Horory

Bol som požiadaný napísať pár slov k tomu, čo si ako lekár myslím o hororoch a o ich sledovaní. Na začiatok, aby sme si vyjasnili pojmy, tak pod slovom horor rozumiem taký film, ktorého hlavným cieľom je diváka vydesiť, vyľakať, vystrašiť, vyvolať úzkosť, znechutiť, zhnusiť...*, jednoducho divákovi aspoň trochu „pocuchať nervy“.

Bohužiaľ, keďže som lekár, predtým ako sa dostanem k hororom, si nedokážem odpustiť jednu všeobecnú poznámku. Totiž, sledovanie televízie (bez ohľadu na to, či sa jedná o Spektrum, Discovery channel, alebo horory, akčné filmy, komédie, či reality show...*) je vysoko zdraviu škodlivé. My „západná civilizácia“, a teda aj my Slováci, vrátane našej mládeže, sme jednoducho priveľmi „upozeraní“ „usedení“, „zaspatí“, „zlenivení“, „rozkysnutí“, „ohlúpnutí“...*, a okrem iného máme aj práve z toho veľa zdravotných problémov. Jednou z hlavných príčin tohto stavu je, že dlhé hodiny vysedávame pred televízormi a monitormi počítačov. Vec sa má tak, že používanie počítačov a telesná nečinnosť z toho vyplývajúca do určitej miery byť musí, a už aj táto určitá miera je príliš veľa. A televízor v zásade nemusí byť vôbec. Nechcem tým povedať, tak teda televízor nepozerajme vôbec, ale ak chceš presné číslo, tak pozerať televízor viac ako pol hodinu denne je podľa môjho názoru príliš veľa. Pokiaľ niekto povie, ja televízor skoro vôbec nepozerám, miesto toho sa idem hýbať, tak nemám pochybnosti o tom, že robí dobre pre svoje zdravie. Pokiaľ však niekto povie (resp. nepovie, ale to tak žije), ja radšej pozerám televízor, miesto toho aby som sa namáhal nejakým pohybom, tak tie pochybnosti mám a veľké.

Ale poďme pekne k tým naším hororom. Keďže cieľom hororov je „pocuchať nám naše nervy“, u niektorých ľudí to ide veľmi ľahko. Je medzi nami skupina ľudí, ktorí sú jednoducho takí, že majú „slabé nervy“. Takýto človek so „slabými nervami“ pozerá horory, a potom sa bojí byť sám, potom mu ešte dlho behajú zimomriavky po chrbte a nemôže po večeroch zaspať, ešte dlho sa strháva zo snov s hororovou tematikou, ešte dlho sa znenazdajky ľaká, keď niečo niekde buchne...* Takže čo s tebou, ak máš „slabé nervy“ a cítiš, že ti horory nerobia dobre? Nuž rada je jednoduchá, horory vôbec nepozeraj a cielene sa im vyhýbaj, a keď práve preto nebudeš in, lebo veď všetci pozerajú a je to super zábava, alebo keď sa niekto práve preto, že ty také nepozeráš, bude nad tebou pousmievať...*, o nič podstatné si neprišiel.

Samozrejme, tých so „slabými nervami“ je menšina, väčšina z nás má „normálne nervy“, a niektorí z nás dokonca „silné nervy“, že s ním nepohne ani Dracula vynásobený Frankensteinom. Čo teda možno povedať k téme pozeranie hororov tými „väčšinou s normálnymi nervami“? Sú horory zdravotne neutrálne, a pokiaľ ich subjektívne vnímame ako dobrú zábavu, nemôžu nám uškodiť, alebo nám sledovanie hororov prináša určité zdravotné riziká? Je pravda, že z prílišného pozerania hororov sa ešte nikto nezbláznil, napriek tomu by som bol v tomto smere opatrný, minimálne z týchto dvoch dôvodov:

- Filmový horor ide ruka v ruke so stresom u diváka, ak nie, tak to nie je horor, alebo je to mizerný horor. Ide ruka v ruke so stresom a so všetkými jeho nepriaznivými dôsledkami. A nadmerného a škodlivého stresu máme v našich životoch viac než dosť.

- Filmový horor ide ruka v ruke s negatívnom v tom najširšom slova zmysle – negatívnymi pocitmi, negatívnymi myšlienkami, negatívnymi očakávaniami, negatívnym pohľadom na svet, bezmocnosťou, zúfalstvom...*. Keď do počítača opakovane nahrávame negatívny software, tak jeho hardware zostane stále ten istý, aký bol na začiatku. Ale človek, žiaľ, nie je počítač. Keď do človeka opakovane nahrávame negatívny software (napríklad horory), tak to postupne zmení aj jeho hardware (mozog), ktorý sa stane tiež „negatívny“ a bude fungovať „negatívne“. To platí bez výnimky pre všetkých ľudí, a zvlášť pre deti a mladých, ktorých mozgový hardware je extra tvárny a formovateľný. Práve k takýmto poznatkom dospela v posledných výskumoch  moderná veda, ktorá sa volá neurobiológia mozgu.

Každopádne, či už horory nepozeráš, lebo ti je to odporné, alebo pozeráš, lebo je to pre teba umelecký zážitok a relax, všeobecný princíp zostáva stále rovnaký, vôbec nie je jedno, na čo upriamujeme svoju pozornosť, ako trávime svoj voľný čas, čím napĺňame svoje životy...*

(...*si inteligentný čitateľ, preto dosaď podľa vlastnej fantázie)

Stano Kollár