Daniel Harčár

KMP UA sa zúčastňujem už osem rokov a ako vedúci asi štyri. Za ten čas sa mi Ukrajina stala druhým domovom, najmä kvôli ľuďom z miestnych zborov. Vec ktorá Vás vie neustále prekvapiť, je ich pohostinnosť a ochota dávať. Človek ide k ním s postojom dávať, ale opak je pravdou.

Keď som v tíme, cítim sa ako v Božej rodine (otec, mamka a detičky) obdarenej veľkou milosťou. Často sme ako vedúci postavení do situácií, v ktorých sa môžeme len spoľahnúť na Boha a jeho pomoc.

Neustále ma Boh práve aj na týchto krátkodobých misijných pobytoch učí o jeho veľkej milosti, moci a o jeho zámeroch s cirkvou. Keď človek vylezie z ulity svojej kultúry a pozrie sa na svet očami iných, spozná, aké je to nesmierne veľké dielo Božia Cirkev. Spozná, že je jedno, čo má, ak to dá Bohu a urobí krok viery, tak si to použije. Čo vidím pri domorodcoch. S tým malom, čo majú a ako vedia slúžia Bohu. On si to používa a Cirkev na Ukrajine neustále rastie.

Jediné, čo môžem v takejto chvíli urobiť, je iba povedať: „Sláva Bohu.“

Daniel Harčár (CB Michalovce)