silné hrdinky J. Austenovej: Pohľad na feminizmus a modernú kresťanskú ženu

Keď sa niekde ako hrdinka, či hlavná postava objaví žena, hneď sa nám vybavia nasledujúce asociácie: feministka, vojna pohlaví, emancipácia, rodová rovnosť, spoločenské postavenie žien, slabšie pohlavie, diskriminácia žien, matka detí, karieristka,... Jane Austenová ako prototyp ženskej autorky a tzv. rodinného románu síce zachytila každodenný život vyššej vidieckej vrstvy 18. storočia v podobe váženej snobskej spoločnosti, opísala však mnohé veci, ktoré sú pre spoločenské postavenie ženy relevantné aj dnes. Vtedy sa ženy v spoločnosti „počítali“, len keď sa vydali. Vydaj bol jediný spôsob, ako dosiahnuť uznanie a istotu. Dnes možno uznanie a istotu nahradiť jedným slovom – peniaze. Hrdinky v dielach Jane Austenovej však bojovali proti zaužívaným tradíciám anglickej „smotánky“. „Sľubujem, že seba nedám s nikým dokopy...“, tvrdí tvrdohlavá  a cieľavedomá Emma. Zjavne ide o typický manažérsky typ, vie sa sama o seba postarať, v podstate k životu nepotrebuje mužov. Naopak, Elisabeth sa chce vydať, nie však za kohokoľvek, je idealistická, hlavu má plnú predsudkov. Žeby mala na mužov veľké nároky? Otázka je, či aj ona spĺňa nároky muža. Anna Elliotová zase premýšľa „o minulosti a snaží sa nestranne posúdiť, čo bolo správne a čo chybné“. Sama tvrdí, že už je staršia a pozerá na veci inak. Ako sa prejavuje, že sme staršie – osobnostne, fyzicky, duševne a duchovne? 

Dnešná žena je veľmi podobná. Svet ju vníma ako bojovníčku, ktorá sa snaží vyrovnať mužom, hoci stále vníma markantné rozdiely medzi oboma pohlaviami. Katy Perry spieva: „Je to čierna a je to biela, bojujeme, rozchádzame sa, bozkávame sa, dopĺňame sa.“ Vzájomné dopĺňanie sa medzi mužom a ženou patrí aj medzi biblické princípy. Podľa 1. Korintským 11, 12, či Efezským 5, 21–33 má žena byť mužovi pomocníčka, nejde o vzťah nadradenosti alebo podradenosti, naopak, ide o vzťah služby a lásky k druhému, čo tvorí aj základ manželstva. Žena utvrdzuje a posilňuje muža v povolaní živiteľa a hlavy rodiny – avšak vždy nech koná pod autoritou Krista, rovnako ako muž (Kol 3, 18–19). 

Ženy v cirkvi potrebujú pomôcť rozoznať svoje duchovné dary, povzbudenie, aby sa aktívne zapájali v zbore, či kresťanskej komunite. Ženy majú takisto dar múdrosti, môžu byť povolané i do reprezentatívnej funkcie a prispieť k celistvosti Božej „rodiny“, pričom je potrebné zachovať hierarchiu tak, ako nariadil Boh (Tim 3, 1, Tit 1, 5–9). Ženy by mali byť vzorom pre svoje nasledovníčky, pretože aj my raz budeme vzormi. Zbor by mal vytvoriť podmienky, aby sme skutočne vedeli fungovať ako jedna rodina a vytvárať obohacujúce vzťahy. 

Navyše, naša kultúra vytvára ohľadom rodových úloh a identity chaos a neistotu. Ľudia by mali prehodnocovať svoje vzťahy, manželstvo, úlohy v rodičovstve, domácich prácach a pod. Problém sexuálnej orientácie, spôsoby, ako sa ženy ukazujú v reklamách, zneužitie médiami, pornografia – z takého sveta budú prichádzať ženy a dievčatá do zboru, mali by sme byť v obraze a pripravené vyučovať ich a viesť  k evanjeliu. 

Danka Kuchariková

pasivita – tichý zabiják (vo vzťahoch, službe, mládeži, cirkvi)

Týmito slovami charakterizoval Janči Máhrik svoj seminár Sedím na konári a je mi dobre. Náš rozhovor o pasivite, jej príčinách, dôsledkoch a možných riešeniach mal približne takýto obsah:

Človek bol stvorený ako aktívna bytosť. Boh Adamovi a Eve povedal: Ploďte sa a množte sa a naplňte zem; podmaňte si ju a panujte nad morskými rybami, nad nebeským vtáctvom a nad každým živočíchom, čo sa hýbe na zemi. (Gn 1, 28). Pasivita (v negatívnom zmysle slova) sa do ľudského sveta dostala s hriechom. Byť pa-sívny je proti Božiemu zámeru s človekom.

Pasivita nevzniká sama od seba, ale vždy je niečoho dôsledkom. Niektoré z možných  príčin sú:

1. Strach.  Môžeme maž strach zo zlyhania, z rizika, z toho, čo si o nás pomyslia alebo čo o nás povedia ostatní. Ale Pán Boh lieči náš strach – Ž 34, 5;  Pr 29, 25.

2. Vyhorenosť. Pasivitu spôsobuje aj únava, prepracovanosť, veľké vypätie, vyčerpanie (z práce, služby...). Vtedy si potrebujeme oddýchnuť a načerpať – prijímať dobré veci, užiť si ich a tešiť sa z nich.

3. Ľahostajnosť/lenivosť. Niekto môže byť ľahostajný problémom, úlohám, povinnostiam atď. Iní si uvedomujú ich závažnosť, ale sú príliš leniví, aby začali niečo robiť. Títo ľudia potrebujú upozornenie a napomenutie.

4. Neodbornosť/neochota učiť sa nové veci.  Ľudia sú pasívni aj preto, lebo nevedia robiť to, čo by mali, alebo sa to nechcú naučiť. Ale v Biblii čítame, že Pán Boh uschopňuje povolaných a že mu záleží na našej poslušnosti, nie výkonoch.

Na pasivitu majú vplyv aj ďalšie veci, napríklad kolektív, deľba práce, presýtenosť, apatia, strata cieľov a motivácie... Ďalším veľkým problémom je, že v dnešnej spoločnosti sa celkove veľmi vytráca schopnosť sebazaprenia.

Keď sa zaoberáme riešením pasivity, pamätajme, že je dôležité nájsť jej príčinu a tú sa pokúsiť odstrániť. Ak ten problém riešiť začneme, vyriešiť sa dá. A tiež porozmýšľajme, ako nás služba/pasivita ovplyvní a ktoré z nich nás viac obohatí. Neostávajme dobrovoľne pasívnymi ľuďmi - je to  v priamom rozpore s účelom, pre ktorý nás Boh vytvoril.

Šimon Evin

business and family

V popiske tohto semináru na našich malých kartičkách s programom bolo pod menom Ondrej Magyar napísané, podnikateľ. Keď vošiel do miestnosti, presne takto aj vyzeral. Elegantná košeľa, nohavice a kufrík. Presne tak si predstavujem podnikateľov, aj keď z reálnej praxe viem, že takto nevyzerajú všetci. Ondrej však moje kritéria výzoru splnil a ja som netrpezlivo čakala, čo nám porozpráva. V miestnosti sedelo celkom veľa ľudí. Boli to väčšinou vysokoškoláci, ktorí vedeli, že chcú niečo doštudovať a po štúdiu si vo svojom odbore vybudovať nejakú kariéru. Ich hlavná  otázka bola jediná: „Ako mám ako kresťan toto všetko zladiť so svojou rodinou a prácou pre môj zbor?“

Ondrej presne túto otázku postupne zodpovedal. Nehovoril poučky, či teóriu. Hovoril o tom, ako začínal. Hovoril o tom, ako sa zaľúbil do svojej manželky, ako rozbiehal svoj podnik, ako sa stará o svojich zamestnancov a aké problémy s nimi musí riešiť. Rozprával nám o svojich deťoch, o tom, akým spôsobom sa rozhodol mať spolu s manželkou až štyri, ako sa ich snaží vychovávať a ako majú doma vytvorený systém tak, aby mal na všetky primerane veľa času. Rozoberal problémy plánovania, realizácie a kontroly a po nejakej chvíli  som mala pocit, že nesedím na seminári v miestnosti s kopou ľudí, ale že som so svojím dobrým kamarátom niekde na káve a počúvam veselé historky z jeho minulosti. A potom mi to došlo – že toto je tá jeho rada.

Nie je to presný popis krok za krokom – toto rob takto a dostaneš sa sem – hovoril nám svoje svedectvo. Svedectvo človeka, ktorý má vzťah k svojmu Bohu a zboru a ktorý je zapálený aj pre svoju prácu. Človeka, ktorému sa podľa mojej mienky tieto veci podarilo spojiť. Ondrej a jeho postoje, zámery a riešenia mi boli veľkou inšpiráciou.

Eva Kianičková

vyskočiť z okna?

 Prosíme, neskáčte z okna skôr ako dočítate článok. Mohlo by ísť o nepochopenie nadpisu.

Konferenciu 2011 by sme mohli nazvať aj  úspešnou improvizáciou. Nestáva sa príliš často, že vypadne hlavný rečník, ale organizátori to len tak nezabalili a dobre sa pobili aj s touto nepríjemnosťou. Ervina Mittelmana sme počuli len na pár minút cez Skype (veríme, že o rok nám to vynahradí),  a preto je tu otázka – ako si ostatní rečníci poradili s davom mládežníkov? Boli to z ich strany uspávanky, alebo si naopak vyprovokovali nejaké letiace kamene ako odozvu? 

Večerné programy sprevádzala provokatívna otázka: Si kompletný?! Nikto sa však neurazil a neodišiel predčasne domov. Janči Máhrik prvý večer vysvetlil, o čo ide. Každý z nás si takpovediac skladá svoj život ako puzzle. Máme slobodu vybrať si množstvo dielikov, ponuka je dnes skutočne široká. Naplniť život nám pomáhajú partie, kariéra, pohárik (či rovno fľaška), adrenalínové športy... Bojujeme s prázdnotou a siahame po tom, čo máme na dosah. Ale bojujeme márne, ak nám v živote chýba Ježiš Kristus. Bez Neho nemôžem byť kompletný. Mať Ježiša ako základ je zďaleka to najdôležitejšie, ale tým sa otázky nekončia. Bolo o čom hovoriť aj ďalšie dni.

S Petrom Hrubom prišla do sály aj motorka, ktorá pritiahla pohľady všetkých. To aj symbolizovala – atraktívny svet, ktorý priťahuje naše pohľady. Peter vynikajúco vystihol napätie medzi svetom, v ktorom to žije a naším bezpečným, ale tak trochu nudným prostredím. To napätie priniesol Ježiš. Zrazu neboli jasne pozitívni farizeji, ktorí sa stránili všetkého zlého a nečistého. Zrazu neboli beznádejne odsúdení ani zlodeji, či prostitútky. Svet vonku, za našimi hranicami vie byť nebezpečný, ale Ježiš sa v ňom pohyboval a uspel. On premieňal toto prostredie a nie naopak.

Ak Peter prišiel na motorke, tak Janči sa ďalší večer uskromnil so skateboardom. Skromnosť je cnosť, najmä ak pomáha odhadnúť svoje sily. Janči (na rozdiel odo mňa) na skateboarde dokáže prejsť aspoň pár metrov.  A to bol symbol večera – dokážem byť vo svete bez toho, aby to pre mňa malo negatívne následky na zdraví a živote (najmä duchovnom)? Janči uviedol 10 rád-otázok, ktoré si môžeme klásť, ak máme dilemu „ísť alebo zostať“. Napr.: Aké sú moje motívy? Čo hovorí moje svedomie? Nezotročí ma to? Oslávim tým konaním Pána Boha?

Na posledný večer prišiel Bedřich Smola, kazateľ zo Vsetína. S prieraznosťou, odvahou ku kritike a českým jazykom hovoril o tom, ako sa vykloniť z okna. Okno na pódiu celý čas symbolizovalo spôsob, ako pochopiť a pôsobiť na svet za našimi hranicami. Bedřich cielil na to, ako máme prinášať a žiť evanjelium. Niekoľko parafráz: Nestačí len hovoriť, ani len konať. Ak len neopisuješ, nikto z toho nepochopí, že si kresťan. Len si pomyslia, že si šprt! Potrebujeme osobné vzťahy s neveriacimi. Misia je pre každého kresťana. Neprijali sme aj my koncept, že viera je len osobná záležitosť a musíme byť tolerantní? Ale ak má Ježiš pravdu, tak ľudia vo svete o nej potrebujú počuť, lebo nemajú svoju pravdu, ale svoju lož. Akú hodnotu má pre nás kríž? Motivuje nás vyjsť za hranice nášho pohodlia?

Celú konferenciu zakončil príkaz lásky, ktorý pripomenul Tibor Máhrik. Byť kompletný znamená aj milovať Boha celým srdcom, dušou, mysľou a silou. A to nie je len možnosť, nejde o to, či sa nám chce, alebo máme chuť. Je to najdôležitejší príkaz v Písme pre náš život. 

Juraj Institoris

editorial

...Zmyslom a cieľom odboru pre mládež CB je rozvíjať také aktivity, ktoré pomáhajú zborom vychovať mladých ľudí tak, aby z nich vyrástli znovuzrodení ľudia, ktorí budú schopní obstáťv tlaku dnešnej spoločnosti, ktorí budú aktívne začlenení v zbore a schopní osloviť evanjeliom svoje okolie... a  ktoré mobilizujú pracovníkov a posilňujú spolupatričnosť medzi zbormi...

Toto „motto“ máme pred očami keď sa každoročne pokúšame zostaviť program konferencie mládeže.  Je to veľký cieľ a konferencia môže a verím, že aj je vždy dobrým nástrojom na jeho dosiahnutie. Každý rok sa KMCB, samozrejme, nesie aj v duchu iného „motta“, a to je Božie slovo, ktoré máme a chceme vyučovať všade, kde sa boží ľud zíde. A tohtoročným  mottom bol text: Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysli a z celej svojej sily... Milovať budeš svojho blížneho ako samého seba! Tento text v nás vyprovokoval otázku či „sme kompletní“? ... Vo svojom vzťahu s Ním... nasledovaní ... službe... láske ku Kristovi, ale aj k ľuďom v našom okolí. „Sme kompletní“ ak v mene prehlbovania vzťahu s Ježišom Kristom a zachovávania čistoty a posväcovania sa zabúdame aký je svet za múrmi našich modlitební, že sú tam ľudia a veľakrát aj naši najbližší, s ktorými strácame kontakt a príležitosti na to, aby sme im mohli niesť evanjelium? „Sme kompletní“ ak v mene evanjelizácie a láske k ľuďom zabúdame na vzťah k Jeho telu – cirkvi a naša láska k Nemu nie je z celého srdca, duše, mysle a z celej sily a nevieme kvôli Nemu urobiť naozaj radikálne rozhodnutia vo svojom živote? ... SI KOMPLETNÝ? .... 

   

Eva Myjavcová

vedúca Odboru pre mládež CB

téma

Viac fotiek z KMCB? Pozri na Únia detí a mládeže.