Editorial

Zbor je miesto na Zemi, kde sa stretávame a kde je Boh medzi nami. Trávime v ňom veľa času - nedele, stretnutia mládeže či dorastu alebo Biblické stredy. Každý zbor má ale niečo, čo podľa nás nemusí byť úplne v poriadku. Náš zbor sa nám môže zdať primalý na to, aby sme sa mohli realizovať. Priveľký, aby si našu prácu niekto mohol všimnúť. Príliš konzervatívny, aby sme sa mohli cítiť slobodne. Príliš liberálny, aby sa mohli zachovať podľa nás dôležité tradície a morálne zásady. Príliš orientovaný na starších členov, aby mohol dať rovnocennú šancu mladým a ich nápadom. Príliš orientovaný na mladých a ich potreby, než aby bral do úvahy talenty, potreby a skúsenosti starších. Jednoducho je „príliš niečo“ aby nás mohol uspokojiť.

V zboroch sa stretávajú tí najrôznejší ľudia z rôznych častí spoločnosti a nikdy nebudú všetci úplne rovnakí a spokojní s tými ostatnými. Je ľahké byť frustrovaný nedostatkami, ale nesmieme zabúdať na Božie slová. Sme „spoločne budovaní na Boží príbytok v duchu“ (EF 2:22) a máme byť „zjednotení v tom istom zmýšľnaí a úsudku.“ (1Kor 1:10)

To však neznamená, že nemáme mať predstavy o tom, ako sa veci v našich zboroch dajú robiť inak alebo lepšie. Sme mladá generácia a na naše zbory máme svoje názory a predstavy a tie nemusia byť nutne príliš liberálne. Nebojme sa snívať, plánovať a modliť za to, aby naše zbory rástli a Bohu sa páčili. Akú predstavu o ideálnom zbore teda máme? Čo by sme zmenili alebo vytvorili? Ako by vyzeral Ideálny zbor, keby bol podľa nás?

Eva Kianičková