Ako sa končilo leto a blížila škola, ešte stále mi zostával posledný svetlý bod, na ktorý som sa mohla tešiť. Konferencia mládeže cirkvi bratskej, Update, bola pre mňa už tretím rokom(čo som na výške) takým lomítkom medzi dvoma rôznymi sezónami, keďže väčšinou hneď po nej nasledoval môj prvý týždeň školy.
Tento fakt sa pre mňa stal akýmsi očakávaním špeciálneho oddeleného času, ktorý nepatrí ani do jednej z tých sezón, a v ktorom jednu uzavriem a na druhú sa pripravím, každopádne, že sa vrátim domov z Update-u iná, povzbudená a s novým pohonom do toho, čo ma čaká.
Tento proces som avšak nijak zámerne nevyhľadávala, ale myslím, že nejak nevedome sa znova udial. Videla som veľa mojich kamarátov odchádzať s novými víziami po tom, čo zažili vzájomné nadšenie, osvieženie a život v tomto predĺženom víkende, myslím, že jeden z faktorov, čo k tejto atmosfére prispel bol Jeff Wright, rečník pozvaný zo zboru Green Pastures zo Severného Írska, ktorý nám pripomenul, že sa môžme naozaj tešiť do kostola.
Pre mňa osobne bolo veľmi vďačným momentom, ísť na seminár Josého, ktorý bol pred rokom len na svojom prvom Update v živote a tento krát sedel na katedre v predu triedy a rozprával nám po slovensky o živote Dávida, o tom ako už pomazaný sa musel ešte dlho rokov zobudiť skoro ráno a ísť pásť ovce alebo ako si Boh použil jeho „obrov“ z minulosti na požehnanie, keď mu na úteku dal nájsť Goliášov meč.
S týmto nastavením som sa vrátila domov a s očakávaním vošla do novej školskej sezóny.
Lucia Bechná
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára