pondelok 27. februára 2012

editorial

Fyzika prináša objavy, ktoré vedia zaskočiť bežný sedliacky rozum. Taký tunelový jav – častica dokáže prekonať bariéru, aj keď na to nemá energiu. Akoby som si v našom svete unavený sadol na bicykel a mal na ňom prejsť cez kopec. Nevládzem a zostanem pred vrcholom. Ale tá častica sa aj bez energie zrazu „pretuneluje“ na druhú stranu! Aj keď sa to nezdá, práve teraz končí obdobie, kedy sa táto anomália okolo nás hojne vyskytuje – skúškové. O koľko by boli chudobnejšie chodby škôl, keby neexistoval jav „pretunelovania sa“ študenta cez skúšky? 

Patrím medzi šťastnejších, ktorí bojujú o najlepšie známky a nielen o prežitie a pokračovanie do ďalšieho semestra. Ale námaha je zrejme podobná. Sebazaprenie ma udržuje pri tom, aby som nad tou istou hrubou knihou sedel niekoľko dní. Noc pred skúškou, adrenalín na maxime, sa učím aj do druhej ráno. Po krátkom spánku a dobrom boji príde krátky odpočinok – a celé znova. 

Zo skúškového som rozbitý, denný režim má ďaleko k stabilite. Ale poriadna strava ma vie opraviť, ak len nemusím prežívať na vifonkách. Teda – obrazne hovorím, čo dosahuje výživné, nerušené stíšenie. Popri hektike je práve načúvanie Božiemu Slovu jedinečným miestom upokojenia a obnovy. Keď sa začítavam do Jeho myšlienok, prestupuje mnou istota, že Pán je prítomný. Vnímam, ako každý predmet okolo mňa, každú udalosť, každého človeka, aj mňa samého neomylne opatruješ vo svojich rukách. Potom posuniem svoj zrak von cez okno a vidím zasnežené stromy. Poskakuje po nich veverička a všetko do seba zapadá. Odraz Tvojej slávy a krásy, ktorý som zachytil v prírode len potvrdzuje, čo si mi už prezradil o sebe v tom oživujúcom Slove.

Juraj Institoris

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára