Prečo ten čas letí a moje dni sú tak... prázdne?
Žalm 90, 10: „Počet našich rokov býva sedemdesiat, pri väčšej sile aj osemdesiat; ich pýchou je len lopota a strasť, rýchlo sa pominú a my odlietame.“
Mám už 31 rokov. Raz mi táto informácia udrela do očí. Rozprával som sa s jednou 19 ročnou babou o mladých, a povedala mi, že sú už „inde“, ako keď som ja bol mladý... Ich skazenosť a zábavy sú vraj horšie, krutejšie, sexuálne násilnejšie, ako keď som… bol mladý. Konečne som tomu trochu rád, že vyzerám na 23 rokov a teraz toto.
.jpg)
Povzdych: „ach... ten čas letí...“ je naozaj realita. Možno si to všimneš, keď ti rastie pupok, možno tým, že nachádzaš na hlave viac šedivých vlasov či vrások na tvári. Možno viac dychčíš, keď ideš pešo na piate poschodie. Ak to už ani neskúšaš, si jasný. Otázkou je, čím si si naplnil a napĺňaš svoj čas, ktorý letí. Čo je obsahom dní, týždňov, mesiacov, rokov? Na čo si pyšný? Možno si pyšný na to, že ešte nemáš deti, lebo vieš, ako robiť veci „bezpečne“. Možno si pyšný na to, že ti stále má kto priniesť do postele kakao. Možno si pyšný na to, že tvoj obľúbený bar žije a môžeš do seba naliať Corgoňa. Môžeme byť pyšný aj na svoju školu, prácu, rodinu, manžela či manželku – čo je super. Pýtam sa len, či sa máš čím hrdiť, pýšiť. Akosi zisťujem, že dosiahnutie cieľov ako BMW 3, 5 či ďalšia Barbina, možno dve pri hrudi, vo mne nevyvolávajú žiaden obdiv. Skôr naopak, ľútosť. Vtedy sa pýtam samého seba... ako by som, ako kazateľ zmysluplného života mohol pomôcť môjmu kamošovi?
Čas letí. Pivo ťa s ním nezmieri. Barbiny či Kenovia ťa s ním nezmieria. Manželstvo a rodina skôr, ale naozaj to dokážu? Čas ma desí. Musím, potrebujem sa zmieriť s časom a naplniť ho zmyslom. Musí byť niečo, čo do môjho času patrí, aby som sa za neho nehanbil, ale mal byť na čo hrdý.
E.
zdroj: ranajkysjezisom.blogspot.com
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára