pokušenie

S ľútosťou priznávam, že aj ja som podľahol nástrahám facebooku. Časovo ide o dve obdobia. Obe končili tým, že som si zrušil účet. 

Na príťažlivom fb som sa zaregistroval asi pred troma rokmi. Lákalo ma chatovať, pozerať fotky, písať statusy, ale hlavne niečo porábať na internete. Po necelom roku som z fb náhle odišiel. Nespomínam si na všetky dôvody, ale ten hlavný si pamätám. Nebol veľmi cnostný. Ako je pre mladých v puberte typické, aj ja som veľmi túžil byť jedinečný. Táto túžba bola ešte posilnená tým, že celkovo nemám rád, keď som akoby súčasťou stáda. Tak som ďalej fungoval bez fb a bolo mi lepšie. 

V lete 2010 som sa na fb vrátil. Vtedy som bol členom tímu, ktorý pripravuje evanjelizačné tábory pre stredoškolákov a snaží sa vytvárať s nimi dlhodobé vzťahy. Fb na to vyzeral ako dobrý nástroj, tak som „zaprel sám seba“ a vrátil sa. Odvtedy som fb často využíval, ale na budovanie vzťahov veru nie. Stal sa pre mňa akýmsi pokriveným zrkadlom. Poskytol mi falošný pocit bezpečia. Mohol som sa vyjadrovať bez toho, aby som dostal skutočnú spätnú väzbu. A tak som vypisoval trúchlivé statusy, v ktorých som, ako už mám v povahe, nariekal nad sebou, nad krivdou, ktorá sa mi deje v zlom svete, nad tým, aký je život ťažký a podobne. Umáral som sa v sebaľútosti. Okrem toho som si dovolil poslať ľuďom komentáre, ktoré by som sa tvárou v tvár vysloviť neodhodlal. Týkali sa citlivých vecí, poškodil som vzťahy a zranil ich aj seba. Navyše, fb sa zmenil na nebezpečného požierača môjho času. Hodiny, ktoré by sa boli dali využiť omnoho lepšie, som tam presedel zbytočným prezeraním fotiek a čítaním statusov. Skoro nič dobrého som na fb nerobil a budovanie vzťahov to ani nepripomínalo. 

Vďaka Bohu som si toto všetko časom uvedomil a nasledovný postup bol jasný. Odchod z fb č.2. Teraz to už nebola túžba byť iný. Boli to dobré dôvody. Fb je pre mňa priveľkým nebezpečenstvom. Prináša pokušenie, ktorému neviem odolať, a tak sa mu radšej vyhýbam. Vzťahy mám rád hlboké a nechcem byť povrchný. 

Šimon Evin