Editorial

„Bol som len malou súčasťou veľkej vojny. Nič viac.“ (Hrdina a veterán 2 svetovej vojny Bill Guarnere)

Toto leto sa už deviatykrát uskutočnili naše krátkodobé misijné pobyty. Znova sme sa vrátili na Ukrajinu do Mukačeva. Pomáhali sme tam pri stavbe modlitebne, venovali sa deťom z okolia a povzbudzovali mládež z domáceho zboru. Pribudlo nám aj jedno netradičné miesto činu – Glasgow (UK). Tam sa náš misijný tím sústredil na službu slovenským Rómom.

Každá misijná cesta ponúka iné skúsenosti, každá destinácia je špecifická vo svojich potrebách, každý misijný tím je originálny vo svojich obdarovaniach. Ale to, čo majú tieto pobyty spoločné, je, že chcú byť malou súčasťou veľkej Božej misie. A to sa nám darí len vtedy keď sa napojíme na to, čo už Boh cez svoju cirkev robí v mieste, kde prichádzame. A preto cieľom týchto pobytov je pomôcť, povzbudiť a podporiť domáci kresťanský zbor v práci, ktorú už robí.

- Pomôcť im znamená pre nás pripojiť sa k ich aktivitám a prácam – či už je to stavba modlitebne alebo služba evanjelia.
- Povzbudiť ich znamená priniesť im občerstvujúci pohľad zvonku na ich prácu a podnietiť ich k novým krokom viery. A možno len jednoducho – potešiť ich v dlhodobej práci.
- Podporiť ich znamená dať im vedieť, že nie sú v ich službe sami. Dať im poznať, že niekde inde je cirkev, ktorá sa za nich modlí, ktorá im posiela finančné dary a ktorá k nim vysiela svojich misionárov.

Misijné pobyty sú zároveň veľkou príležitosťou pre nás a naše zbory. Aspoň trochu sa tak môžeme učiť, ako robiť medzikultúrnu misiu a ako vysielať misijné tímy. Motiváciou pre nás boli veriaci zo zahraničia, ktorí prichádzali pomáhať stavať modlitebňu v Hermanovciach. Keď bola stavba hotová, povedali, že je čas, aby sme dávali ďalej, čo sme prijali. A Pán Boh nás viedol na Zakarpatskú časť Ukrajiny. Postupne sa táto služba rozrastala o rómsku misiu na Slovensku. Dnes vidíme, že Boh misie vedie našich bratov a sestry na Ukrajine, aby rovnako odpovedali na jeho volanie. Tohto roku vyslali zo Zakarpatskej Ukrajiny niekoľko misijných tímov do krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Rovnako viedol aj dvoch veriacich Rómov z Vitkoviec, aby to, čo dostali, dávali ďalej na pobyte v Glasgowe. Keď sa trochu z odstupom pozerám na 9 rokov tejto služby a na ovocie, ktoré prinášala, tak musím povedať, že sme len malou súčasťou veľkej Božej misie.

Marek Jurčo

Misionársky zápisník

August 2013, Škótsko, Glasgow

Sobota
To by som nebola ja, keby som niečo nerobila na poslednú chvíľu. Hovorím si počas toho, ako vypisujem pohľadnice Škótska do uvítacích balíčkov. Našťastie šaláty sú už pripravené a gril sa už rozpaľuje. Kým prídu z letiska, všetko bude nachystané na uvítaciu grilovačku. 

A už sú tu! Dvanásť statočných a tri ešte statočnejšie deti, ktoré sprevádzajú svojich rodičov a zároveň vedúcich tímu – Martina a Ivetku Kačúrovcov. Škótsko ich víta, ako sa patrí. Vetrom, zimou a občasným dažďom. Ok, zima je relatívny pojem. Lebo príjemných škótskych letných 20° je teplotný šok v porovnaní so slovenskými 35°. Ale ani nízka teplota nemôže zmraziť moje nadšenie. Dlho som sa tešila na tento týždeň. Toľko dobrej práce sa tu dá urobiť a konečne na to nebudem sama.

Večerné slovensko-rómsko-anglické bohoslužby, Rómami familiárne nazývané ‚Aleluja’, sú ako zahrievacie kolo. Misijný tím sa zoznamuje s prostredím, ľuďmi, prácou a potom sa rozchádza na noc do rodín.

Nedeľa
Deň v spoločenstve. A deň zážitkov. Ešte stále si myslím, že bohoslužobná liturgia Free Church of Scotland je zažitia hodná, ale obávam sa, že dezerty a koláče po spoločnom zborovom obede tento ranný zážitok prekonali. Poobede prechádzka Govanhillom. Je to jedna z tých drsnejších častí Glasgowa. Ale má atmosféru a život. V rozmedzí pár ulíc sa rozpráva viac ako 50 jazykmi. Slovenčina a rómčina sú jedny z nich. A uprostred tohto Babylonu sa stretáva náš zbor. Táto malá skupina veriacich (s jediným mládežníkom – mnou:) otvorila svoje dvere pre ľudí, ktorí do jej susedstva prišli z celého sveta. Nad tým, čo robia, žasnem aj po roku medzi nimi. Dúfam, že náš misijný tím bude pre tento zbor povzbudením. 

Pondelok - Piatok
Práca v plnom prúde. Od rána do večera. Detské kluby, dorastenecké kluby a rôzne večerné stretnutia. Prišli takí, ktorých už dlho poznáme a aj takí, ktorých som stretla prvý krát. Intenzívne dni. Rozhovory, návštevy v rodinách, futbal s chlapcami, párty s dievčatami, zhromaždenia, svedectvá. Som taká vďačná za tím, ktorí sem prišiel. Je nás tu počas roka málo a práce je tak veľa. Pred rokom sme začali takmer z ničoho a dnes už máme pravidelné bohoslužby, domáce skupinky, komunitné kluby. Ale naša práca je výrazne obmedzená našim počtom a mojimi osobnými limitmi. Teraz, keď tu máme celý tím, naberá naša misia úplne inú intenzitu. Dajú sa robiť veci, ktoré by sme sami robiť nemohli. Sú povzbudením nie len pre naše malé škótske a rómske spoločenstvo, ale aj pre mňa. A úľavou. Prvý krát, od kedy sme rozbehli naše slovenské bohoslužby, som mohla spievať chvály z lavice a počúvať kázeň. Ako dobre.

Odveci poznámka na okraj denníčka: skoro každý deň sme bežali na vlak a ja som ani raz nevyhrala súťaž v pitnom režime...

Sobota
Priala by som vám, aby ste mohli byt dnes večer s nami na našich bohoslužbách. Chvály v slovenčine, rómčine a trochu aj v angličtine. Rómovia, Slováci, Škóti. Starí známi aj noví ľudia, ktorých sme spoznali počas týždňa. Všetci spoločne sme sa zúčastnili krstu troch Rómov a počúvali ich svedectvá. Ozaj slávnostná udalosť. A veľké povzbudenie do ďalšej práce. Boh medzi nami. Boh v pohybe.

Nedeľa - Pondelok
Balíme, lúčime sa, oddychujeme, výletujeme (Škótsko je divoká a krásna krajina. Treba zažiť.) a ďakujeme Pánu Bohu za ochranu nás a všetkých našich vecí, za Jeho priazeň a možnosť pripojiť sa k Jeho misii. A vám všetkým, ktorí ste sa modlili, ďakujeme, že ste sa stali súčasťou nášho tímu. Každá modlitba pre nás veľa znamenala.

PS: S odstupom dní chcem pridať informáciu, že služba pokračuje. Zatiaľ hľadám pomocníkov, aby som mohla rozbehnúť detsky klub pre deti, ktoré sme spoznali počas misijného týždňa. Ale mládežníci z dorasteneckého klubu sa už začali tak neformálne stretávať. A my sa tu v Glasgowe modlíme za ďalšieho pracovníka zo Slovenska.

Mária Jurčová

Daniel Harčár

KMP UA sa zúčastňujem už osem rokov a ako vedúci asi štyri. Za ten čas sa mi Ukrajina stala druhým domovom, najmä kvôli ľuďom z miestnych zborov. Vec ktorá Vás vie neustále prekvapiť, je ich pohostinnosť a ochota dávať. Človek ide k ním s postojom dávať, ale opak je pravdou.

Keď som v tíme, cítim sa ako v Božej rodine (otec, mamka a detičky) obdarenej veľkou milosťou. Často sme ako vedúci postavení do situácií, v ktorých sa môžeme len spoľahnúť na Boha a jeho pomoc.

Neustále ma Boh práve aj na týchto krátkodobých misijných pobytoch učí o jeho veľkej milosti, moci a o jeho zámeroch s cirkvou. Keď človek vylezie z ulity svojej kultúry a pozrie sa na svet očami iných, spozná, aké je to nesmierne veľké dielo Božia Cirkev. Spozná, že je jedno, čo má, ak to dá Bohu a urobí krok viery, tak si to použije. Čo vidím pri domorodcoch. S tým malom, čo majú a ako vedia slúžia Bohu. On si to používa a Cirkev na Ukrajine neustále rastie.

Jediné, čo môžem v takejto chvíli urobiť, je iba povedať: „Sláva Bohu.“

Daniel Harčár (CB Michalovce)

Natália Juhaščíková

Nové požehnanie, nové skúsenosti a zážitky, nové priateľstvá, nové chápanie a
vnímanie, iný jazyk,  nové príbehy, ale stále ten istý, dokonalý Ocko mocne pracujúci na nami možno už aj zabudnutej Ukrajine. Pravdou je, že ani zďaleka zabudnutá nie je! Každým rokom prídem na Slovensko povzbudená, naplnená resp. preplnená, zapálená pre kráľovské veci a zbalená s troma taškami navyše. Stále vidím, že Pán Boh to tam pozná a nezabúda. Pre mňa je KMP príležitosťou všimnúť si Ducha Svätého v akcii inak ako doma. Príležitosť zamerať sa nie na seba a na svoje problémy ale ponoriť sa do problémov a potrieb druhých. Tak, ako to robil Ježiš! Ale stále sa pýtam, či naši domorodci nerobia viac pre nás ako mi pre nich. Naozaj sú veľmi pohostinní a toho roku to bolo nádherné. Naša mladá rodinka s troma krásnymi a predovšetkým živými deťmi si nás na tých 10 dní adoptovali. Boli to naši „baťka a mam“. A to nielen že sme sa cítili ako doma :). Podobné prijatie som cítila aj zo strany mladých. Hneď prvý večer sme mali skvelý program, obohatený o Hollywoodske scénky a vyzerali, že ich to celkom aj zaujalo (iba žeby nie :)).Tento prvý kontakt bol kľúčový, pretože s mladými sme strávili zvyšok pobytu. A riešili akcie a evanjelizácie... a evanjelizácie !! To je niečo, čo si na ukrajinskej misii užívam, stále. Tohtoročná evanjelizácia bola vo forme futbalového turnaja. 8 ukrajinských tímov vs. (skoro) neporaziteľné družstvo statočných Slovákov a Sloveniek! Obohacujúca skúsenosť v každom slova zmysle. Čomu som sa veľmi tešila, bolo stretnúť chlapcov-futbalistov , ktorí na minuloročnej evanjelizácii prijali výzvu a dnes už boli aktívnymi členmi Mukačevskej mládeže. Pán Boh je úžasný a my s Bohom dokážeme veľa!

Misia na Ukrajine je pre mňa naozaj vzácny čas, kde môžem budovať Kráľovstvo a hľadať pozíciu v Armáde. Zapoj sa aj ty ! Si viac než vítaný! Poď budovať Kráľovstvo inak, ako to poznáš !

Natália Juhaščíková (CB Hermanovce)

blogERVIN - Realita za nami a realita pred nami

Včera nastúpili moje deti do školy a škôlky. Učiteľka v škôlke sa ma pýtala, či sme si oddýchli. Ja som jej na to odpovedal, že deti áno, ale my rodičia iba teraz začneme oddychovať. Tak mi zapriala dobrý oddych... Leto bolo fakt plné. Doma sme ešte rozbaľovali a triedili veci po našom poslednom sťahovaní spred roka. Každý víkend sme niekam cestovali a v auguste som organizoval svoju prvú komunitnú evanjelizačnú kampaň na sídlisku. Na poslednom, záverečnom, ôsmom stretnutí som si hovoril: „Vďaka Bohu za priebeh a vďaka Bohu za koniec“. Bol som unavený jak vôl.

Niektorí z vás študentov môžete mať pocit, že zábava za vami a realita pred vami. Viete o tom, že vlastne všetko je realita? Celé „prázdniny“ boli realitou? Dokonca nie hocijakou. Ostaňme pri umelo vykonštruovanej myšlienke, že prázdniny boli pre oddych a teraz nás čaká ťažká drina. Je to myšlienka rozpoltenosti. Hovorí, že oddych, veget je pre prijímanie síl, energie, inšpirácie a škola, práca, služba je tvrdá (nudná) realita.

Teraz späť do reality. Realita je aj „prázdninové“, ale aj školské či pracovné obdobie. Máme len jeden typ času, len jeden typ dní a len jeden typ týždňa, mesiaca, či roka. Každý deň je príležitosťou vzdávať Bohu česť, oddychovať pre Božiu slávu, alebo tvrdo pracovať v Božích skutkoch. Potrebujeme všetko. Nie je to len o dnešku. Dnešok stále tvorí budúcnosť. Ako dnes žiješ a myslíš, taký budeš zajtra. Ako si prázdninoval, tak si sa pripravoval do práce...

No, pripravoval si sa na prácu?

Nebolo pre mňa väčšej radosti, keď som videl plno mládežníckych skupín v rôznych misiách či táboroch. Nebolo pre mňa zároveň väčšieho smútku, keď som vedel, že plno ľudí zabíja svoj čas pri telke alebo počítačových hrách.

Tak, teraz ukážme, ako sme sa pripravili.

E.

zdroj: http://ranajkysjezisom.blogspot.sk/