Editorial

Je vôbec možné zvládnuť manželstvo, deti, domácnosť, prácu, ktorá ma naplňuje, realizáciu vlastných prianí a schopností? Túto otázku som si položila už mnohokrát a stále nemám jednoznačnú odpoveď. A mám pocit, že nie som jediná? Čo je úlohou ženy, myslím tým, kresťanskej ženy? Byť dobrou manželkou a matkou? To určite áno, ale „len“ to? Vari nemôže žena chcieť od života „viac“? Ale čo je viac ako keď váš manžel povie, že sa lepšie oženiť nemohol a pre vaše deti ste tou najlepšou mamou na svete? Neviem si predstaviť aká pracovná pozícia by mohla toto prekonať. Byť svojmu manželovi a deťom oporou a vytvárať domov, kde sa budú stále radi vracať, je zrejme ten najkrajší a zároveň aj najnedocenejší „kariérny“ úspech.

Mám pocit, že v dnešnej dobe, ktorá si žiada mať aspoň jednu vysokú školu, je povolanie „ženy v domácnosti“ nesmierne zaznávané, a to aj napriek tomu, že patrí medzi veľmi náročné. Nie som si však istá, či si to naše okolie dostatočne uvedomuje a či si to uvedomujeme aj my samy. Naše motívy pracovať sú neraz spôsobené nie finančnými potrebami našej rodiny, ale našou vlastnou túžbou po uznaní a rešpekte. A zvyčajne, toho sa nám dostane viac v práci ako doma. Ja sama som patrila k týmto ženám a s odstupom času môžem zodpovedne prehlásiť, že to nie sú správne dôvody, ktoré by nás mohli motivovať k úspechu v pracovnej oblasti. Pán Boh nás predsa stvoril predivným spôsobom a každej z nás dal dary, ktoré by sme mali využívať najlepšie ako vieme. Ak Pán smeruje naše kroky do práce (či už učiteľky, lekárky, informatičky, či starostky) nemali by sme hladieť na okolie a báť sa ako nás budú druhí posudzovať. Bez ohľadu na to, či budeme ženou v domácnosti, alebo docentkou na vysokej škole, Pán Boh vidí do nášho vnútra a vidí naše skutočné motívy, aj keď ich iní často nevidia. Nepochopenie okolia by však nemalo byť dôvodom, prečo sa zo všetkých síl nesnažiť využiť všetko, čo nám Hospodin nadelil na budovanie Jeho diela.

Jana Lesňáková

Kariéra Božej ženy 1

Kariéra je profesijná dráha, spojená s úspechom, uznaním, postavením a samozrejme lepším finančným ohodnotením v pozitívnom, ale aj v negatívnom zmysle.

V 1. Tim 6:10 sa píše, že koreňom všetkého zla je milovanie peňazí. Je veľkým darom obstáť v tejto skúške ak má človek príležitosť získať dobre platené miesto alebo dobré postavenie. Túžba po úspechu, uznaní, bohatstve bola, je a bude príčinou nepokojov a pádu človeka a námetom na rozprávky, kde dobro víťazí nad zlom a príčinou nejednej rozbitej rodiny. Samozrejme to všetko nie sú zlé veci, veď mnoho kresťanov je na vysokých pozíciách, majú prosperujúce firmy a veľa kresťaniek zastáva vysoké posty a dôležité úlohy vo firme, spoločnosti a pritom žijú skromne a Boh si ich používa pre svoje dielo... ale všetko má svoj čas a miesto pod slnkom. 

Rozmýšľaš o svojej budúcnosti a pýtaš sa kde je to tvoje miesto? Určite nebolo jednoduché rozhodnúť sa pre štúdium, keď si mala 15 alebo 19 rokov. Možno si si vybrala profesiu, ktorej budeš musieť obetovať veľa, aby si získala a udržala si zamestnanie a po absolvovaní náročného štúdia by si sa možno chcela najskôr dobre zamestnať, získať pracovné skúsenosti, aby si sa po materskej dovolenke mala kde vrátiť. Keďže v dnešnej dobe je nevyhnutné, aby žena pracovala a nie je jednoduché si zabezpečiť bývanie a tak skôr ako si založíš rodinu, je samozrejme dôležité mať na pamäti aj tento aspekt. ...no keď získaš dobrú prácu, plat a postavenie, môže byť veľmi ťažké sa so všetkým rozlúčiť a rozhodnutie mať deti odkladáš alebo obmedzíš len na jedno max. dve deti, aby si sa mohla rýchlo vrátiť do práce, aby si neprišla o všetko, čo si tak krvopotne získala, aby ste mohli platiť hypotéku, aby ste si mohli dovoliť viac... Ak sa rozhodneš mať detičky hneď po škole, tak budeš zase tlačená, aby si čo najskôr nastúpila do zamestnania, pracovala na sebe, uplatnila sa na trhu práce... No, ak nemáš na prvom mieste Boha a nevnímaš svoje poslanie ako ženy a matky, môže sa stať, že sa ocitneš v bludnom kruhu a pod silným tlakom spoločnosti, ktorá síce potrebuje rodinu ako základ, no vytesňuje ju na okraj záujmu.

Ak ti Boh dal snúbenca, manžela, rodinu a múdrosť a talent, ktorý nechceš zakopať, dôveruj Bohu, že ti v správnom čase dá príležitosť na zúročenie tvojho talentu a rokov náročného štúdia. No najskôr investuj do výchovy detí a rodiny, aj keby všetci tebou opovrhovali a hovorili: Je to bláznovstvo! Ak ti Boh zatiaľ nedaroval manžela a rodinu, nezabudni slúžiť svojmu Bohu a pracovať ako najlepšie vieš, no nech tvoje srdce nepriľne k peniazom alebo úspechu, ktorý dosiahneš!

Povzbudenie na záver: Daniel so svojimi priateľmi nepristúpili na „pravidlá hry“ vtedajšej spoločnosti/dvora a napriek tomu, že všetci okolo nich jedli pokrm kráľov, aby prospievali a zvýšila sa tak ich šanca na úspech, Daniel a jeho priatelia sa rozhodli ísť inou cestou – robiť to, čo chce od nich Boh! Výsledok: „...a nenašiel sa z nich zo všetkých ani jeden taký, ako bol Daniel, Chananiáš, Mišael a Azariáš, a stávali pred kráľom.“

Eva Myjavcová

Kariéra Božej ženy 2

Asi nie som ten správny človek, ktorý by mal písať o kariére. Od detstva ma vždy lákalo skôr dobrodružstvo. Chcela som byť kozmonautkou, riaditeľkou cirkusu, alebo aspoň spisovateľkou. Nad tým, kam to chcem v živote dotiahnuť, som sa nikdy veľmi nezamýšľala. V podstate som vždy s Pánom Bohom prediskutovala v modlitbe len najbližší krok, a viac som neriešila.

Dnes som v poslednom ročníku doktorandského štúdia v odbore všeobecná jazykoveda. Nedostala som sa sem z túžby po akademickej kariére, ani preto, že by ma napĺňala vedecká činnosť. Dôvod, prečo som tu, je asi taký, že som potrebovala dostať od Pána Boha lekciu. O tom, že niekedy nás pozve do vecí, ktoré nám prirodzene nejdú, aby nám ukázal, že On je tu stále Pánom, a aby pracoval na našej vytrvalosti. Tiež ma naučil, že nemusím vždy len pasívne čakať na ďalší krok a naslepo sa pohybovať od jedného životného „checkpointu“ k ďalšiemu (aj keď je to vzrušujúce). Svoj plán pre môj život mi chce postupne zjavovať, a ja sa mám na ňom aktívne zúčastňovať.

Jedným z našich spoločných dobrodružstiev bolo, že mi poslal do cesty muža, dnes môjho snúbenca. Boží plán teda už skúmame vo dvojici. Všade počúvame, že sa nedá prežiť, ak človek nemá aspoň dve práce, ak nepracuje od rána do večera a občas aj cez víkendy, ak nekradne, ak má viac ako dve deti a podobne. Nie je to však kruté klamstvo dnešnej doby? Ak je rodina ešte stále Božím projektom, On sa o ňu postará lepšie, ako to my ľudia dokážeme z vlastných síl a nám sa oplatí investovať čas do jej budovania. Verím, že rodina nie je prekážkou osobného rastu, ani pochovaním toho, čo máme v živote dosiahnuť. Je pre mňa spôsobom, ako na tento svet prinášať Božie kráľovstvo. Je to Boží projekt a my dvaja sa už veľmi tešíme na to, keď nám naňho začnú plynúť prostriedky z Božích fondov. 

Dovtedy môžeme pracovať. A keďže počítame s Božími fondmi, motiváciou pre nás nemusí byť snaha čo najviac zabezpečiť rodinu, ale túžba budovať Božie kráľovstvo, vo všetkom poslúchať nášho Pána, milovať nešťastných a ukazovať strateným cestu k Nemu. Nie sme idealisti, ale máme Otca v nebi. Môj kolega doktorand, ktorý je aj manželom a otcom, sa raz vyjadril: „Môj otec vychoval sedem detí. A ja by som sa nepostaral o jedno svoje?“ Aj náš Otec vychoval už veľa detí. Nemá dosť lásky, aby sa postaral aj o nás?

Jarmila Kušnieriková

Kariéra Božej ženy 3

Od môjho detstva som vždy mala túžbu robiť Niečo s veľkým N. I keď sa moje sny a plány čo to ´niečo´ má byť menili častejšie ako som ich vôbec dokázala sformulovať, vedela som, že to bude niečo úžasné a dôležité; že ja budem dôležitá a úžasná.

Keby sa však niekto pozrel na môj každodenný život, tak by asi urobil záver, že som v tom zlyhala. Pravda, moja práca asi nie je veľmi dôležitá a moje každodenné cestovanie vo vlaku je všeličo, len nie úžasné. Avšak, i napriek tomu sú moje túžby naplnené a moje srdce úplne spokojné. Dôvodom je, že odkedy som v dospievaní uverila, zmenilo sa moja srdce a aj moje ambície.

Práca je pre mňa stále dôležitá, aj budovanie mojej kariéry, ale mám iný nadhľad na celú vec. Totižto, pre mňa ako Božiu ženu je mojou kariérou na prvom mieste budovanie božieho kráľovstva. Moja práca mi to dovoľuje, lebo je pre mňa prostriedkom ako chváliť Boha, spoznávať nových ľudí a zarábať peniaze, ktoré môžeme ako rodina použiť na podporenie zboru a ľudí, ktorí to potrebujú. Tiež to pre mňa znamená, že ak musím pracovať nadčas, alebo robiť niečo, čo ma nebaví, je to v poriadku, lebo to robím pre vyšší cieľ, pre väčšieho šéfa. A v tom sa ťažko hľadá miesto na sťažnosti alebo frflanie.

Verím, že byť veriacou v dnešnom svete nie je vždy ľahké, ale na pracovisku to je skutočne požehnaním. Nielen, že mám perspektívu väčšieho plánu, ale cítim aj veľkú slobodu ohľadne priorít. Hlavne v otázke materstvo verzus kariéra, ktorá je pre mnohé ženy kameňom úrazu, je pre mňa jasná voľba materstvo, a to bez akejkoľvek výčitky sama sebe.


Pravdou však ostáva, že ešte stále neviem čo chcem robiť až budem ´veľká´. Ale myslím si, že to je v poriadku, pokiaľ to budem robiť správne.

Filipa Donaldson

blogERVIN - Darovaný dar

„Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna...“ Ján 3:16 (SEB).

Ten verš poznáte však? Boh je darcom, ale aj darom. Jeho charakter je dávať, rozdávať, dávať samého seba. Ako by ste nazvali túto Božiu charakteristiku? Pomôžem. Ak sa dobrá správa, Evanjelium Ježiša Krista šíri, čo to je? Misia. Božia vlastnosť, aj keď to robí cez ľudí je byť misionárom. Znamená to „rozdávanie“ život zachraňujúceho, najdôležitejšieho daru. To je misia.


Som rád, že sa za posledné roky pojem „misia“ v našej cirkvi celkom udomácňuje. Som vďačný za odvážne Lenky a Márie a všetkých, ktorí nám odhaľujú podstatu Božieho srdca: vydať svoj život a Evanjelium pre druhých. Úprimne Vám ďakujem.

Znepokojuje ma však iné. Ako pôsobil Boh cez Izrael, cez Ježiša či cez apoštolov? Napriek rôznym špecifikám vidíme, že misia stovky či tisíce kilometrov vzdialená bola výnimočnou udalosťou. Bežní šíritelia Božieho kráľovstva, Božích darov, misionári, počas svojho života málokedy opustili svoje domáce mestečká či blízke okolie. Čo tým chcem povedať? Dnes, sme sa dostali do zaujímavého protipólu. Už sme trochu viac ochotní modliť sa a podporovať misionárov v Afrike... ale je nám ťažké postaviť sa k oknu a pozorovať ľudí, ktorých nám Boh denno denne a neustále posiela.

Trochu k dejinám. Európa má a ešte len bude mať obrovské problémy so svojou identitou. Pritom práve náš svetadiel bol vždy kolískou intelektuálnej či duchovnej obrody pre celý svet. V dobrom aj zlom. Dejiny sa opakujú. Dobré aj zlé globálne veci vychádzajú z Európskych a Severoamerických veľkomiest. Sú centrom verejnej mienky, svetovej morálky, spirituality, internetu, politiky, vzdelania, zdravotníctva či filozofie.

Mojou otázkou pre nás je, prečo sa tak málo modlíme a podporujeme misiu na týchto celospoločensky vplyvných miestach? Že je to ťažšie? Áno, je. Pod našimi oknami je to vždy najťažšie.

Viete kde začali Letnice. Len si ich krátko zadefinujeme. Bol to vyliaty Boží oheň zrozumiteľného Evanjelia pre celý svet. Tento oheň začal v centre náboženstva, intelektuálneho a obchodného sveta na blízkom východe. Ježiš dokonca učeníkom prikazuje, že tam majú začať s misiou.

To je „frajerina“... Som veľmi vďačný, že misijná teológia sa krvopotne derie do našich obzorov. Začnime ju skúmať a aplikovať ešte dnes v našich susedstvách. Verte, že ľudia čakajú.

E.

zdroj: http://ranajkysjezisom.blogspot.sk/