Väčšina z Vás (vyše 62%) je toho názoru, že netreba byť aktívni len v Cirkvi.
“Pretože cirkev nie je jediné prostredie v ktorom žijeme. Žijeme v naších rodinách, zamestnaniach, školách atď. A pokiaľ nebudeme aktívni aj v týchto iných prostrediach a nebudeme svetlom (to znamená že aj v týchto prostrediach budeme šíriť kresťanskú zvesť, kresťanskú morálku, kresťanské hodnoty, Krista), potom nemôžeme byť prekvapeni že morálka našej rodiny, zamestnania, školy, upadá, že hodnoty sú úplne pomýlené a že nám všetkým sú tlačené spôsoby života s ktorými nesúhlasíme. Prostredie v ktorom žijeme nás ovplyvňuje či si to priznáme alebo nie, a pokiaľ nebudeme aktívni aj inde ako v cirkvi a nebudeme my premieňať a ovplyvňovať prostredie v ktorom žijeme, potom sa nemôžme čudovať že sa cirkev alebo uzavrie alebo sa začne nezdravo prispôsobovať prostrediu.“
„Je jasné, že cirkev nemôže byť len uzatvorená do seba, ale treba poznať svoje možnosti. Nedá sa byť aktívny všade a už vôbec nie robiť všade veci poriadne. Je to aj o tom, aby bolo dosť ľudí, ktorí slúžia v cirkvi, ale aby sme mali aj takých, čo dobre ovplyvňujú dianie v spoločnosti.“
Zvyšná časť Vás si myslela opak.
„Myslím si, že ako kresťania, ktorí prijali od Krista odpustenie, by sme mali byť horliví v službe pre neho. A cirkev je práve to miesto, kde môžeme nielen duchovne načerpať a pookriať, ale aj pracovať na Božom diele. Pasivitou a ľahostajnosťou nielenže nebudujeme vzťahy s našimi bratmi a sestrami, ale zároveň sa pripravujeme aj o množstvo Božieho požehnania a radosti zo služby pre neho.“
V čom sú ale všetci zajedno je velmi intenzívne vnímanie problémov našich miest a nášho okolia.
“Mesto je zadĺžené, sem-tam tu vyskakuje rasizmus. Dosť ma zaujíma aj fungovanie nemocníc, chcel by som, aby, keď už tam niekto musí ísť, nemusel sa tam cítiť ako vec, ale ako človek.“
„Mladí ľudia nemajú priestor kde tráviť po večeroch a preto chodia do barov“
„To že je naše súdnictvo nedôverihodné ma trápi. To že našim susedom hrozí vojna to ma tiež trápi. To že je u nás vysoká nezamestnanosť a každý sa strachuje o svoju prácu to ma tiež trápi. To že mojí známi berú potraty ako bežnú vec ma opäť trápi. A mnohé iné veci ma trápia pretože to všetko sa ma raz môže dotknúť, to všetko ma môže dobehnúť. „
Spracovala Eva Kianičková
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára