Editorial

Do Cirkvi som prišla ako 16-ročná so silným presvedčením o rovnosti oboch pohlaví v živote aj pred Bohom a istou predstavou o tom, ako má vyzerať služba žien v Cirkvi. Nemám rada akékoľvek obmedzovanie práv jednotlivých pohlaví a vždy som bola toho názoru, že ľudia by sa mali venovať tomu, na čo majú talent, schopnosti a požehnanie bez ohľadu na to, či sú ženami alebo mužmi. Počas deviatich rokov som si vypočula rôzne názory a argumenty. Od mladších a starších ľudí, z východu aj zo západu. Niektoré boli podložené vybranými citátmi z Biblie, niektoré boli vyjadrením osobného presvedčenia a jednoduchej chuti slúžiť Bohu aj týmto spôsobom. 

Či už s nimi súhlasím alebo nie, myslím si, že jednou s najdiskutovanejších tém uprostred Cirkevného spoločenstva je postavenie žien v zbore a pred Bohom. Rozličné Cirkvi majú na ženu a jej úlohu rozličné názory. V Katolíckej Cirkvi sú kňazmi len muži. V Evanjelickej Cirkvi Augsburského vyznania naopak ženy vedú zbory ako farárky- na Slovensku tvoria takmer 50% duchovných v aktívnej službe.

U nás v Cirkvi Bratskej existuje niekoľko žien, ktoré teológiu úspešne vyštudovali, ale aj napriek tomu za kazateľnicou nestoja. Prečo je to tak? Aké vlastne boli ich zámery, keď sa rozhodli obetovať roky svojho života štúdiu niečoho, keď je veľmi pravdepodobné, že sa nikdy v nedeľu za kazateľnicu nepostavia a nebudú kázať ako ich spolužiaci –muži, ktorí študovali presne to isté a rovnako dlho? A aký je názor ich kolegov teológov? Má žena využiť svoje vedomosti a štúdium na to aby viedla zbor alebo jedinou jej funkciou je vychovávanie detí a mládeže?

Našich teologičiek sme sa opýtali aké mali očakávania od svojho štúdia. Mysleli si a chceli, niekedy kázať v zbore? Aký je ich názor na ženy kazateľky? Aké sú ich ciele?
A je vôbec mužská časť Cirkvi otvorená ich pôsobeniu na týchto pozíciách?

Eva Kianičková

Ženy a kázeň

Prečo teológia?

Na gymnáziu mi pán farár dal chrobáka do hlavy, keď sa ma opýtal, či by som nechcela študovať teológiu. A nakoniec som sa k nej trochu okľukou aj dostala. Bola to súhra viacerých vecí. Vedela som, že môžem študovať to, čo ma baví a živiť sa potom niečím iným. Objavila som, že štúdium teológie v sebe nesie veľa z toho, čo mám rada- jazyky, históriu, psychológiu, filozofiu, etiku, sociálnu prácu, a zároveň je priestorom, kde môžem objavovať kontext Biblie, ísť pod povrch. A potom, bola vo mne túžba vyjadriť to, že chcem žiť Bohu „ešte inak“.

Túžba kázať

Netúžila som kázať. A nielenže som netúžila, ale kázanie som rázne odmietala. Poznala som samú seba, svoju temnotu, slabé stránky. Čo už len ja môžem hovoriť druhému človeku do života? Ako hovoriť o nepredstaviteľnom všetko presahujúcom Bohu mojimi ústami? Chcela som kresťanstvo žiť len svojím životom, bez slov. Moje pochybnosti sa netýkali môjho pohlavia. Neriešila som to, či ako žena môžem kázať. Riešila som, či som dostatočne dobrý, schopný a skúsený kresťan.

Celý človek ako muž a žena
Pán Boh stvoril človeka- ako muža a ženu. Kompletný človek na Boží obraz je muž a žena. A tak si ich bok po boku predstavujem i v službe cirkvi. Verím, že si ich Boh chce použiť spoločne. Myslím si, že cirkvi niečo chýba, ak v besiedke učia iba ženy, ak v staršovstve sedia iba muži, ak na pastoračné návštevy chodia iba ženy, ak kážu iba muži. V tej konkrétnej oblasti chýba celý človek na Boží obraz. Muž a žena sa môžu v kázaní dopĺňať, byť si rovnocennou pomocou, vzájomne sa podriaďovať i v tejto službe.




Necítim sa dobre v role toho, kto má hovoriť, či je správne, aby žena kázala. Sami muži by mohli dnes volať po tom, že im chýbajú v tejto službe ženy. Tak ako Adam márne hľadal v rajskej záhrade niekoho, kto by doplnil jeho človečenstvo. Možno raz príde deň, keď i v našej cirkvi budú muži Adamovia volať, že nenašli rovnocennú pomoc a potom vykríknu: „Toto je kosť z mojich kostí a telo z môjho tela“ a ženy Evy sa pridajú k nim do služby a zjednotia jedného človeka i v tejto duchovnej oblasti.

Božie povolanie
No to by bolo príliš povrchné, ak by išlo len o pohlavie. Ani by sme si nepomohli, keby sme sa odvolávali na našu (ne)schopnosť. To kľúčové nie je pohlavie, ani schopnosti, ale duchovné dary a povolanie, ktoré konkrétnemu mužovi alebo žene Pán Boh dáva a ďalší človek (cirkev), ktorý tie dary a to povolanie tiež rozpoznáva.

Čo ak si i dnes Pán Boh obdarúva a povoláva do tejto práce nielen mužov ale i ženy, tak ako volal nielen koktavého Mojžiša, či vykorenil Abraháma, ale povolal aj sudkyňu Deboru či prorokyňu Annu?

Mária Uhlíková

Ženy kazateľky

Keď som si vyberala vysokú školu, rozhodovala som sa medzi dvomi, na ktoré ma prijali. Dúfala som v nadprirodzené znamenie, ktoré mi pomôže sa rozhodnúť. Znamenie neprišlo a ja som si napokon vybrala teológiu. Rozhodla som sa pre cestu, ktorá viac korešpondovala s mojimi túžbami a vnútornou motiváciou. Vedela som, že zo všetkého najviac si želám robiť niečo, čo druhým pomôže približovať sa k Bohu a spoznávať ho. Sprevádzať ľudí na ceste k nádeji a slobode. Veľa ľudí si vtedy myslelo, že som sa nerozhodla najlepšie. A že to bola škoda. Čo budem ja, žena, robiť po skončení teológie? Päť rokov budem študovať to, čo ma teší, ale čo potom? Načo také márnenie času a schopností, ktoré sa dali využiť lepšie. No, vďaka Bohu môžem povedať, že teraz patrím medzi tých šťastných ľudí, ktorí robia tak trochu to, čo študovali a ešte ich to aj baví a napĺňa, ale to už je iných príbeh. Vráťme sa k môjmu štúdiu.

Najväčším márnením by sa mohli zdať hlavne tie hodiny o kázaní a príprave kázania. Veď kde to už len ja v cirkvi využijem? Kázanie je pre ženy v cirkvi bratskej tak trochu zakázané, tak trochu neželané a hlavne nepríjemne kontroverzné. Je mi to ľúto a myslím si, že by tak nemalo byť. Zdá sa mi, že sa cirkev zbytočne ochudobňuje. Boh aj ženám zjavuje seba samého a aj ich posiela svedčiť o tomto zjavení. Odovzdať, čo sami prijali. Zvestovať. Kázať. Keď však príde na tému kázania žien, tak sa väčšinou udejú dve veci. Buď sa to s ľahkosťou nezáujmu zahrá do autu, alebo prepukne emotívna zákopová vojna. A nemýľme sa. Nie je to vojna mužov so ženami. Ženy aj muži stoja na oboch stranách barikád. Ostré slová a biblické verše lietajú zo strany na stranu. Chýba nám poctivá diskusia, v ktorej v pokore spoločne otvoríme Bibliu, uši a srdce pre Božieho Ducha a jeden pre druhého. Bola by som rada, keby takáto diskusia začala.

Ja si o sebe nemyslím, že som výnimočne obdarovaný kazateľ a neviem, či by to bola cesta, ktorou by som sa vydala, aj keby som mohla. Nemusela som tú otázku nikdy reálne riešiť. Niekedy si hovorím, že našťastie. Ale sú a prídu ženy, ktoré Boh požehnáva týmto darom a povoláva do tejto služby a ja by som rada videla, ako im cirkev otvára dvere, aby z ich služby prijala požehnanie.




Mária Jurčová

Problematika služby žien v cirkvi

Problematika služby žien v cirkvi je asi taká stará ako sama cirkev. Napriek tomu, že sa o tom diskutuje mnohé storočia, táto otázka pre mnohých ostáva otvorená.

Aby sme nestáli na tenkom ľade a nehovorili len svoj subjektívny názor, potrebujeme vziať Písmo do ruky a pozorne sa pozrieť na niektoré kľúčové texty. Pokúsim sa preto vyjadriť svoj pohľad a pochopenie tejto veci z Božieho Slova, ktoré do nej snáď prinesie trochu viac svetla.Vykladači Písma, ktorí tvrdia, že žena môže slúžiť v cirkevnom zbore rovnakým spôsobom ako muž, často argumentujú textom v liste Galatským 3:28 Nie je ani Žid ani Grék, nie je ani otrok ani slobodný, nie je ani muž, ani žena, lebo všetci jedno ste v Kristovi Ježišovi. Apoštol sa však snaží vyjadriť skutočnosť, že na ničom inom tak nezáleží ako na tom, aby bol človek ospravedlnený vierou v Krista. To je naozaj to, čo je dôležité. V tomto prípade si musíme uvedomiť, že tu sa jedná o pozíciu pred Bohom v Kristovi a nie o pozíciu v službe cirkvi. Ani štátna príslušnoť, ani postavenie človeka a dokonca ani pohlavie nemá v podstate pred Bohom žiadny význam v porovnaní s tým, či človek je alebo nie je v Kristovi. Na druhej strane v inom texte apoštol Pavel explicitne upravuje poriadok v cirkvi týmito slovami v 1 Timotejovi 2:11-12.

11 Žena nech sa v tichosti učí so všetkou poddanosťou.
12 Nedovoľujem však žene vyučovať alebo panovať nad mužom, ale aby sa ticho správala.

Je zrejmé, že služba vyučovania a kázania je otázkou autority. Pavel dokladá autoritatívne postavenie muža napríklad poriadkom stvorenia v 1 Korintským 11:8-9 alebo v liste Efezským 5:33. Ďalším dôkazom toho, že v prvej cirkvi boli vedúcimi postavami muži, môžeme nájsť na mnohých iných miestach Písma ako napr. 1 Tim. 3:2; 1 Tim. 3:12; 1 Tim. 5:17; Tít.1:6; a iné.

Tieto texty sa týkajú vyslovene vodcovstva v cirkvi ako je biskupstvo, staršovstvo a diakonská služba, čo znamená, že ostáva množstvo služieb pre sestry, ktoré sa netýkajú autority nad spoločenstvom ako napríklad používanie duchovných darov vrátane proroctva (Lk 2:36; Sk 21:9). Boh nie je Bohom neporiadku (1 Kor. 14:33) a preto dal určité povinnosti mužom a niektoré ženám. Myslím, že je namieste povedať, že takmer všetky veci, ktoré majú robiť muži, dokážu plnohodnotne robiť aj ženy. Keď sa toto však deje, musíme si klásť otázku, čo je s mužmi, kde sú? 

Môžeme teda pozorovať, že často sú ženy na pozíciách, kde je buď nedostatok mužov, alebo muži, ktorí z nejakého dôvodu nie sú schopní vykonávať svoju funkciu. V takomto prípade to osobne považujem za akúsi kontrolku toho, že niečo nie je v poriadku. V skutočnosti som taktiež nesmierne Bohu vďačný za to, že v každej dobe vzbudzuje sestry-ženy, ktoré sú plné viery a Ducha Svätého, ktoré vykonávajú nenahraditeľnú funkciu vo výchove novej generácie Božieho ľudu - detí, v poradenstve, ale i svedectve tým ľuďom, ku ktorým by sa mužskí služobníci inak nevedeli dostať. Keď vezmeme do úvahy tieto biblické odkazy a spojíme ich s dnešnými všeobecne známymi poznatkami psychológie o rozdielnom znášaní stresových situácií, napätí a rozhodnosti medzi mužmi a ženami, dospievam k stanovisku, že ženy-sestry by nemali slúžiť vo vedúcich pozíciách v kresťanských spoločenstvách, pretože Boh pre ne má čosi vhodnejšie, no pritom rovnako dôležité.

Štefan Danko (študent teológie na UMB v B. Bystrici)

blogERVIN - Ženy v cirkvi

Jozua 1:5-9: „...Budem s tebou, ako som bol s Mojžišom... Buď silný a odvážny, lebo ty rozdelíš tomuto ľudu do vlastníctva krajinu, ktorú som prísažne sľúbil dať ich otcom. Len buď silný a veľmi odvážny, aby si konal podľa zákona, ktorý ti prikázal môj služobník Mojžiš. Neodboč od neho ani napravo, ani naľavo, aby si si rozumne počínal vo všetkom, čo podnikneš. Nech sa táto kniha zákona nevzdiali od tvojich úst. Rozjímaj však o nej vo dne i v noci, aby si zachovával všetko, čo je v nej napísané,... Prikázal som ti predsa: Buď silný a odvážny, nestrachuj sa a nezúfaj! Veď Hospodin, tvoj Boh, bude s tebou, kamkoľvek pôjdeš.“

V kresťanskom, teologickom, civilnom alebo manželskom živote rastiem. No pri otázke úloh a kariéry ženy v cirkvi, strácam niť. Mám v nej zmätok. Už dávno som sa z mnohých dôvodov rozhodol, že sa budem vyjadrovať iba k mužom. Ja to vidím tak, že akékoľvek nejasnosti v tejto oblasti je problém hlavne mužov.

Nemôžu nám uniknúť dve veci. Prvou je, že ženy už sú vplyvné. Veľmi sa o tom nehovorí, ale ich vplyv je všade. Ako pri manželskom sľube: „V dobrom i zlom...“ Typicky ženskými vlastnosťami sú: emotívnosť, mnohovravnosť, starostlivosť, všeinformovanosť, citlivosť, „lepší“ outfit, túžba mať veci pod kontrolou, pokojné melódie, nežnosť, trpezlivosť, cit pre detaily, praktickosť, jemná estetika, jemné vyjadrovanie a iné. Ak sa úprimne a čestne pozrieme na fungovanie cirkví, či chceme, či nie, musíme skonštatovať, že nesú typicky ženské rysy.

Druhou vecou je, že vplyv mužov a mužských vlastností v našich zboroch brutálne ubúda. Skúsim hodiť zopár typicky mužských vlastností: rozhodnosť, jednoznačnosť, odvaha, sila, dobrodružnosť, riskovanie, skúšanie nových vecí, bojovnosť, snívanie, odvaha, hravosť, v estetike určitá temnosť, hrubšie (nemusí to znamenať vulgárne) vyjadrovanie, zodpovednosť... Že to do cirkvi veľmi nepatrí? Viem, žiaľ.

Skúšam si predstaviť pred sebou Jozueho. Neviem si ho predstaviť inak, ako Russella Crowea v úlohe Gladiátora či Geralda Butlera ako bojovníka zo Sparty. Dosť necirkevné, viem. Smrdeli, boli špinaví, mäsiareň... No pri biblických mužoch tú chrbtovú kosť a odvahu ešte vidieť.

E.

zdroj:http://ranajkysjezisom.blogspot.sk/