V popiske tohto semináru na našich malých kartičkách s programom bolo pod menom Ondrej Magyar napísané, podnikateľ. Keď vošiel do miestnosti, presne takto aj vyzeral. Elegantná košeľa, nohavice a kufrík. Presne tak si predstavujem podnikateľov, aj keď z reálnej praxe viem, že takto nevyzerajú všetci. Ondrej však moje kritéria výzoru splnil a ja som netrpezlivo čakala, čo nám porozpráva. V miestnosti sedelo celkom veľa ľudí. Boli to väčšinou vysokoškoláci, ktorí vedeli, že chcú niečo doštudovať a po štúdiu si vo svojom odbore vybudovať nejakú kariéru. Ich hlavná otázka bola jediná: „Ako mám ako kresťan toto všetko zladiť so svojou rodinou a prácou pre môj zbor?“
Ondrej presne túto otázku postupne zodpovedal. Nehovoril poučky, či teóriu. Hovoril o tom, ako začínal. Hovoril o tom, ako sa zaľúbil do svojej manželky, ako rozbiehal svoj podnik, ako sa stará o svojich zamestnancov a aké problémy s nimi musí riešiť. Rozprával nám o svojich deťoch, o tom, akým spôsobom sa rozhodol mať spolu s manželkou až štyri, ako sa ich snaží vychovávať a ako majú doma vytvorený systém tak, aby mal na všetky primerane veľa času. Rozoberal problémy plánovania, realizácie a kontroly a po nejakej chvíli som mala pocit, že nesedím na seminári v miestnosti s kopou ľudí, ale že som so svojím dobrým kamarátom niekde na káve a počúvam veselé historky z jeho minulosti. A potom mi to došlo – že toto je tá jeho rada.
Nie je to presný popis krok za krokom – toto rob takto a dostaneš sa sem – hovoril nám svoje svedectvo. Svedectvo človeka, ktorý má vzťah k svojmu Bohu a zboru a ktorý je zapálený aj pre svoju prácu. Človeka, ktorému sa podľa mojej mienky tieto veci podarilo spojiť. Ondrej a jeho postoje, zámery a riešenia mi boli veľkou inšpiráciou.
Eva Kianičková
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára