Asi nie som ten správny človek, ktorý by mal písať o kariére. Od detstva ma vždy lákalo skôr dobrodružstvo. Chcela som byť kozmonautkou, riaditeľkou cirkusu, alebo aspoň spisovateľkou. Nad tým, kam to chcem v živote dotiahnuť, som sa nikdy veľmi nezamýšľala. V podstate som vždy s Pánom Bohom prediskutovala v modlitbe len najbližší krok, a viac som neriešila.
Dnes som v poslednom ročníku doktorandského štúdia v odbore všeobecná jazykoveda. Nedostala som sa sem z túžby po akademickej kariére, ani preto, že by ma napĺňala vedecká činnosť. Dôvod, prečo som tu, je asi taký, že som potrebovala dostať od Pána Boha lekciu. O tom, že niekedy nás pozve do vecí, ktoré nám prirodzene nejdú, aby nám ukázal, že On je tu stále Pánom, a aby pracoval na našej vytrvalosti. Tiež ma naučil, že nemusím vždy len pasívne čakať na ďalší krok a naslepo sa pohybovať od jedného životného „checkpointu“ k ďalšiemu (aj keď je to vzrušujúce). Svoj plán pre môj život mi chce postupne zjavovať, a ja sa mám na ňom aktívne zúčastňovať.
Jedným z našich spoločných dobrodružstiev bolo, že mi poslal do cesty muža, dnes môjho snúbenca. Boží plán teda už skúmame vo dvojici. Všade počúvame, že sa nedá prežiť, ak človek nemá aspoň dve práce, ak nepracuje od rána do večera a občas aj cez víkendy, ak nekradne, ak má viac ako dve deti a podobne. Nie je to však kruté klamstvo dnešnej doby? Ak je rodina ešte stále Božím projektom, On sa o ňu postará lepšie, ako to my ľudia dokážeme z vlastných síl a nám sa oplatí investovať čas do jej budovania. Verím, že rodina nie je prekážkou osobného rastu, ani pochovaním toho, čo máme v živote dosiahnuť. Je pre mňa spôsobom, ako na tento svet prinášať Božie kráľovstvo. Je to Boží projekt a my dvaja sa už veľmi tešíme na to, keď nám naňho začnú plynúť prostriedky z Božích fondov.
Dovtedy môžeme pracovať. A keďže počítame s Božími fondmi, motiváciou pre nás nemusí byť snaha čo najviac zabezpečiť rodinu, ale túžba budovať Božie kráľovstvo, vo všetkom poslúchať nášho Pána, milovať nešťastných a ukazovať strateným cestu k Nemu. Nie sme idealisti, ale máme Otca v nebi. Môj kolega doktorand, ktorý je aj manželom a otcom, sa raz vyjadril: „Môj otec vychoval sedem detí. A ja by som sa nepostaral o jedno svoje?“ Aj náš Otec vychoval už veľa detí. Nemá dosť lásky, aby sa postaral aj o nás?
Jarmila Kušnieriková
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára