Aby sme nestáli na tenkom ľade a nehovorili len svoj subjektívny názor, potrebujeme vziať Písmo do ruky a pozorne sa pozrieť na niektoré kľúčové texty. Pokúsim sa preto vyjadriť svoj pohľad a pochopenie tejto veci z Božieho Slova, ktoré do nej snáď prinesie trochu viac svetla.Vykladači Písma, ktorí tvrdia, že žena môže slúžiť v cirkevnom zbore rovnakým spôsobom ako muž, často argumentujú textom v liste Galatským 3:28 Nie je ani Žid ani Grék, nie je ani otrok ani slobodný, nie je ani muž, ani žena, lebo všetci jedno ste v Kristovi Ježišovi. Apoštol sa však snaží vyjadriť skutočnosť, že na ničom inom tak nezáleží ako na tom, aby bol človek ospravedlnený vierou v Krista. To je naozaj to, čo je dôležité. V tomto prípade si musíme uvedomiť, že tu sa jedná o pozíciu pred Bohom v Kristovi a nie o pozíciu v službe cirkvi. Ani štátna príslušnoť, ani postavenie človeka a dokonca ani pohlavie nemá v podstate pred Bohom žiadny význam v porovnaní s tým, či človek je alebo nie je v Kristovi. Na druhej strane v inom texte apoštol Pavel explicitne upravuje poriadok v cirkvi týmito slovami v 1 Timotejovi 2:11-12.
11 Žena nech sa v tichosti učí so všetkou poddanosťou.
12 Nedovoľujem však žene vyučovať alebo panovať nad mužom, ale aby sa ticho správala.
Je zrejmé, že služba vyučovania a kázania je otázkou autority. Pavel dokladá autoritatívne postavenie muža napríklad poriadkom stvorenia v 1 Korintským 11:8-9 alebo v liste Efezským 5:33. Ďalším dôkazom toho, že v prvej cirkvi boli vedúcimi postavami muži, môžeme nájsť na mnohých iných miestach Písma ako napr. 1 Tim. 3:2; 1 Tim. 3:12; 1 Tim. 5:17; Tít.1:6; a iné.
Tieto texty sa týkajú vyslovene vodcovstva v cirkvi ako je biskupstvo, staršovstvo a diakonská služba, čo znamená, že ostáva množstvo služieb pre sestry, ktoré sa netýkajú autority nad spoločenstvom ako napríklad používanie duchovných darov vrátane proroctva (Lk 2:36; Sk 21:9). Boh nie je Bohom neporiadku (1 Kor. 14:33) a preto dal určité povinnosti mužom a niektoré ženám. Myslím, že je namieste povedať, že takmer všetky veci, ktoré majú robiť muži, dokážu plnohodnotne robiť aj ženy. Keď sa toto však deje, musíme si klásť otázku, čo je s mužmi, kde sú?
Môžeme teda pozorovať, že často sú ženy na pozíciách, kde je buď nedostatok mužov, alebo muži, ktorí z nejakého dôvodu nie sú schopní vykonávať svoju funkciu. V takomto prípade to osobne považujem za akúsi kontrolku toho, že niečo nie je v poriadku. V skutočnosti som taktiež nesmierne Bohu vďačný za to, že v každej dobe vzbudzuje sestry-ženy, ktoré sú plné viery a Ducha Svätého, ktoré vykonávajú nenahraditeľnú funkciu vo výchove novej generácie Božieho ľudu - detí, v poradenstve, ale i svedectve tým ľuďom, ku ktorým by sa mužskí služobníci inak nevedeli dostať. Keď vezmeme do úvahy tieto biblické odkazy a spojíme ich s dnešnými všeobecne známymi poznatkami psychológie o rozdielnom znášaní stresových situácií, napätí a rozhodnosti medzi mužmi a ženami, dospievam k stanovisku, že ženy-sestry by nemali slúžiť vo vedúcich pozíciách v kresťanských spoločenstvách, pretože Boh pre ne má čosi vhodnejšie, no pritom rovnako dôležité.
Štefan Danko (študent teológie na UMB v B. Bystrici)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára