v čom je cirkev príliš konzervatívna?

(autor článku)

Vyrástol som v prostredí Cirkvi bratskej v Bratislave. Rodičia ma vychovali v duchu konzervatívnych kresťanských hodnôt. Som za to vďačný – slovo konzervatívny nechcem vnímať a ani nevnímam v tom negatívnom zmysle, ktorý mu mnohí prisudzujú. Ako vidím konzervatívnosť ja? V mojej úvahe sa budem na konzervativizmus v cirkvi pozerať zo spoločenského hľadiska a poukážem na príčiny a dôsledky prílišného konzervativizmu. 

Prejavy konzervativizmu v našej cirkvi, pozitívne aj negatívne, vidím okrem iného ako dôsledok komunistickej totality, v ktorej cirkev bola ostrovom slobody, prepevným hradom, ktorý sa bránil ako sa dalo. V čase kedy bol preferovaný triedny boj, keď boli ľudia ovládaní režimom a správali sa tak, ako im to diktovali podmienky, sa snažila šíriť lásku, pomáhať, udržať hodnoty a zostať zásadová, poctivá a čistá. Generácia, ktorá väčšinu svojho života prežila v komunizme, ním bola citeľne (aj negatívne) poznačená. Ľudia tej generácie teraz stoja na čele našej cirkvi - kazatelia, členovia staršovstiev a rada. Majú vplyv na to, ako naša cirkev na ľudí pôsobí. Svojimi individualitami formujú to, ako jednotlivé zbory fungujú. Kľúčové je, ako sa dokázali vyrovnať/nevyrovnať s veľkou zmenou ktorú priniesol november 89. Ľudia dostali slobodu, cirkev už nebola nepriateľom štátu. Z toho napríklad vyplýva, že svet nemusí byť zlý, kresťania môžu byť aktívni vo verejnom živote a delenie MY cirkev a ONI svet nemusí fungovať. Musia zas a znova hľadať odpovede na otázky ako: čo z tradície prevziať, čo nie? čo prijať z nových vplyvov spoločnosti či názorových prúdov, ktoré dovtedy boli kvôli komunizmu neprístupné? Mnohí ľudia prijali pád režimu, avšak nedošlo u nich zákonite k nejakej zmene zvnútra - nie som si istý, či všetci ľudia prijali slobodu za svoju. Nová doba pre tých ľudí môže priniesť hlavne zmätok, liberálnosť či relativizmus. Preto sa snažia skalopevne držať starých predstáv a tradícií, pretože pre nich je to to najlepšie. Nie sú ochotní vyjsť z tej kolísky istôt, ktorá im zaručuje pocit bezpečia. Rôzne problémy, ktoré prináša moderná doba, riešia starými postupmi, čo nevyhnutne vedie ku ešte väčším problémom.A ak sa to deje na úrovni cirkevných štruktúr, následky sú ešte horšie. 

Tradícia je dôležitá, hodnoty ešte viac. Obdivujem konzervatívne založených ľudí, ktorí sa ku hodnotám stavajú zodpovedne. V tejto dobe naozaj prichádza v spoločnosti k úpadku hodnôt a vytráca sa hĺbka, vnútro a význam mnohých vecí. V tomto ohľade som konzervatívny a som rád, že to tak je. Cirkev, ktorá zastáva radikálny hodnotový postoj k nejakej téme asi nebude všeobecne populárna. A to je dobre - hodnoty tak môžu ostať živé aj napriek všetkému, čo sa deje naokolo. Kresťanstvo rozhodne nie je záležitosťou más – je málo ľudí, ktorí sa naozaj vydajú tou úzkou cestou, kráčaniu proti prúdu. 

Napriek tomu si myslím, že cirkev nie je a ani by nemala byť pevnosťou či ostrovom. Musí byť schopná zmeny, sebareflexie, poctivého hľadania, pochybnosti a viery. Nesmie však stratiť hodnoty, na ktorých stojí, ktoré sa ľudia snažia žiť. Opätovné nachádzanie správnej rovnováhy medzi prispôsobovaním sa a zachovávaním hodnôt a tradície je podľa mňa výzvou pre všetky zbory CB ale aj iných cirkví. Dotýka sa mnohých oblastí a je veľkou zodpovednosťou ľudí vo vedúcich pozíciách, ako sa k tejto výzve postavia. Ako vytvarujú formu cirkvi? Bude príliš konzervatívna, t.j. odmietajúca nové veci, ktoré by mohli osloviť moderných ľudí, alebo naopak príliš liberálna, t.j. strácajúca hodnoty a relativizujúca?

Chcel by som teraz na vlastnom príklade ukázať ako sa môj konzervativizmus zmenil v niečo iné – moje zlyhanie vo vytváraní miery. Už nechodím na konferencie mládeže cirkvi bratskej. Bol som na štyroch (Žilina, Michalovce, Košice, Zvolen) a tam sa môj konzervativizmus prejavil v tom, že som dosť odsudzoval charizmatickejšie prejavy niektorých vystupujúcich a taktiež moderný prejav chválenia Boha – worship – prejav, ktorý mi nie je blízky. Ocitol som sa v extréme – posudzoval som, mal som predsudky, kritizoval som a pohŕdal na základe môjho subjektívneho presvedčenia, že tejto novej forme chýba hĺbka a je v zásade zameraná na pocity. Moje nastavenie tak koniec koncov negatívne ovplyvnilo môj postoj k ľuďom, ktorí iba odlišnou formou hľadali to čo ja. Po osobnej skúsenosti s vinou a vlastnou obmedzenosťou spred dvoch rokov sa snažím vedome si dávať pozor na to, aby som sa do tohto extrému nedostával. Bojím sa však, že to bude jeden z mojich celoživotných bojov. 

Mám rád Cirkev bratskú. Cítim sa v nej doma a aj preto som sa pred dvoma rokmi stal jej členom. Nechcem byť len kritikom stavu našej cirkvi. Snažím sa byť aktívny, viesť duchovný zápas, hoci sa mi to často nedarí. Záleží mi na tom, aby Cirkev Bratská išla správnym smerom a aby svojou priamou (cirkevné aktivity) či nepriamou (aktivity členov či návštevníkov bohoslužieb) činnosťou pozitívne ovplyvňovala našu spoločnosť. A myslím si, že jednou z podmienok pre to, aby sa to mohlo udiať je, aby sme nepodľahli extrémom konzervativizmu či fundamentalizmu a proti nim stojacim extrémom liberalizmu a relativizmu.

Jakub Uhlík