Keby sa však niekto pozrel na môj každodenný život, tak by asi urobil záver, že som v tom zlyhala. Pravda, moja práca asi nie je veľmi dôležitá a moje každodenné cestovanie vo vlaku je všeličo, len nie úžasné. Avšak, i napriek tomu sú moje túžby naplnené a moje srdce úplne spokojné. Dôvodom je, že odkedy som v dospievaní uverila, zmenilo sa moja srdce a aj moje ambície.
Práca je pre mňa stále dôležitá, aj budovanie mojej kariéry, ale mám iný nadhľad na celú vec. Totižto, pre mňa ako Božiu ženu je mojou kariérou na prvom mieste budovanie božieho kráľovstva. Moja práca mi to dovoľuje, lebo je pre mňa prostriedkom ako chváliť Boha, spoznávať nových ľudí a zarábať peniaze, ktoré môžeme ako rodina použiť na podporenie zboru a ľudí, ktorí to potrebujú. Tiež to pre mňa znamená, že ak musím pracovať nadčas, alebo robiť niečo, čo ma nebaví, je to v poriadku, lebo to robím pre vyšší cieľ, pre väčšieho šéfa. A v tom sa ťažko hľadá miesto na sťažnosti alebo frflanie.Verím, že byť veriacou v dnešnom svete nie je vždy ľahké, ale na pracovisku to je skutočne požehnaním. Nielen, že mám perspektívu väčšieho plánu, ale cítim aj veľkú slobodu ohľadne priorít. Hlavne v otázke materstvo verzus kariéra, ktorá je pre mnohé ženy kameňom úrazu, je pre mňa jasná voľba materstvo, a to bez akejkoľvek výčitky sama sebe.
Pravdou však ostáva, že ešte stále neviem čo chcem robiť až budem ´veľká´. Ale myslím si, že to je v poriadku, pokiaľ to budem robiť správne.
Filipa Donaldson
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára