Pre mnohých mladých ľudí je takouto stanicou mesto, kde strávia vysokoškolské štúdium. U mňa sa ním na desať rokov stala Banská Bystrica. Z Božej milosti mi tu nepribudli len titul pred menom, titul za menom a nové priezvisko, ale Pán Boh tu veľmi formoval hlavne moje srdce a môj vzťah s Ním. Asi by som nedokázala vypočítať, koľko hodín som strávila v priestoroch miestneho zboru CB, ale som si istá, že práve tam Pán Boh používal lásku a otvorené srdcia svojich detí na to, aby sa ma dotýkal a menil ma. Dostala som tu dar spoločenstva mojich rovesníkov na mládeži, ale tiež omnoho viac: milujúcu rodinu v podobe spoločenstva rôzneho vekového zloženia, možnosť slúžiť, počuť Boží hlas a robiť stále nové kroky k životu, aký má pre mňa On.
Vymenovať všetkých ľudí a zážitky tu v niekoľkých vetách nie je možné, tak za všetky spomeniem len jeden z prvých dní v BB a potom zasa ten posledný. Prvý bol v roku 2004, keď som sa chcela zaradiť do spoločenstva, ale nemala som na nikoho kontakt. Cestou zo školy som „náhodne“ stretla jedného študenta teológie, ktorého som poznala z letného tábora, a on ma zavolal pozerať v ten večer film. Tak som spoznala ostatných mládežníkov a toto stretnutie som vnímala ako odpoveď na moje modlitby. Posledná bola jedna septembrová nedeľa tohto roku, počas ktorej sme sa ja a Juraj lúčili s našimi priateľmi v zbore, predstavili sme im naše plány do služby a oni sa za nás modlili a povzbudzovali nás.
Odkedy sme sa presťahovali do Glasgowa, stále s láskou a vďakou spomínam na roky strávené v BB a hlavne na ľudí v nej. Všetkým študentom a ďalším, ktorí sa tu ocitli na prestupnej stanici, prajem, aby tam mohli načerpať aspoň toľko ako ja a Bystričanom, aby aj naďalej boli požehnaním, a aby aj ich Pán Ježiš nesmierne požehnal v budovaní svojho kráľovstva.
Jarmila Institoris
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára