Editorial

September mal pre mňa vždy špeciálny význam. Ani teplo, ani zima, stromy sú krásne zafarbené a ja mám chuť použiť známu vetu z filmu “Láska cez internet” a dať niekomu kyticu čerstvo zastrúhaných ceruziek.

Už keď som chodila do školy, tak bol pre mňa symbolom nového začiatku. Zakaždým to bola možnosť dať si nové ciele a sľúbiť si, že tento školský rok budem usilovnejšia, budem sa poctivo učiť, nevynechávať úlohy a všetko zvládnem oveľa lepšie ako rok predtým. Robila som to na gymnáziu, robila som to na vysokej škole a keďže som aj do práce nastúpila v septembri, tak mi asi navždy ostane zvyk bilancovať a plánovať nové začiatky hneď ako sa kalendár prevráti na 1.september.

Verím,že každý z nás chce aj tento školský rok začať čo najlepšie. Aj písmo nás vyzýva k tomu, aby sme sa v našich povinnostiach, či v škole,práci alebo v zbore usilovali a hľadali Božiu múdrosť.

(Príslovia 2: 1-11) : „Syn môj, ak prijmeš moje slová a zachováš si v mysli moje prikázania, ak nachýliš ucho k múdrosti a nakloníš srdce k rozvahe, keď si na pomoc zavoláš rozumnosť, keď sa svojím hlasom dovolávať budeš rozvahy, ak ju budeš hľadať ako striebro a sliediť po nej ako po skrytých pokladoch, vtedy pochopíš bázeň pred Hospodinom a nájdeš poznanie Boha. Lebo Hospodin dáva múdrosť, z Jeho úst je poznanie i rozvaha. On uchováva úspech pre statočných, je štítom pre tých, čo žijú bezúhonne, keď chráni chodníky práva a stráži cestu svojich zbožných. Potom pochopíš spravodlivosť a právo, statočnosť a každú dobrú cestu, lebo múdrosť ti vojde do srdca a poznanie ti bude milé, rozvaha bude bdieť nad tebou a rozumnosť ťa bude strážiť.“

Nové začiatky sa ale týkaju aj našich zborov. Skončilo sa leto, tábory a začínajú sa dorasty, mládeže a besiedky. Vieme však čo sa naozaj deje aj v ostatných zboroch ? Akými aktivitami naši priatelia žijú ? Čomu sa mládeže naozaj venujú ?

Tento rok sme si dali za úlohu to zistiť J

Eva Kianičková

Čo sa deje v LEVICIACH - Mládežnícke centrum Kontakt

Zbor Cirkvi bratskej v Leviciach je podľa počtu členov a návštevníkov najväčším na Slovensku, a teda i nás mladých kresťanov je v ňom pomerne veľa. Preto máme značný potenciál často sa stretávať. Nielen navzájom, ale taktiež vytvárať rozsiahlu sieť vzťahov s našimi neveriacimi priateľmi a známymi a prostredníctvom nich im prinášať evanjelium.

Je pre nás požehnaním a veľkou výsadou, že okrem duchovnej práce s mladými ľuďmi zo zboru máme aj skvelé miesto núkajúce príležitosti pre nadväzovanie známostí a budovanie priateľstiev s nekresťanmi. Je ním Mládežnícke centrum Kontakt, „satelit,“ „dieťa“ levického zboru, v ktorom prebieha mnoho aktivít (nielen) mladých ľudí.

Kontakt funguje od roku 2004 a už dlho pred jeho otvorením mal levický zbor víziu vytvoriť bezpečný priestor pre mladých kresťanov na stretávanie s neveriacimi. Zároveň však nemalo ísť priamo o náboženskú budovu, čo by tento objekt robilo pre neveriacich atraktívnejším a prístupnejším. Mal byť medzistupňom, zastávkou na ceste zo sveta do zboru.

Princíp tejto cesty je takýto: Mladí kresťania trávia v Kontakte časť svojho voľného času a neveriaci tam prídu tiež, na základe pozvania alebo upútaní produktmi, službami či podujatiami, ktoré Kontakt núka. Kresťania a nekresťania sa stretnú, spoznajú, skamarátia sa, vytvoria vzťah. Ich stretnutia v Kontakte i mimo neho pokračujú, vzťahy sa vyvíjajú, neskôr neveriaci, povzbudení týmito vzťahmi, začnú navštevovať podujatia, ktoré sa konajú mimo Kontaktu. Najčastejšie je to v modlitebni, „kostole“, – stretnutia dorastu, mládeže, bohoslužby. V rôznych štádiách tohto procesu neveriaci počujú evanjelium a ak padne na úrodnú pôdu, začnú oni chodiť do Kontaktu nadväzovať vzťahy s inými neveriacimi a celý proces sa opakuje.

Konkrétne aktivity mladých v Kontakte sa dajú rozdeliť do dvoch skupín: neorganizované a organizované. Tie prvé znamenajú neformálne stretnutia, ktorých výhodou je zaujímavá ponuka Kontaktu. Pre viac či menej vážne rozhovory je tu nielen pohodlná klubovňa, ale taktiež kaviareň s nefajčiarskou prevádzkou a voľným wi-fi pripojením, kde sa okrem kávy dá pochutiť si na horúcej čokoláde, čajoch, miešaných nápojoch a iných dobrotách. V spomínanej klubovni sa dá hrať stolným tenis, stolný futbal a spoločenské hry. Veľmi obľúbenou a v Leviciach ojedinelou je profesionálna umelá lezecká stena na terase.

Škála organizovaných aktivít v Kontakte je veľmi pestrá a tiež láka ľudí so širokým spektrom záujmov. Tieto aktivity môžu byť jednorazové alebo pravidelné. Môžu sa týkať vecí, ktoré sú bežnou súčasťou voľnočasovej ponuky Kontaktu: turnaje v stolných hrách (napr. Osadníkoch z Katanu), turnaje v stolnom tenise, stolnom futbale, lezecké súťaže... Okrem toho sa tu konajú ďalšie akcie: tvorivé dielne, kde sa vyrába všetko možné, od ozdobených zošitov cez batikované tričká po šperky z rôznych materiálov. Prebiehajú tu kultúrne podujatia ako filmová projekcia, koncerty rôznych žánrov, divadlo, autorské čítanie či tematické párty. Beseduje sa so zaujímavými osobnosťami, tunajší i zahraniční lektori vyučujú angličtinu na rôznych úrovniach pokročilosti, hudobníci učia hrať na hudobných nástrojoch, profesionálni i amatérski fotografi sa stretávajú vo fotoklube a iné.  

Silnou stránkou a princípom týchto organizovaných aktivít je to, že ich organizátormi sú mnohokrát práve mladí veriaci, s ktorými je pre mladých neveriacich jednoduchšie nadviazať kontakt a vytvoriť vzťah ako so staršími ľuďmi alebo ľuďmi v strednom veku. Okrem toho mimo organizovaných aktivít dobrovoľníci ostávajú v klubovni či kaviarni a starajú sa o neformálny čas – aktívne sa venujú ľuďom, ktorí tam prídu. Zároveň sa v Kontakte konajú stretnutia dorastu a mládeže, kde majú neveriaci lepšiu možnosť sa priamo stretnúť s kresťanským vyučovaním zameraným práve na ich vekovú skupinu. Práca mladých v Kontakte prináša ovocie. Jedna moja kamarátka hovorí: „Do Kontaktu som prišla pre lezeckú stenu. Tam som spoznala ľudí, ktorí mi ukázali, že viera nie je len o chodení do kostola počas kresťanských sviatkov, ale niečo oveľa hlbšie.“

Šimon Evin 

Čo sa deje v LEVICIACH - Miesto v dome

Miesto v dome je občianske združenie, ktoré nie je priamym projektom zboru Cirkvi bratskej v Leviciach, no napriek tomu je s ním veľmi úzko prepojené. Celý personál tvoria kresťania.

V roku 2004 sa pilotným projektom stal výdaj teplého jedla, ktorý pokračuje dodnes. Cieľovou skupinou sú ľudia bez domova, avšak postupne vznikali ostatné projekty, ktoré vyplývali z potrieb núdznych ľudí v našom meste. K jednému teplému jedlu denne sa pridali ďalšie potraviny, hygienické potreby či šatstvo. Rozbehol sa predaj časopisu Nota Bene, neskôr bolo zriadené hygienické centrum a tiež sociálne poradenstvo.

Medzi klientmi je mnoho rodín s deťmi, ktoré žijú v zlých podmienkach v lokalite Ladislavov Dvor neďaleko Levíc. Pracovníci organizácie preto dlho premýšľali, ako im v ich situácii pomôcť prežiť, prípadne posunúť ich vpred. Vznikla myšlienka poskytnúť rodinám nielen materiálnu pomoc, ale tiež viesť deti k vzdelávaniu a ponúknuť im zmysluplný spôsob trávenia voľného času.

Už niekoľko rokov prebieha doučovanie a organizovanie voľnočasových aktivít pre deti z núdznych rodín. Tento projekt by nemohol fungovať bez pomoci dobrovoľníkov. Keďže je v našom meste stredná škola pre budúcich sociálnych pracovníkov, stala sa dôležitým zdrojom pre hľadanie dobrovoľníkov. Postupne vznikla skupina starších detí, ktoré si prešli doučovaním a inými aktivitami, a tak nadviazali vzťahy s pracovníkmi a tí si získali ich dôveru. Miesto v dome je však kresťanská organizácia, preto je túžbou všetkých jej zamestnancov ponúkať týmto deťom nielen zábavu, vzťahy a lásku, ale tiež evanjelium. Zrodil sa nápad ísť hlbšie práve so staršími deťmi, ktoré stále prejavovali záujem tráviť čas so zamestnancami a dobrovoľníkmi v Mieste v dome. Táto práca nie je len klasickou charitou, ktorých je okolo nás veľa, ale je aj misiou. Z okolia často prichádzajú pochybnosti, či má vôbec zmysel venovať sa takýmto deťom, keď sa potom znovu vracajú do starého, pre nich prirodzeného prostredia. Napriek tomu ľudia, ktorí túto prácu robia, vidia veľký zmysel v momentoch, ktoré s deťmi trávia. Vedia, že záleží aj na tej krátkej chvíli, kedy sa cítia šťastné a prijaté.

Avšak len ľudia, ktorí sami žijú s Kristom, môžu vniesť Jeho lásku do života druhých ľudí. Preto dôležitú súčasť tímu dobrovoľníkov tvoria mladí ľudia z nášho zboru. Konkrétnym prípadom je skupinka dievčat z dorastu. Rozhodli sa zapojiť do voľnočasových aktivít pre deti a zároveň im ukazovať na Krista tým, ako žijú, ako sa správajú a ako o Ňom hovoria.

Jedným z dievčat, ktoré sa rozhodli venovať svoj voľný čas týmto deťom, je Katka Jardeková. „Pomáhala som pri rôznych aktivitách, hrala som sa s deťmi a vymýšľali sme program, ktorý by hovoril o Bohu.“ Väčšina z nás nemá možnosť dostať sa tak blízko do kontaktu s ľuďmi, ktorých obyčajne na ulici obchádzame zďaleka. Pre mnohých mladých dobrovoľníkov je to obrovská výzva, znamená to zahodenie predsudkov, vzdávanie sa samého seba. „Predtým, ako sme do toho šli, bála som sa ich reakcie na všetko, počnúc aktivitami až po tému. Mala som tiež strach zo svojej vlastnej reakcie, lebo som sa s touto komunitou ľudí ešte osobnejšie nestretla.“



Stretnutia dievčenskej skupinky s deťmi sa niesli v téme vzťahy - s priateľmi, s rodičmi, so súrodencami. Dievčatá o nich hovorili z pohľadu Biblie a na poslednom stretnutí hovorili o vzťahu, ktorý im ponúka Ježiš.

Výsledkom práce dievčat z dorasteneckej skupinky nebolo len to, že strávili čas s deťmi, hovorili im o Ježišovi a nadviazali s nimi vzťahy, ktoré sú pre tieto deti také vzácne. Je to práca, ktorá tiež mení pohľad a celé srdce toho, kto ju robí. „Naučila som sa na nich pozerať inak. Sú to hravé deti, potrebujú pozornosť ako každé iné dieťa, potrebujú len vedieť, že aj ony sú dôležité.“

Kristína Prištiaková

blogERVIN - Kde cesta končí, tam nová začína

„A hľa, ja som s vami po všetky dni...“ Matúš 28:20

Prečo sa môžeme báť „Septembra“. Ten mrazivý pocit, že sa vraciame medzi upírov a vlkodlakov, ktorí nás zjedia. Veď predsa, ten svet je tak „nebezpečný“. Keby sme len mohli zostať v tých svojich táboroch. Vážne. Prečo sa obávame sveta? Zopár dôvodov stojí za to pozrieť:

• Božiu milosť a lásku si chceme zaslúžiť svojimi skutkami, zbožným životom, nábožným správaním a „svet“ nám v tom bráni.
• Ježiš nás prijíma preto, lebo patríme do správneho zboru či pochádzame zo správnych rodín a „svet“ sú predsa len iné rodiny..
• Stačí, keď nasledujeme Ježiša naoko pred rodičmi a cirkvou. Vo „svete“ by som musel nasledovať Ježiša poriadne, poctivo, stále a na každom mieste. Bŕŕŕ.
• Svetskí bohovia: láska, sex, peniaze, imidž, parta, krása, moc, popularita, sú silnejšie ako náš Ježiš.
• Máme strach, že Ježiš vládne len v našich cirkvách, ešte tak maximálne na Campfeste. Určite však nie je Pánom sveta, nemá ho pod kontrolou. Jednoducho, svet sa Ježišovi vyšmykol z rúk. 
• Svet je iný. Nechápem tých ľudí. 
• „Pre pána jána kráľa, čo mám v tom svete robiť?“

V prvom rade treba vstať z postele. Nabrať obrovskú odvahu k umytiu zubov. Fúú a teraz to najhoršie... zobrať tašku a ísť na novú cestu, kde budem žiť tak, ako som sa naučil na táboroch. Kde viem, že je moje každodenné miesto, pretože ten „svet“ potrebuje vidieť Ježiša z môjho srdca. Kde sa budem snažiť rozumieť prečo sa moji spolužiaci takto správajú. Kde budem presvedčený, že Ježiš má pevne v rukách moje dni v škole. Dokonca, miluje aj mojich spolužiakov. Kde je Ježiš omnoho silnejší ako škaredí bohovia lásky, sexu, partií, moci, peňazí, imidžu. Kde ma stále vidia ako môžem nasledovať Ježiša Krista úprimne a môžem byť týmto síce trochu iný, ale určite výnimočný. Kde môžem byť vďačný za to v akej rodine som vyrastal a môžem sa modliť za mnohých, ktorí túto milosť nemali. Kde si Božiu lásku nemusím zasluhovať nábožným správaním, pretože viem, že ja som Boží syn a dcéra a Ježiš je so mnou stále.

Cesta prázdnin končí. Cesta septembra začína. Ja ale viem, že Boh je so mnou. Viac, ako cez prázdniny.

E.

zdroj: http://ranajkysjezisom.blogspot.sk/