Editorial

Letné tábory pre mňa mali vždy istú výnimočnosť. Ako úplne malé dieťa som ich neznášala, lebo som nemala chuť sa zoznamovať s kopou iných deciek, byť týždeň z domu a zo svojho stereotypu niekde, kde sa neustále niečo deje a človek nemá chvíľku pokoja alebo súkromia. Časom sa však tento môj pohľad zmenil. Začala  som sa na tábory začínala tešiť, viac si užívať všetky súťaže a úlohy, naučila som sa prispôsobiť sa okoliu a užívať si každú chvíľu medzi neznámymi ľuďmi. Tábor pre mňa dnes znamená krásne spomienky na neuveriteľné letné zážitky, nádhernú prírodu a nočné dobrodružstvá a na krásnu námahu, ktorou som spolu so svojimi priateľmi mohla poslúžiť na niektorých „pracovných“ táboroch Žilinského zboru.

Ako účastník som si však nikdy neuvedomila, koľko úsilia venujú ľudia odo mňa starší a skúsenejší na to, aby decká, akým som bola aj ja, prežili nádherný týždeň v bezpečí, zábave a učení sa niečoho nového. Pre mňa to boli ľudia, na ktorých som sa vždy mohla spoľahnúť a ktorí vždy vedeli, čo sa smie a čo nie tak prirodzene, že som to nevnímala ako nejakú námahu. Až teraz, keď vidím svojich priateľov preberať toto žezlo, uvedomujem si, aká je to náročná práca. Títo ľudia obetujú svoj voľný čas, vezmú si v práci dovolenku a prevezmú zodpovednosť za desiatky mladých ľudí na minimálne jeden týždeň, kedy pomaly ani nespia, len aby všetko dopadlo ako má. Venujú mnoho hodín svojho voľna príprave podrobného programu tak, aby si deti užili každú jednu minútu, aby sa nenudili, boli v bezpečí a snažia sa upriamiť ich pozornosť nielen na zábavu ale aj na evanjelium. Ich snaha a ich obeta je úžasná a myslím, že nie vždy si rodičia alebo ľudia okolo nich uvedomujú plnú hodnotu ich služby, najmä rodičia detí, ktoré prídu „zvonku,“ ako som kedysi prišla aj ja.

Z vlastnej skúsenosti vidím, že títo ľudia nestoja o pozornosť alebo o potľapkanie po pleciach a všetko čo robia, robia pre Boha a šírenie evanjelia. Aj napriek tomu chcem teraz upriamiť na nich pozornosť. Povedať im veľké ĎAKUJEM za všetkých, ktorí raz boli len účastníkmi, o ktorých bolo skvelo postarané a ktorí mali možnosť počúvať evanjelium a aj prostredníctvom táborov nájsť alebo upevniť svoju cestu k Bohu.

Veď keď sa dokazujete v tejto službe lásky, oslavujú Boha že sa poslušne priznávate k evanjeliu Kristovmu a štedro sa delíte s nimi a so všetkými; (2K 9:13)

Eva Kianičková

Zóna 614

Do “rekreačného” objektu Bystrička sme prišili 25.7. (utorok), kde nás privítali traja Švajčiari z organizácie Juropa, ktorá sa venuje práci s vedúcimi dorastu. Nasledujúcich 5 dní sme absolvovali v poradí už tretí Juropa kurz (GLT - Group leadership treaning) vedúcich dorastu. Švajčiari odovzdávali svoje “know-how”, ktoré sme mohli aplikovať hneď o pár dní na tábore.

Krásna oravská príroda s kombináciou s dobrým počasím nám obmäkčovala naše nevypočuté výčitky voči objektu táboriska, v ktorom kadečo nefungovalo. Jediná prístupová cesta z civilizácie viedla cez labilný mostík s veľavravným nápisom “Vstup na vlastné riziko”. Batožinu nám do objektu ponad rieku Orava priniesla rozbitá lanovka. Všetko nasvedčovalo tomu, že postapokalyptická tematika celoslovenského dorasteneckého tábora bude pre nás aj pre dorastencov veľmi autentická. Kľúčový verš tábora sme vybrali z Izaiáša 61,4 (kvôli tomu je v názve tábora číslo 614): “Vybudujú staré ruiny, postavia zrúcaniny predkov, obnovia spustošené mestá, zrúcaniny mnohých pokolení.” Bol to výstižný verš nielen pre tému tábora, ale aj pre areál, ktorý umocňoval zážitok z témy.

Po kurze sa ku nám pripojili ďalší vedúci a nasledujúce dva dni voľna sme strávili teambuilingom a dokončovaním príprav na tábor ZÓNA 614. Dorastencov (vo veku 12-15) sme hneď pri vstupe do areálu voviedli do príbehu, ktorého sa hneď stali súčasťou. Celý tábor sa niesol v duchu katastrofickej histórie: Svet sa nachádza v roku 2023. Pred 11 rokmi vypukla tretia svetová vojna a následky boli devastujúce. Celá Zem bola zamorená radiáciou okrem jedinej oblasti, ktorá nesie pomenovanie ZÓNA 614. Práve do tejto oblasti smerujú noví imigranti (dorastenci), ktorí sa chcú zachrániť. V zóne vládne vojenský režim, čo dorastenci pocítili hneď pri registrácii. Pri vstupe do areálu ich sprevádzali vojenské hliadky, ktoré navnadili atmosféru výnimočného stavu. Počas tábora sa však príde na to, že v skutočnosti aj táto oblasť je zamorená a všetci dorastenci sú kontaminovaní. Ak existuje nejaká záchrana na prežitie, tak musí prísť z nezamorenej oblasti, čiže nie zo Zeme.

Príbeh zóny bol alegóriou na dejiny spásy, ktoré sme počas tábora rozoberali. Boh stvoril dokonalý svet, ktorý bol dokonale rozbitý človekom (hriechom). Hriech symbolizovala radiácia - smrteľná choroba, z ktorej sme sa nevedeli dostať sami. Preto musel prísť niekto, kto nebol zasiahnutý hriechom. Dorastenci si prechádzali jednotlivými časťami evanjelia postupom týždňa, čo sa vyvrcholilo večerom, kde sme hovorili o Kristovej obeti. Do tábora v ten večer prišiel Ervin Mittelmann, ktorý hovoril osobné svedectvo. Videl som, že evanjelium, ktoré hovoril, prinútilo niektorých dorastencov riešiť s Bohom svoje životy.

To, že Nepriateľ chodil okolo nás ako “revúci lev” sme mohli vidieť každý deň. Napríklad úrazy, ktoré mohli byť smrteľné. Alebo spory s paranoidným majiteľom objektu, ktorý sa zľakol, že ho chceme oklamať. Bol to azda najintenzívnejší zážitok, keď nám majiteľ nakrátko vypol elektriku a povedal nám, že sa máme do nasledujúceho rána odsťahovať. Boh postupne pracoval na nás a na majiteľovi a, našťastie, sme žiadne krízové plány nemuseli riešiť.

Počas tábora som si všimol jednu zásadnú vec v tíme vedúcich. Mám pocit, že tím bol každým prichádzajúcim problémom jednotnejší. Či sa už jednalo o maličkosti alebo o vážne obavy, ktoré ohrozovali priebeh tábora. Okrem iného, pre mnohých z nás ZÓNA 614 nebol prvý tábor tohto leta, čo sa prejavilo na únave. Napríklad anglický kemp KECY, ktorý bol vo viacerých zboroch na Slovensku, skončil tesne pred naším odchodom na kurz. No myslím, že napriek tomu vyčerpanosť v tíme nebola citeľná, pretože stále, keď niekto potreboval pomôcť, bol naporúdzi ochotný vedúci. Bolo pre mňa veľmi povzbudivé sledovať ako nás nezjednocuje len spoločná voľnočasová aktivita, ale Kristove telo, ktorého sme súčasťou.

Počas celého tábora nám asi len jedno ráno pršalo, okrem toho bolo veľmi priaznivé počasie na rôzne aktivity. Či už išlo o kúpanie v Orave alebo prespávanie v prírode. Myslím, že to bola jedna z mnohých vecí, za ktoré môžeme byť vďační. ZÓNA 614 sa skončila, no Božia práca na životoch dorastencov sa neskončila.

Ondrej Jurčo (Prešov)

História Zóny 614

Utajovaný dokument

Povolené iba oprávneným osobám

HISTÓRIA ZÓNY 614

V roku 2012 vládol mocný Panovník, ktorý miloval svoj národ. Jeho vláda bola spravodlivá a nespochybniteľná. Ľudstvu nič nechýbalo a celá Zem nažívala v harmónií. Predsa sa našiel niekto, komu nestačila dobrota Panovníka. Vzoprel sa jeho vláde a pokúsil sa o revolúciu, čím sa stal Nepriateľom. Zneužil slová Panovníka, oklamal ľudí a naviedol ich k vzbure. Z Nepriateľa sa stal diktátor a jeho pokus o prevrat bol najzdrvujúcejšou udalosťou v histórií ľudstva. Svet zasiahla 3. svetová vojna, ktorá zanechala civilizáciu na pokraji vyhynutia. Celá vojna sa niesla v znamení nukleárnych katastrof, ktoré spôsobili skazu života na Zemi. Nepriateľ sa síce zdá byť mocný, no v skutočnosti vládu Panovníka nedokázal ohroziť.

V roku 2023 (11 rokov po vojne) sa objavilo jedno miesto, ktoré podľa doterajších zistení nebolo zasiahnuté radiáciou. Toto miesto sa nazýva ZÓNA 614.

Depeše od Nepriateľa

Depeša 1 

13. november 2012

Nenechajte sa oklamať Panovníkom. On sa len bojí, že budeme ako on. Pripravte sa na povstanie.

Depeša 2

21. december 2012

Teraz je náš čas. Začala sa revolúcia proti Panovníkovi. Zoberme svoje životy do vlastných rúk.

Depeša 3

05. január 2013

Povoľuje sa použitie jadrových zbraní. Zničte všetko, čo je Panovníkovi milé. Nad nikým nemajte zľutovania.

Depeša 4

26. marec 2013

Zem je spustošená. Panovník je slabý vodca. Ja som jediný, kto vám môže vládnuť.

Depeša 5

15. máj 2023

Povráva sa, že Panovník plánuje odvetu. Buďte pripravení na všetko.

Depeša 6

15. júl 2023

Naša kontrarozviedka zistila existenciu jedného miesta menom ZÓNA 614, kde nebola zistená radiácia.

Depeša 7

31. júl 2023

V ZÓNE 614 sme v poslednej dobe zaznamenali masívne príchody osôb, ktoré neboli kontaminované.

Depeša 8

01. august 2023

Urgentná úloha: lokalizovať ZÓNU 614 a zamorením zničiť akýkoľvek život v nej.

Z denníka armádneho generála

31. júl 2023 (utorok)

18:00

Dnes prišiel do ZÓNY nový konvoj s 55 ľuďmi, ktorým sa podarilo prežiť to šialenstvo, čo sa vonku deje. Je to prvýkrát, čo sem prišla taká veľká skupina ľudí od doby, čo ZÓNA vznikla. Generálny štáb, ktorý tvorí 34 ľudí, táto udalosť mimoriadne potešila. Zachránení momentálne nevykazujú žiadne známky agresivity ani chorôb. No ako tak pozerám, na niektorých jedincov si počas týždňa budeme musieť posvietiť.

23:45

Obyvateľov ZÓNY zo spánku práve zobudil alarm, nakoľko bolo nad našim územím zostrelené  nepriateľské lietadlo s citlivými dokumentmi. Veliteľ zásahu, seržant Ondro, práve dáva brífing, predpokladaný koniec akcie je niekedy okolo 2:00.

01. august 2023 (streda)

9:00

Seržant Ondro dnes ráno po spoločnej rozcvičke a raňajkach vykonal debrífing včerajšej akcie. Vďaka usilovnosti celého obyvateľstva ZÓNY sa podarilo dešifrovať nepriateľské depeše nájdené na mieste dopadu zostreleného lietadla. Vďaka depešiam sa nám podarilo presnejšie určiť dôvod vzniku ZÓNY. Zistili sme, že ZÓNA vznikla ako útočisko pre obete obrovského konfliktu, ktorý začal v roku 2012 keď Nepriateľ zmanipuloval ľudí a viedol ich k vzbure voči ich dobrému Panovníkovi. ZÓNA je momentálne Nepriateľovým cieľom č. 1 na odstrel, nakoľko je to jediná šanca, ako Panovník môže vrátiť ľuďom pokoj, istotu a mier. [viac detailov v priloženom dokumente]

22:00

Dnes večer sme pri spoločnom stretnutí uvažovali nad tým, ako sú naše životy poznačené REBELSTVOM voči nášmu Panovníkovi. Každý z nás je rebelom. Rodíme sa tak. Už teraz sa teším na zajtrajšie stretnutie, rád by som vedel, čo sa s tým dá robiť.

02. august 2023 (štvrtok)

12:30

Uff, tak to bola tesnotka. Nepriateľ vykonal rýchlu odvetu a do ZÓNY nám napriek prísnej stráži umiestnil 4 bomby. 120 minút sme boli v stave maximálnej pohotovosti. Skvelou správou je, že všetkým štyrom tímom sa podarilo nájsť správne kódy a bomby zneškodniť. Potom sme ich pod dohľadom odborníkov riadene odpálili. Išiel z nich krásny oranžový dym. Keďže nás tu bomby nezahlušili, môžem sa teraz pokojne odobrať k obedu. Už zrejme aj tak všetci netrpezlivo čakajú na moju modlitbu, aby sa mohli pustiť do jedla...

14:00

Na dnešnom spoločnom stretnutí sme nadviazali na to včerajšie a hovorili sme o tom, že nie je jedno, komu DÔVERUJEME. Kto je ten, na koho vsadíme svoj krk? Kto nám reálne pomôže zvrátiť dôsledky nášho rebelstva? Z mnohých strán sa nám ponúka pomoc, riešenia. Ale len niečo funguje...

23:00

Je skoro polnoc a práve sedím pri príjemnom ohníku. Sme na bivaku. Ale len mužská časť osadenstva. Tá ženská časť ostala strážiť tábor. Sme opäť na nočnej misii. Kdesi do hory spadol satelit, ktorý nesie vzácny náklad (dozimetre) a potrebujeme sa ho zmocniť. Som vďačný za tieto nočné rozhovory so ZÓŇAKMI pri ohni. Ešte dlho budem na to spomínať.

03. august 2023 (piatok)

13:00

Po menších útrapach s meškaním vlaku sme konečne späť v tábore. Síce zmordovaní po nočnom pobyte v teréne, ale spokojní na duši. Koniec koncov – inak sa ani nedá po takých krásnych ováciach, ktoré nám naše ZÓŇAČKY pri našom príchode pripravili. Krásne. Cítil som sa chvíľu ako vojnový hrdina. No vlastne, však vlastne aj som... Momentálne jednou rukou píšem a druhou jem úžasné jedlo, ktoré nám tu kuchyňa varí. Nieže by sme si nevedeli na bivaku navariť aj sami, ale toto je iná káva. Musím túto našu kuchynskú jednotku povýšiť. Len kvôli záznamu, sú to títo ľudia: Marcelka B, Miška K, Jana H, Jakub K a Evka M.

21:00

Toto je fakt zlé. Ani nemám chuť dnes niečo písať. Dozimetre, ktoré sme priniesli z misie, ukázali, že všetci obyvatelia ZÓNY – do jedného – sú ťažko postihnutí radiáciou. Smrteľne. Aj dnešná spoločná téma sa niesla v tomto pochmúrnom duchu – BEZ ŠANCE! Sami bez pomoci to nezvládneme. Ach. Idem radšej spať.

04. august 2023 (sobota)

10:00

No nič, život ide ďalej, musíme makať. Hneď od rána sa obyvatelia pekne rozdelili do pracovných skupín. Časť vyrába náramky, časť kuje nože a časť je na školení pre prežitie v prírode. Všetko šľape, ako má. Teda až na to pomalé zomieranie.

19:30

Nepriateľ sa postaral o to, aby sme boli bez elektriny. Dúfam, že sa to čoskoro vyrieši. Aspoň jednu dobrú správu priniesol Panovníkov posol – Panovník vie o našej situácii a riešenie nášho problému s chorobou z ožiarenia vyzerá byť na dosah. Nie je to skvelé? Náš Panovník hľadá RIEŠENIA!

05. august 2023 (nedeľa)

11:00

Je nedeľa. Po posledných perných dňoch je tu konečne zaslúžený odpočinok. Elektrina ide (aj vďaka veľkej pomoci majora Dokiho). Obyvateľstvo si dáva kondičné cvičenie vo forme „hututu“ a streľbe zo vzduchovky.

22:00

Neuveriteľné! Dnes došlo k obrovskému zlomu. Jeden z Panovníkových osobných spolupracovníkov nasadil vlastný život, aby nám priniesol prístroj na našu dekontamináciu. Stále nemôžem vstrebať to jeho odhodlanie zomrieť za nás všetkých... Veď my od teraz máme budúcnosť. My sa máme na čo tešiť, máme nové ciele pred nami. Panovník nám ponúka POMOC – on osobne chce nám rebelom pomôcť odstrániť následky a dôsledky našej vzbury. Nechápem...

06. august 2023 (pondelok)

19:20

Tak a hotovo! Nepriateľ je porazený. Tak takýto rýchly zvrat som nečakal. Pravdupovediac, nemám teraz čas tu písať, totiž jeden z mojich najlepších vojakov bol v boji nepríjemne zranený. Som vďačný, že aj tentokrát sa Panovník postaral o to, že tento vojak napriek zraneniu boj prežil. No nič, idem za ním...

07. august 2023 (utorok)

15:00

Zóna je prázdna. Nikto tu nie je. Pre nikoho nemalo zmysel tu ďalej ostať. Predsa Nepriateľ je hotový, Panovník vynašiel spôsob ako nás liečiť – môžeme sa vrátiť do svojich domov. Budeme síce musieť ešte istý čas byť v strehu a sledovať, ako sa nám darí vyhýbať sa kontaminovaným územiam – aby sme ostali ČISTÍ, nenakazení. Ale to už nie je na mne, aby som to ďalej rozoberal. Tu už moja úloha v tejto misii končí. Vraciam sa na veliteľstvo po ďalšie rozkazy.

PS: Vraciame sa domov, kde môžeme zbudovať naše rozvalené mestá, zrúcaniny našich predkov...

Správy obyvateľov Zóny

Prvý augustový týždeň sa po druhý raz organizoval  celoslovenský tábor mladšieho dorastu. Ja som veľmi rád, že som sa ho mohol opäť zúčastniť. Trávili sme ho v nádhernom prostredí Oravy s výhľadom na Veľký Rozsutec, spali sme v malých chatkách, rozoberali sme rôzne témy, spievali, hrali zábavné hry, bivakovali, kúpali v Orave, jedli chutné jedlo a mnoho iného.

Všade okolo nás zúri vojna, voda je závadná,  prostredie je kontaminované.  My v Zóne, v tábore, patríme medzi pár šťastlivcov, ktorí sa tomu vyhli a prežili. Takto asi znela myšlienka tábora. Heslom bol veršík z Izaiáša  61. kapitoly a 4. verša: Vybudujú staré ruiny, postavia zrúcaniny predkov, obnovia spustošené mestá, zrúcaniny mnohých pokolení. Mne to hovorí, že Boh spravil aj náš svet dokonalým, ale sme voči nemu rebeli a my, ľudia sme ho zničili, spravili hriešnym.  Avšak On sa rozhodol prísť na svet, ponúknuť nám vstup do Božej „zóny“ , aby sme boli zachránení! Som Bohu veľmi vďačný, že aj náš kamarát sa práve na tábore rozhodol vstúpiť do tej pravej Zóny. Vďaka! Pre mňa asi to naj, čo som si zobral z večerných tém a skupiniek, je to, ako Boh hľadá a nájde riešenie. Akýkoľvek problém máme, ktorý nás trápi, keď sa s ním s Bohom  zdôveríme a veríme Mu, môžeme si byť istí, že On ho možno nie hneď, alebo nie úplne ako by sme si priali, vyrieši. A práve toto sme mohli vidieť aj uplynulý týždeň. Chcem sa aj za dorastencov týmito pár vetami skutočne poďakovať vedúcim a pomocníkom a všetkým ľudom, ktorí sa nejako podieľali na vzniknutí tohto tábora. Ďakujeme!                                                                                                   
Tadeáš Fazekaš (Levice)

O Zóne 614 som sa dozvedela od hlavného vedúceho tábora pri rozhovore v Escape clube. Som rada, že ma tam rodičia pustili, lebo sa mi tam veľmi páčilo. Stretla som sa tam s ľuďmi, ktorí ma prijali medzi seba, aj keď nie som kresťanka. Ale vďaka večerným témam a rozhovorom som sa viac priblížila k Bohu. Nikdy nezabudnem na nočnú hru, keď nás o polnoci vojaci vytiahli zo spacákov a museli sme získať tajnú depešu stráženú mutantmi. Ráno nasledovala vyčerpávajúca rozcvička a lúštenie zašifrovaných depeší. "To čo je?“ Týmito slovami nás preberal kórejský zajatec snáď každé ráno. Aj keď sme mali obmedzené množstvo teplej vody (a museli sme viac vetrať), nebolo nič, čo by mi pokazilo zážitok z tábora. Nemôžem sa dočkať, keď znovu uvidím ľudí, ktorých som tam spoznala.

Zuzana Ďurajková (Žilina)

Leto

Minuloročné leto som mal takmer dokonale naplánované. Nejaké tábory, potom seminár a dovolenka s rodinou neďaleko Prahy. Nakoniec, ako to všetci viete, strávil som ho v nemocnici. Aj to sme boli všetci radi, že ešte nie vo večnosti. Trochu sme museli ubrať. Naše tohoročné leto bolo tiež náročné, ale nie pre naplánované tábory, či dovolenky. Polovicu leta sme s mojou rodinou venovali viac menej-sťahovaniu z Kalinova do Košíc. Tu ale začína iný príbeh. Mám pocit, že aj s iným Ervinom a iným manželom, otcom či kazateľom.

Toto leto som nemal takmer nič dokonale naplánované. Jediné, čo sme mali isté a na čo sme sa mohli celkom dobre spoľahnúť, bolo naše auto... my nie. Jedna vec bola túžba byť na tom alebo inom tábore, druhá otázka bola, čo si môžem pri mojom zdravotnom stave dovoliť. Všetko išlo s túžbami byť s mladými ľuďmi, ale aj otáznikmi. Predsa však má Pán Boh v rukách viac a lepšie plány, ako my. A tak, odhodlal som sa ísť na dva tábory. Síce to bolo iba na jednu, či dve noci, znamenalo to však pre mňa veľa.

Mám rád tváre. Zistil som, že veľmi rád na nich pozerám. A veľmi si to vážim. Tým, že som v novom zbore – Prešovskom, tak som mal možnosť spoznať desiatky nových tvárí. Nakoniec, leto môžem hodnotiť ako úžasné. Pretože vaše tváre sú úžasné. Myslím, že Pán Boh stvoril leto preto, aby sme boli SPOLU. Spolu na táboroch, na opekačkách, na zmrzline, na a po zhromkách, na campfeste, na športových podujatiach. To, čo nám po lete zostane, sú zážitky s ľuďmi. Nezabudni na nich. Dal si ďalším babám a chlapom veľa, aj oni tebe.

Na jeseň nasadneme na školský či pracovný vlak. SPOLU pokračujeme.

E.