blogERVIN - Ježiš na facebooku II.

Ján 2, 24-25: „Ale sám Ježiš sa im nezveril, lebo poznal všetkých a nepotreboval, aby niekto hovoril o človekovi, pretože sám od seba vedel, čo bolo v človeku.“

FB je perfektný nástroj na to, aby sme sa hrali na niekoho iného. Kde sa ukazujeme, akí sme, či skôr, akí chceme byť. Na FB dávame o sebe všeličo vedieť, na druhej strane sledujeme, čo nám odhaľujú o sebe iní. 

Najprv k prvému. Často tam odhaľujeme to, čo by sme priamo ľuďom nepovedali, alebo neukázali. Tu sme odvážni nekontrolovane sa nechať obdivovať, alebo odhaľovať, či hrať sa na niekoho. Je to dobré? Nie je zlé, niečo o sebe ukázať. Môže však vzniknúť ilúzia až závislosť na tom, že spoločensky žijeme, že o nás vedia, že sa s niekým zoznamujeme a podobne. Treba tam byť, aby a lebo s niekým rozvíjam vzťah, však? Hodiny a hodiny a hodiny. 

Druhá závislosť môže vzniknúť sledovaním druhých. Znova, nie je zlé si niečo o druhých prečítať a pobaviť sa nad ich vtipmi, porozmýšľať o ich náladách. Dokonca, statusy a steny druhých nás môžu inšpirovať k modlitbám za nich. Rýchlo sa však môže stať, že s týmito ľudmi, desiatkami a stovkami z nich, máme sledovací vzťah. Sledujeme, ako sa cítia, kde boli, aký majú účes, čo ich naštvalo a podobne. Tragisranda je, že máme pocit, že sa poznáme, ale nevieme, ako sa smeje a či sa naozaj tak smeje, ako na FB. Čo ak je vlastne nešťastným, alebo nemá nikoho vo svojom živote s kým by sa reálne porozprával? Okrem toho môžeme mať aj pocit, že spolu trávime čas, že sa spoznávame. No, ale čo spoznávame? Jeho, alebo to, čo len chce, aby ste vedeli?

Ježiš sa nedal spoznať do detailov všetkým. Nechal sa ale spoznávať na základe svojej reálnej (nie virtuálnej) reči a na základe Božích skutkov, zázrakov, ktoré robil. Nevyzliekal pred ľuďmi všetky svoje emócie, alebo potešenia. Neskrýval to, ale nebolo potrebné všetko do písmena vysvetliť. Na druhej strane, aj keď vedel, čo je v ľuďoch, nepotreboval ich šmírovať. Vypytovať sa na minulosť, na hriechy rodičov. Nepotreboval sa hrať na psychológa, pretože mu išlo o duchovnú podstatu a zodpovednosť jednotlivca. 

Pritom prišiel, aby sme poznali Boha a aby sme sa dali poznať my Jemu. S jedným rozdielom. Nie je to o virtuálnej realite, ale o spoločnom živote. Viac poznáme Ježiša, ľudí a seba, ak s nimi reálne sme...

E.

zdroj: ranajkysjezisom.blogspot.com

anketa

Asi všetci facebook využívame nejakým spôsobom, a preto sa nám zdalo zaujímavé zistiť, či vnímame aj nejaké riziká, ktoré s ním súvisia a ak áno, aké. Preto sme sa rozhodli zistiť to pomocou ankety.

Najčastejším vnímaným rizikom bola strata času, ktorý by sa dal využiť aj užitočnejšie. Objavilo sa veľa názorov, ktoré hovorili o tom, že čas strávený nad FB len premeditujeme, sedíme a čakáme, čo nové sa udeje, namiesto toho, aby sme išli von a žili reálnym životom so skutočnými priateľmi. „Facebook nás robí lenivých! Ľudia sú radšej ochotní byť na facebooku celý deň, ako napríklad ísť športovať, ísť na prechádzku, vzdelávať sa atď.“ Dokonca jeden z vás vníma stratu času ako jediné riziko, ktoré sa mu spája s facebookom.

Riziko facebooku je podľa vás aj okno do súkromia: „Uverejňujeme svoje fotky, myšlienky a zviditeľňujeme ich ľuďom, ktorým by sme ich za normálnych okolností nepovedali.“ Naozaj, veľké množstvo odpovedí sa týkalo najmä súkromia, zverejňovania svojich osobných údajov a informácii, ktoré môžu byť zneužité.

Z tohto potom podľa vás vyplýval problém, aké informácie vlastne zverejňujeme. Tzv. riziko zverejnenia všetkého. „FB často skĺzava do bulvárneho charakteru“ a „súkromie predsa má nejaké hranice a nie sme všetci zvedaví na dĺžku nechtov, lak na vlasy, ťuťu muťu s ich blízkymi 6x denne a podrobné zloženie každého obeda a ich súkromného emailu“. Jeden z vás dokonca reagoval citátom D. Bonhoeffera z roku 1944: „Často sa hanbím, keď vidím, ako sa ľudia vo svojej potrebe zdieľať sa ponižujú a ako neustále hovoria o svojich veciach s ľuďmi, ktorí za to vôbec nestoja a ktorí tiež sotva počúvajú. A zvláštne pri tom je, že nemajú potrebu povedať pravdu, ale chcú proste len hovoriť o sebe, či už pravdivo, alebo lživo, s dodatkom, že ľudia sa odvtedy nezmenili.

Výčitkou smerom k facebooku a medziľudskej komunikácii, ktorá tam prebieha, bolo časté vnímanie neosobnosti komunikácie na ňom, nemožnosti vidieť emócie a riziká, že komunikácia skĺzne k tomu, že sa „nepočúvame, len sa snažíme čo najvtipnejšie a najcoolovejšie reagovať“. Tiež sa podľa vás môže stať priestorom pre skrytú a nepríjemnú cyber-šikanu, ľudia sa dokážu navzájom zhadzovať, zosmiešňovať a potápať a veci, ktorými sa prezentujeme, môžu často použiť proti nám a tým pádom je tu ďalšie spomenuté riziko, že prostredníctvom FB môžeme zničiť osobné vzťahy, stratiť úprimnosť a tiež aj identitu, pretože „na FB je človek iný ako v realite“. Našlo sa aj vnímanie facebooku ako len nástroja pre „umelé a povrchné priateľstvá, klebety a odtrhnutie od reálneho života.“

Objavili sa aj názory, ktoré súviseli s tým, že nie je problém vo facebooku, ale v medziľudských vzťahoch, ktoré si ľudia s jeho pomocou ventilujú a tiež v tom, že si neuvedomujú citlivosť údajov, ktoré zverejnia a tiež ich slabé zabezpečenie.

Treba však povedať, že sa našiel aj jeden z vás, ktorý nevníma nijaké riziko súvi-siace s facebookom a že ide v podstate o najnevinnejšiu stránku, aká na internete existuje.

Všetkým, čo sa zapojili ďakujeme za ich čas a názory.

spracovala Eva Kianičková

buďte exhibicionisti na facebooku!

...takto sa prihovára autor článku o tom, ako čo najlepšie zviditeľniť svoju firmu a získať čo najviac zákazníkov. Nie nadarmo, veď Facebook sa stal najhľadanejšou frázou na internete v roku 2011 a mnoho značiek používa najväčšiu sociálnu sieť ako hlavný nástroj v komunikácii so svojimi zákazníkmi.

O FB sa toho už napísalo toľko, že neviem, či ešte máme k tomu všetkému čo dodať? Píše sa o ňom ako o fenoméne, ktorý zmenil spôsob komunikácie v pozitívnom, ale aj v negatívnom zmysle, ako si ľudia nechránia svoje osobné údaje alebo konverzácie, ako na seba prezradia veci, ktoré sa môžu stať dôvodom na „vyhadzov“ z práce alebo neprijatie do novej. Nuž, je to naozaj nový fenomén, ktorý prináša nové možnosti i nové problémy, a jedným z nich je aj naša nahota. Či už to zoberieš doslova, alebo obrazne. ...možno si povieš, že toto určite nie je tvoj problém a možno máš pravdu, lebo FB zo zásady nepoužívaš alebo si dávaš veľký pozor koho prijmeš za priateľa, alebo čo na svoju nástenku zavesíš... je vôbec potrebné facebooku venovať dve čísla v Dialógu mladých? 

Či súhlasíš, alebo nie, pravda je, že na FB sa dá vidieť naozaj všeličo, aj to, čo by človek najradšej nevidel. Nie nadarmo sa hovorí „čo oči nevidia, srdce nebolí“ a to moje naozaj občas riadne zabolí. Často som náhodne svedkom konverzácií, ktoré naozaj nie sú dobrým svedectvom o človeku alebo dokonca spôsobujú, že si o ňom vytvorím veľmi zlý obraz. Dá sa veriť statusom, komentárom, fotografiám, ktoré vidíme na FB? Nuž, tento fenomén sa stáva akousi synchronizáciou internetu so životom. Naše nástenky sa stávajú zrkadlom nášho reálneho života, kde sa odrážajú naše nálady, povahy, vzťahy... Ak namietaš, že na FB sa ľudia hrajú na niečo iné ako v skutočnosti sú, potom si myslím, že tí, čo sa na FB hrajú na niekoho iného, majú problém byť aj v reálnom živote sami sebou a žijú často dvojtvárny život. Tak, ako sa naše problémy a možno nevysporiadané životné postoje odrážajú v našich reakciách a správaní sa v rodine, škole, či na mládeži, tak isto sa to odráža aj v našej virtuálnej komunikácii. Jedno je isté, že FB je zaujímavým nástrojom komunikácie pre tých najväčších introvertov a zároveň neskutočným rajom pre exhibicionistov a tých je aj medzi našou mládežou požehnane! Práve táto skutočnosť ma uisťuje o tom, že je potrebné stále venovať tejto problematike pozornosť, no nie tým, že budeme FB kritizovať, odmietať, či dokonca zakazovať, ale že sa budeme učiť pravidlám slušného správania na internete presne tak, ako sa im učíme v reálnom živote. Aj na internete sa totiž môžeme dopustiť faux-pas, a to veľmi ľahko, no oproti faux-pas v osobných kontaktoch je toto oveľa viditeľnejšie. 

Mám na teba niekoľko otázok: 

Ako reagujem, keď vidím kamaráta, súrodenca, či svoje deti robiť nedobré veci v reálnom živote? Som ľahostajný k vulgarizmom, k tomu, ak sa niekto nevhodne oblečie, zachová...? Pomyslím si svoje alebo sa nahlas ozvem „správnym smerom“ a urobím opatrenia, ktoré by mohli priniesť nápravu a zmenu k lepšiemu? Ako sa správam ja, ako reagujem, čo robím preto, aby som bol/a svetlom a soľou a Božím nástrojom v tomto svete? Facebooková komunikácia a virtuálny život je realita, v ktorej žijeme. Zdá sa ti to ako paradox? Možno, no nič to nemení na tom, že mi musí záležať na tom, akým životom žijem kdekoľvek som. Ježišovi neujde nič! Písmo hovorí, že vidí a pozná aj tie najtajnejšie pohnútky nášho srdca, každú myšlienku, aj tú, ktorú napíšem do statusu! 

A ešte jedna rada na záver: Ak sa na FB objaví niečo nepekné pod tvojou identitou, tak si za to plne zodpovedný len ty sám. Či sa ti to páči, alebo nie a či sa to tam dostalo náhodou, alebo nie. Vždy môžeš urobiť jedno: nežiadúce komentáre či fotografie odstrániť zo svojej nástenky, prípadne odstrániť zo zoznamu aj niektorého z „priateľov“ a pamätaj, že aj na FB platí to, čo aj v reálnom živote: „Nerob nič, za čo by si sa mal neskoršie hanbiť!“ a na svoje statusy a komentáre vztiahni verš z Prísloví 10, 19: „Hovoriť mnoho nie je bez hriechu, ale ten, kto zdržuje svoje rty, má rozum!“ 

Eva Myjavcová

editorial

Návrat z prvomájovej túry bol zvláštny. Už bol večer a ja som prešiel unavený cez tmavú chodbu až k dverám bytu. Keď som ich otvoril, zacítil som podivný vlhký zápach. Asi len treba, aby som po celom dni prevetral byt, povedal som si. Zrazu som v tej tme započul spadnúť zopár kvapiek. To už sa v mojej hlave spustil alarm a hneď som siahol po vypínači. Nechcené obavy sa naplnili pri pohľade na dlážku a ešte viac pri pohľade na strop. Pozorovať podobné úkazy v jaskyni je nádherné, ale do mojich predstáv o štandarde bývania to nezapadlo. Nastal čas na organizovanú paniku. 

Tá obnášala nespočet klopaní na dvere, telefonátov a behaní hore-dole po schodoch. Po takýchto dvoch hodinách prišlo zistenie, že sused nado mnou u seba našťastie nenapúšťa bazén, ale „len“ mu pobabrali rekonštrukciu kúpeľne. Kvapkanie pomaly prestávalo a konečne prišla príležitosť vydýchnuť si po tomto dodatku k celodennej túre.

S odstupom som si ale všimol, že práve takéto udalosti mi pomáhajú nadväzovať vzťahy v inak anonymnom paneláku. Okrem vytopenia som sa s nimi najviac rozprával o spravovaní a zatepľovaní domu. Napätia a konflikty ohľadom toho ich totiž pália a potrebujú o tom hovoriť. Zdá sa mi, že sú to práve problémy a konflikty, ktoré spôsobujú, že mám možnosť lepšie spoznať svojich susedov. Preto vnímam aj tieto nepríjemnosti ako zvláštny Boží dar. Akoby triasol naším životom, aby soľ vypadla zo soľničky (Mk 9, 50).

V paneláku žijeme fyzicky veľmi blízko pri sebe (občas až tak, že počuť zvonenie telefónu cez stenu), ale o to viac sme si vnútorne odcudzení. Pár centimetrové steny stačia, aby sme zostali na kilometre vzdialení. A nie je to podobné aj v súžití na facebooku? Nie sme aj tam odcudzení „priatelia“? Ako však prekonávať hradby a ostnaté drôty súkromia, aby cez ne mohli dopadať zrniečka zo soľničky?

Juraj Institoris