozývali na ne ľudí a dovolili Pánovi, aby si nás na nich použil. Ja prvá si uvedomujem, že som – aj v prípade služby – nedokonalá nádoba, ale o to viac sa teším, že sa v našej slabosti prejavuje Jeho sila. 

Na záver všetkým prajem, aby sme dokázali prijať zodpovednosť za ľudí, ktorých nám dal Kristus do života a aby sme aj v neveriacom prostredí dokázali nášho Spasiteľa dobre reprezentovať a rásť do Jeho podoby.

Vlaďka Vrajová

Fusion

Fusion je voľnočasová aktivita pre 13 až 19 ročných, kde študenti rozvíjajú svoje talenty a prostredníctvom umenia nadobúdajú nové priateľstvá. Predovšetkým je to však evanjelizačný nástroj pre lokálny zbor, ktorý otvára dvere pre teenagerov hľadajúcich miesto, kam môžu patriť. Na Slovensku táto služba v súčasnosti funguje v Bratislave, Banskej Bystrici a v Senci.

Prvý Fusion na Slovensku začal fungovať popri Základnej škole Narnia v Banskej Bystrici. Počas školského roka sa od novembra 2011 stretávame každú stredu. Sme skupina mladých ľudí, ktorých spája hudba, spev, tanec a iné formy umenia. Spoločne, ako spevácky zbor, nacvičujeme piesne, populárne aj kresťanské, a tak vytvárame repertoár na nadchádzajúci koncert. Počas celého týždňa prebiehajú okrem nácviku zboru rôzne workshopy – gitara, bicie, sólový spev, basgitara, tiež fotografovanie, kozmetika či návštevy starších ľudí zo zboru. Každý pondelok sa hrá vybíjaná. Fusion tak nie je len pre hudobne nadaných študentov, ktorí sa chcú naučiť perfektne ovládať spev či hru na hudobný nástroj. Je to miesto, kam môže patriť každý, kto túži po komunite, priateľstvách, kto hľadá niečo viac ako len zabíjanie času doma pri počítači. Preto platí pravidlo: ak hudba a spev neznie perfektne, ale študenti na nácvikoch cítia radosť a prijatie, Fusion plní svoju funkciu.

V tejto službe je veľmi dôležitý duchovný rozmer, preto tím vedúcich tvoria znovuzrodení veriaci, ktorí sa snažia byť pripravení pomôcť študentom v hľadaní odpovedí na otázky, stáť pri nich v ťažkostiach. Väčšina študentov vo Fusion pochádza z neúplných alebo nefunkčných rodín, preto sú pre nich tieto vzťahy veľmi vzácne a často vo vedúcich nachádzajú vzory, ktoré im doma chýbajú.





Mnoho študentov sa len zastaví, chvíľu medzi nami pobudnú a odídu. Sú však aj takí, ktorí vo Fusion našli svoj domov a chodia naň už roky. S radosťou pozorujeme, ako niektorí z nich duchovne rastú a pomaly preberajú malé zodpovednosti. Jednou z takýchto ľudí je Paťka Swietoňová, ktorá patrí do Fusion už od jeho začiatku:

„Fusion pre mňa nie je len o hudbe, je to moja rodina, vďaka ktorej sa môj život zmenil. Vyrastala som v neveriacej a dosť komplikovanej rodine, takže pre mňa niečo také, ako Boh a Biblia, boli len obyčajné slová. Vo Fusion som už od začiatku a na našom prvom campe sa to stalo. Boh sa ma dotkol. Bolo – a stále to je – niečo neopísateľne úžasné. Začal konať v mojom živote a stále koná. Fusion sú ľudia, ktorí mi pomáhajú vo viere rásť a je to miesto, kde môžeme zdieľať svoje pocity, problémy, ale aj skvelé zážitky. Môžem povedať, že život s Bohom nie je dokonalý, ale ani napriek tomu svoje rozhodnutie žiť pre Boha nezmením. Boh ma miluje a ja milujem Jeho.“



Ja som sa do služby Fusion zapojila v septembri 2013. Je úžasné sledovať túto veľkú rodinu a byť jej súčasťou. Tak, ako to v rodine býva, aj my prechádzame obdobiami silnej súdržnosti, ale aj komplikovaných vzťahov. Učíme sa riešiť konflikty a prejavovať si navzájom lásku. Každý týždeň cez krátke zamyslenie premýšľame nad Božím slovom a hľadáme odpovede na otázky.

Veľkým povzbudením bol pre mňa tohtoročný letný tábor. Nikdy sme u dievčaťa, ktoré chodilo na Fusion už takmer 3 roky, nespozorovali záujem o duchovné veci. Boh v nej však bez nášho vedomia po celý ten čas pracoval a v jeden večer na tábore sa rozhodla vyznať svoje hriechy a prijať Ježiša ako osobného Spasiteľa.

Tento školský rok začali piatkové dorasty, čas chvál a štúdia Biblie. Je to tiež nástroj, ktorý spája Fusion a zbor Cirkvi Bratskej v Banskej Bystrici. Modlíme sa a veríme, že je ešte omnoho viac študentov, ktorí hľadajú a sú hladní po Božej láske.

Tina Prištiaková

blogERVIN - Boh, aká je Tvoja adresa?

„A Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami a my sme videli jeho slávu... plný milosti a pravdy.“ (Ján 1:14)

Hľadal si už niečo? Prejdeš si svoje veci, potom sa pýtaš rodičov, súrodencov, manželky, detí a potom zistíš, že si si ten mobil nechal (ako vždy) na záchode.

Srandičky, srandičky... Teraz vážne.

Kde Boh býva? Začnime opačne. Kde toho strateného Boha ľudia hľadajú? Teoreticky, najprv v kostoloch. Pre drvivú väčšinu Slovákov to však kostol nie je. V prírode. Počul si to už? „V prírode sa cítim k Bohu najbližšie...“ To dáva zmysel. V kníhkupectvách sa rozrastajú pulty s ezoterickou a mystickou literatúrou. Svet predsa musí riadiť „niečo“ a to niečo je tak krásne popísané obrazmi strácania sa pri Lotosovom kvete. Nakoniec, kto môže byť šťastnejší, ako ten kvietok... „och ide krava, rýchlo sa schovajme“. Tak, a už je nirvána v krave a potom znova von. Také mysticky božské... Alebo, počul si už: „Boh je v každom človeku“?

Blííízko. Začína dilema CéBéčkára. „Ó, on videl vo mne Boha, asi nezaspím... Ale musím rýchlo povedať tomu človeku, že v jeho Hare Krišňákovom susedovi ten Boh nie je. To len vo mne...“ Alebo toto ma baví. Rozhovor kresťana s nekresťanom. Nekresťan: „Ukáž mi už konečne toho Boha“. Kresťan: „Ok. Pozri do našej cirkvi. No, vlastne tam nie. Ale inak CB je super cirkev, ale vieš v našom meste nie celkom...“ Nekresťan: „A čo tvoj život, je tam Boh?“ Kresťan: „Noo, vieš. Nepozeraj na môj život. Ja nie som ideálny. Raz som čítal o jednom číňanovi, cez ktorého Boh tak konal... Ja taký nie som.“ (Dilema kresťana, že keď povie, že Boh býva v ňom, tak ako mu vysvetlí, že síce to, ehm, nevidno. Je to totiž dosť hlboko, ale je to tam... niekde) Kresťan pokračuje: „Nepozeraj na mňa. Vlastne nepozeraj na žiadneho kresťana (zrazu mu nevieme povedať ani meno a samozrejme, katolíka nespomenieme), pozeraj na Ježiša.“ Nekresťan: „Tha. Dik. Nič som sa nedozvedel.“

Teoreticky správne. Pozri sa na Ježiša. Ale keď Ježiš chodil na zemi, tak ľudia videli, dotýkali sa Božej slávy, Božej milosti, Božej oslobodzujúcej pravdy. Ježiš raz povedal komunite svojich učeníkov: „Podľa toho všetci spoznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku jeden k druhému.“ (Ján 13:35)

Ako môžeme dnes povedať človeku, ktorý hľadá Božiu adresu: „Nepozeraj na mňa...“? Kde má potom pozerať?

Tu sa však musia odohrávať aspoň 3 veci. 1)Život vo výklade. Na miestach, kde je ťa vidno. Kde vidno tvoje výhry, prehry, skutky, slová. Ježiša videli ľudia preto, lebo žil s nimi. 2)Ver, že Ježiš je tvoj Pán a dôveruj mu. Jednoducho maj Ježiša radšej ako svoj MacBook. 3)Ukáž mu, ako si ctíš a chceš milovať naozaj každého človeka. Začni tým tvojim kamošom, čo ťa toľko otravuje.

Možno nakoniec tvoj okolitý svet Božiu adresu nájde. Cez teba.

E.

zdroj: http://ranajkysjezisom.blogspot.sk/