utorok 5. marca 2013

Editorial

Určite poznáš ten pocit, keď už nevládzeš. Jednoducho príliš veľa povinností a ešte viac stresu. Mne sa to stalo posledné asi tri týždne. Najskôr veľa práce. Treba robiť svoju, treba robiť tú od kolegyne, ktorá dostala dvojtýždennú výpoveď, treba zaučiť novú kolegyňu, ktorá za ňu nastúpila a treba to všetko zvládnuť hneď a  teraz. Po práci príchod na byt, kde spolubývajúci konštantne hrajú hru – kto urobí v byte väčší smrad. Spánok je zlý, lebo je neustále prerušovaný vytrvalým chrápaním spolubývajúcej. V práci červené oči a kruhy a lá panda. Na školení o stres manažmente suverénna víťazka v teste „Ste pod stresom?“ Pche, nielen že pod stresom, výsledky vyšli ako „totálne vyčerpaná“.

Osamelosť v meste, ďaleko od priateľa, od mamy, od milovaného psa a od kamarátov, ktorým sa dá zveriť a porozprávať. 48 hodinové víkendy, počas ktorých sa dá len splašene behať od jedného známeho k druhému v snahe potešiť všetkých. Náhodne sa začínajúci plač pre drobnosti ako zlomená ceruzka kolegu, ktorý sa opatrne a potichu snaží vysvetliť, že treba viac spávať. Nijaká snaha vysvetliť mu fakty, lebo v poslednej dobe mám málokedy potrebu púšťať ľudí do svojho súkromia. Pomedzi to všetko večerné stíšenie v štýle: „Vieš čo Bože? Som fakt unavená sa s Tebou baviť, radšej zariaď nech nechrápe a nech konečne nájdem voňavejšie bývanie. Potom sa môžeme rozprávať.“

Po tomto všetkom so navštívila svoju najlepšiu priateľku. Pozná ma dokonale a preto hneď ako prvé mi strčila pod nos krabičku s citátmi pod názvom „duchovné cukríky“. Na mojom stálo: „Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme.“ 

A vtedy mi to došlo. Čo je to najdôležitejšie a na čo sa musím spoliehať. A preto nech si kdekoľvek, študuješ v meste ďaleko od svojich blízkych, cítiš sa osamelý, psychicky unavený, neschopný všetko stihnúť a príliš znechutený na rozhovor s niekým a už vôbec nie s Bohom, tak to aspoň skús. Zver sa so svojimi starosťami, strachom zo skúšok a bolesťami Bohu, lebo len on Ti môže ukázať správny smer :)

Eva Kianičková

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára