blogERVIN - odborník z neba

Ján 6, 38: „Veď som nezostúpil z neba, aby som plnil svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.“

Ľudia sa často obracajú k inému svetu. Potrebujú sa zorientovať vo svojej budúcnosti, porozumieť prítomnosti. Potrebujú porozumieť tomu, čo sa deje, ak niekto blízky zomrie. Kto však rozumie svetu v nás, okolo nás, nad nami? Jedinou biblickou odpoveďou na to je: Ježiš. Žiadne iné odpovede nie sú biblické, ale sú pohanské.

Iba Ježiš rozumie druhému svetu najlepšie. Dôvodom je, že zostúpil z neba. Biblia hovorí, že Ježiš bol už pri stvorení sveta, všetkého viditeľného aj neviditeľného. Cez Ježiša povstalo všetko. Videl Boha, bol s Bohom, je Bohom. Ježiš bol poslaný na zem. Odkiaľ? Z neba. Videl, žil tam, vie, ako celé nebo a peklo funguje. Pozná cestu do neba. Vie, čo je za stenou nášho sveta. Pozná anjelov, vie o démonoch, vie o zosnulých, či „svätých“.

Že to je blbosť? Ok. Nemusím mať pravdu. Ak ju nemám, tak je Ježiš klamár, alebo psychopat, lebo to o čom ti píšem sú jeho slová. Ježiš viac krát povedal, že prišiel z neba, aby nám zjavil Boha, Božiu vôľu a jedinú cestu k Bohu.

Áno, teoreticky by mohol byť klamár. Skeptikom povedal:, „pozrite na moje skutky!“ Neboli to tajné alebo skryté zázraky, kde je potrebné klamať samých seba, že mi narástla ruka o jeden centimeter. Kámo, keď Ježiš na niekoho položil ruky, tak si ostatní museli zavrieť ústa, aby im tam nejaký hmyz nevletel.

Teoreticky by mohol byť Ježiš psychopat. To znamená, že učeníci a apoštoli, ktorí ho videli, žili s ním, jedli s ním, chodili s ním všade - boli hlúpi, lebo verili psychicky narušenému človeku. Dokonca, pre pschopata (či klamára) trpeli a zomierali. To by znamenalo, že tisíce ľudí, ktorí Ježiša zažili a mu dôverovali a odovzdávali mu svoje životy boli tiež psychopati. To znamená, že státisíce ľudí, ktorí v prvých troch storočiach uverili v Ježiša boli tiež blbí. To by tiež znamenalo, že dnešná kresťanská cirkev má za svoj základ debila (myslím klinicky a nie nadávkou).

Poďme naspäť. Duchovný, večný svet existuje. Nebo existuje, peklo existuje. Ježiš hovorí, že bol poslaný z neba. Mne to stačí na to, aby som nehľadal inde spojenie s iným svetom. Mne Ježiš stačí na to, aby som rozumel, čo sa vo mne deje. Ježišovi dôverujem. Presvedčil ma.

E.

zdroj: ranajkysjezisom.blogspot.com

v čom je cirkev príliš konzervatívna?

(autor článku)

Vyrástol som v prostredí Cirkvi bratskej v Bratislave. Rodičia ma vychovali v duchu konzervatívnych kresťanských hodnôt. Som za to vďačný – slovo konzervatívny nechcem vnímať a ani nevnímam v tom negatívnom zmysle, ktorý mu mnohí prisudzujú. Ako vidím konzervatívnosť ja? V mojej úvahe sa budem na konzervativizmus v cirkvi pozerať zo spoločenského hľadiska a poukážem na príčiny a dôsledky prílišného konzervativizmu. 

Prejavy konzervativizmu v našej cirkvi, pozitívne aj negatívne, vidím okrem iného ako dôsledok komunistickej totality, v ktorej cirkev bola ostrovom slobody, prepevným hradom, ktorý sa bránil ako sa dalo. V čase kedy bol preferovaný triedny boj, keď boli ľudia ovládaní režimom a správali sa tak, ako im to diktovali podmienky, sa snažila šíriť lásku, pomáhať, udržať hodnoty a zostať zásadová, poctivá a čistá. Generácia, ktorá väčšinu svojho života prežila v komunizme, ním bola citeľne (aj negatívne) poznačená. Ľudia tej generácie teraz stoja na čele našej cirkvi - kazatelia, členovia staršovstiev a rada. Majú vplyv na to, ako naša cirkev na ľudí pôsobí. Svojimi individualitami formujú to, ako jednotlivé zbory fungujú. Kľúčové je, ako sa dokázali vyrovnať/nevyrovnať s veľkou zmenou ktorú priniesol november 89. Ľudia dostali slobodu, cirkev už nebola nepriateľom štátu. Z toho napríklad vyplýva, že svet nemusí byť zlý, kresťania môžu byť aktívni vo verejnom živote a delenie MY cirkev a ONI svet nemusí fungovať. Musia zas a znova hľadať odpovede na otázky ako: čo z tradície prevziať, čo nie? čo prijať z nových vplyvov spoločnosti či názorových prúdov, ktoré dovtedy boli kvôli komunizmu neprístupné? Mnohí ľudia prijali pád režimu, avšak nedošlo u nich zákonite k nejakej zmene zvnútra - nie som si istý, či všetci ľudia prijali slobodu za svoju. Nová doba pre tých ľudí môže priniesť hlavne zmätok, liberálnosť či relativizmus. Preto sa snažia skalopevne držať starých predstáv a tradícií, pretože pre nich je to to najlepšie. Nie sú ochotní vyjsť z tej kolísky istôt, ktorá im zaručuje pocit bezpečia. Rôzne problémy, ktoré prináša moderná doba, riešia starými postupmi, čo nevyhnutne vedie ku ešte väčším problémom.A ak sa to deje na úrovni cirkevných štruktúr, následky sú ešte horšie. 

Tradícia je dôležitá, hodnoty ešte viac. Obdivujem konzervatívne založených ľudí, ktorí sa ku hodnotám stavajú zodpovedne. V tejto dobe naozaj prichádza v spoločnosti k úpadku hodnôt a vytráca sa hĺbka, vnútro a význam mnohých vecí. V tomto ohľade som konzervatívny a som rád, že to tak je. Cirkev, ktorá zastáva radikálny hodnotový postoj k nejakej téme asi nebude všeobecne populárna. A to je dobre - hodnoty tak môžu ostať živé aj napriek všetkému, čo sa deje naokolo. Kresťanstvo rozhodne nie je záležitosťou más – je málo ľudí, ktorí sa naozaj vydajú tou úzkou cestou, kráčaniu proti prúdu. 

Napriek tomu si myslím, že cirkev nie je a ani by nemala byť pevnosťou či ostrovom. Musí byť schopná zmeny, sebareflexie, poctivého hľadania, pochybnosti a viery. Nesmie však stratiť hodnoty, na ktorých stojí, ktoré sa ľudia snažia žiť. Opätovné nachádzanie správnej rovnováhy medzi prispôsobovaním sa a zachovávaním hodnôt a tradície je podľa mňa výzvou pre všetky zbory CB ale aj iných cirkví. Dotýka sa mnohých oblastí a je veľkou zodpovednosťou ľudí vo vedúcich pozíciách, ako sa k tejto výzve postavia. Ako vytvarujú formu cirkvi? Bude príliš konzervatívna, t.j. odmietajúca nové veci, ktoré by mohli osloviť moderných ľudí, alebo naopak príliš liberálna, t.j. strácajúca hodnoty a relativizujúca?

Chcel by som teraz na vlastnom príklade ukázať ako sa môj konzervativizmus zmenil v niečo iné – moje zlyhanie vo vytváraní miery. Už nechodím na konferencie mládeže cirkvi bratskej. Bol som na štyroch (Žilina, Michalovce, Košice, Zvolen) a tam sa môj konzervativizmus prejavil v tom, že som dosť odsudzoval charizmatickejšie prejavy niektorých vystupujúcich a taktiež moderný prejav chválenia Boha – worship – prejav, ktorý mi nie je blízky. Ocitol som sa v extréme – posudzoval som, mal som predsudky, kritizoval som a pohŕdal na základe môjho subjektívneho presvedčenia, že tejto novej forme chýba hĺbka a je v zásade zameraná na pocity. Moje nastavenie tak koniec koncov negatívne ovplyvnilo môj postoj k ľuďom, ktorí iba odlišnou formou hľadali to čo ja. Po osobnej skúsenosti s vinou a vlastnou obmedzenosťou spred dvoch rokov sa snažím vedome si dávať pozor na to, aby som sa do tohto extrému nedostával. Bojím sa však, že to bude jeden z mojich celoživotných bojov. 

Mám rád Cirkev bratskú. Cítim sa v nej doma a aj preto som sa pred dvoma rokmi stal jej členom. Nechcem byť len kritikom stavu našej cirkvi. Snažím sa byť aktívny, viesť duchovný zápas, hoci sa mi to často nedarí. Záleží mi na tom, aby Cirkev Bratská išla správnym smerom a aby svojou priamou (cirkevné aktivity) či nepriamou (aktivity členov či návštevníkov bohoslužieb) činnosťou pozitívne ovplyvňovala našu spoločnosť. A myslím si, že jednou z podmienok pre to, aby sa to mohlo udiať je, aby sme nepodľahli extrémom konzervativizmu či fundamentalizmu a proti nim stojacim extrémom liberalizmu a relativizmu.

Jakub Uhlík

z KMCB

Na KMCB v septembri sme sa Vás pýtali:

Je CBčko viac liberálne alebo konzervatívne? V čom?

- Cbčko je aj aj !!! 

- Podľa mňa je viac konzervatívnejšie ako liberálnejšie. Ale môže sa to líšiť zbor od zboru. 

- Konzervatívne, asi aj viac ako rímsko-katolícka cirkev, čo nemusí byť až také super... 

- Opierajme sa o bibliu a potom bude vše na svém míste :)

- 100% liberálne! 

- Presne tak! (šípka hore) 

- Ako v ktorom zbore, ale mám pocit , že vo všetkých by malo platiť= konzervatívne postoje (vo svetle písma), liberálne formy 

- Total konzerva 

- Jednotlivci budia dojem konzervativizmu , všeobecne však zlyhávame v nepochopení (aj pozitív) tohto pojmu a nastáva atmosféra nebezpečne neurčita 

- Skôr konzerva 

Ďakujeme za všetky vyjadrenia :)

viac lásky... !

V čom je cirkev liberálna? A čo je to vlastne liberalizmus? Nemám rád cudzie slová a ani tomuto veľmi nerozumiem. Tak som zobral slovník a ten mi povedal, že to pochádza zo slova „sloboda, oslobodenie“, ale aj „nezávislosť“. Apoštol Pavel o tom napísal Galaťanom: „Bratia, vy ste povolaní k slobode. Len si dajte pozor, aby vám sloboda nebola zámienkou povoľovať telu, ale v láske si slúžte navzájom.“ (Galaťanom 5,13)

Aká to je sloboda? Od čoho máme byť nezávislí? Tiež by sme sa mohli spýtať: K čomu máme byť slobodní? Pavel vraví, že keď nás Pán oslobodil, máme sa navzájom milovať. A nie len to, ale si aj slúžiť. Slúžia otroci, slobodní rozkazujú, ale kresťanov sloboda vedie k slúženiu z lásky.

A pokračuje: „Ak sa medzi sebou navzájom hryziete a žeriete..“ Vo veľa veciach sme správne konzervatívni, držíme sa základu Biblie a kríža Pána Ježiša. Sme múdra cirkev, vieme všetko správne vyložiť, vieme veľa o Biblii a o Bohu, vieme veľa rozprávať o tom, čo sa môže a nemôže, ale navzájom sa medzi sebou hryzieme a žerieme.  

V poslednom čase ku mne Duch Svätý prehovoril dvomi textami: „Daromným sporným otázkam, svárom a hádkam o zákone sa vyhýbaj, lebo sú neužitočné a márne.“ (Títovi 3,9) Boh je veľký a my, ľudia, Ho nedokážeme úplne vystihnúť. Každý sa o to snaží podľa miery viery akú má. Sme rôzni, s rôznymi názormi a postojmi, ale vieme napriek tomu mať vzťahy plné lásky?

Pán Ježiš sa pýtal Petra, či Ho má rád. Nedávno sa ma to spýtal tiež: „Peter, miluješ ma?“ (Ján 21,17) S niektorými ľuďmi sa neviem dohodnúť, hádam sa s nimi a ubližujeme si. Láska k Pánovi sa prejavuje vo vzťahoch.

Myslím si, že problémom cirkvi je prílišná sloboda od lásky vo vzťahoch.

Samuel Jurčo

editorial

Maturita. Prvé kolo za mnou, druhé o necelé dva mesiace. A popri nej prijímačky na vyšku. Zrejme si myslíte, že som nepokojný. Veruže som. Pre tieto budúce veci však nie. Pre maturitu aj prijímačky robím dosť. Venujem učeniu veľa času, energie a sústredenia. Každý, kto ma pozná bližšie, vie, že na škole mi záleží. Vzdelanie má v mojom srdci miesto. Veľké miesto. Priveľké, a to ma robí nekľudným. To je problém. To je HRIECH. 

Slovo maturita (z lat. maturitas) pôvodne znamenalo „zrelosť“, dnes sa používa v podobnom význame: „dospelosť“. Aj štátnu maturitnú skúšku niektorí hovorovo volajú skúškou dospelosti. Nie je to úplne presné, ale tento názov hovorí čosi pravdivé. Výsledky maturity poukazujú na, okrem iného, naše priority, zodpovednosť, usilovnosť, poznanie... Všetky tieto veci patria do množiny ZRELOSŤ. Ale čo moja (a naša) duchovná zrelosť? Ako mi (nám) záleží na našich duchovných prioritách, zodpovednosti, usilovnosti, poznaní...? 

Pán Ježiš povedal: Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich moľ a hrdza ničia a kde sa zlodeji dobýjajú a kradnú. V nebi si zhromažďujte poklady; tam ich neničí ani moľ, ani hrdza a tam sa zlodeji nedobýjajú a nekradnú. Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce. (Mt. 6,19-21) Pozerám na minulé týždne a porovnávam, koľko času som strávil s Božím slovom a koľko so školskými knihami. Koľko som študoval učebnice a koľko som sa rozprával s Bohom. Tento pohľad späť ma vedie k pokániu, že poklad môjho srdca je svetský, a nie nebeský, že túžim po poznaní svetskom, a nie duchovnom. Odkazom pre mňa aj pre vás je tento verš: Lebo Hospodin dáva múdrosť, z jeho úst je poznanie i rozvaha.(Prísl. 2,6) 

Šimon Evin