Možno poznáš ten pocit, keď starší súrodenci hovorili: „Užívaj si to, kým si na základnej škole, lebo na strednej je učenia veľa.“ Rovnaké slová možno zneli počas strednej školy v porovnaní s vysokou školou. Tie isté slová si možno počul od rodičov – študentské časy sú časy bezstarostnosti. No študent už časom túži byť nezávislý od povinných prednášiek, domácich úloh, cvičení, skúšok! Stane sa dospelým človekom, v tom lepšom prípade má zamestnanie, Boh mu požehná rodinu a zrazu prichádza na to, že to je náročnejšie ako si myslel. „To boli časy, tá škola, žiadne povinnosti, prečo som len nepočúval a nechcel si to uvedomiť!“ V tom mu rodičia, ktorí to už zažili, hovoria: „Je to krásny čas, lebo si ešte mladý, máš rodinu, silu, zdravie“! Určite všetci poznáme starých ľudí, ako si sťažujú, sú pesimistickí, myslia na smrť, nemajú radosť zo života. Poznáme to a nechápeme prečo sú takí smutní. Neskôr to vnímame ako akúsi súčasť staroby. Jeden múdry človek raz povedal: „S pribúdajúcimi rokmi človek starne a ubúdajú sily. Vnímame to ako niečo prirodzené a samozrejmé. Ale je to veľmi smutné, keď to začne človek cítiť sám na sebe.“ Odrazu človek znovu pochopí, že to, čo kedysi vnímal ako prirodzené – ubúdanie síl v starobe, je veľmi smutné. Odrazu mu na um prichádzajú slová, ktoré počul od svojich rodičov pred niekoľkými rokmi a trápi sa keď vidí svoje deti, vnúčatá, ako nechápu slová, ktoré zrazu tak dávajú zmysel. Tak je to aj s Bibliou. Biblia hovorí jasne čo je dobré a čo nie. Biblia je priama, len človek má tendenciu zľahčovať situáciu a slová, ktoré počuje, číta. Vyššie spomenutý kolobeh je akousi symbolikou pocitu, ktorý nás môže pristihnúť po smrti. Čítajme teda slová tak, ako sú napísané a vedzme, že sú pravdivé a žime podľa nich, lebo Boh nevložil ani jedno slovo do Biblie naviac!
Ľuboš Mikolášik
.JPG)
.jpg)
.jpg)
