1. Pozeráš horory?
2. Prečo?
1. Nie
2. Pretože keď si predstavím, že čo ma to vlastne tak priťahuje (rád som ich pozeral), tak rozmýšľam, či je to ok. Ten strach, zlo, démoni, alebo čokoľvek to je, je pre mňa v istom zmysle príťažlivé, lebo mi to naháňa strach a rád sa bojím (ale len pri hororoch :D). Nemám v tom úplne jasno a pevný názor, ale to čo som už spomenul, mi minimálne navodí otázku, či je to ok. Myslím že ako kresťan by som si mal vyberať, čím sa plním. Keď sa budem plniť odpadom, tak odpad zo mňa asi aj vyjde.
Dalibor Beregszászi
1. Áno
2. Priťahuje ma zlo. V umení je zlo – podľa mňa – omnoho efektívnejšie, údernejšie. Dokáže znepokojiť, vyľakať...opojiť. Rád sa „bojím“. Taký strach je trošku výsadou, lebo je skutočný, no jeho príčina je imaginárna. Paradox je, že človek ju dokáže vyhodnotiť ako nereálnu, a pritom si zachová skutočný strach – najmä však vďaka momentu prekvapenia. Presne, a ten moment prekvapenia spôsobuje pre vnímanie človeka to, že aj imaginárnu príčinu považuje sa skutočnú, na kratučký okamih. V tom je horor umeleckým skvostom. A horory – uprednostňujem skôr také psychologické, mysteriózne (nie krvilačné a čisto vraždiace), prípadne historické, ako je film Sauna. Tam sa všetko skĺbilo dovedna, takže Sauna je úplne podľa môjho vkusu.
Stano Olejár
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára