Dôvod, prečo som sa začala venovať umeniu, je jednoduchý: chcela som objavovať krásu Boha a potom túto objavenú krásu posúvať ďalej. Cítim, že je potrebné skrze umenie ukazovať pravú podobu krásy a podávať ju v pravde. V dnešnej dobe sa moderné umenie o vyjadrovanie pravej krásy a hľadanie pravdy veľmi nesnaží. Ide mu skôr o upútanie alebo o šokovanie diváka. Mnohokrát sa tam jedná práve o dehonestáciu krásy a hoci v umení by sa mal klásť dôraz na hodnotu človeka ako vzácnej bytosti, často sa deje pravý opak. Hodnota človeka sa dáva skoro až na posledné miesto. Umelcov, ktorí takto konajú, neodsudzujem, je to iba na nich ako vyjadrujú umenie a ako vnímajú podoby krásy. Preto je pre súčasného kresťanského umelca veľmi ťažké nedať sa strhnúť do rýchleho prúdu súčasného umenia, ale odlíšiť sa a nepresadzovať sa iba ohurovaním a poburovaním.
Kresťanský umelec by mal prinášať nové veci novými spôsobmi, tak aby to nevybočovalo z prirodzeného zákona lásky, ktorý je daný do desiatich Božích prikázaní a nášho svedomia. Preto som to ja prijala ako výzvu pre môj život. Objavovať krásu a hľadať pravdu vo všetkom, a vo všetkých, kam sa pozriem, lebo v každom človeku, v každej chvíli alebo aj v obyčajnej stonke kvetu, je ukrytá krása a Božie tajomstvá, ktoré čakajú na objavovanie a následné vyjadrovanie. Všetka tá krása, ktorú budem hľadať pramení z Lásky a to je na tom to najúžasnejšie. Je to iba na mne ako nastavím svoj zrak, akými očami sa budem pozerať na svet. A toto je úlohou každého jedného z nás. Otvorme si oči a nalaďme sa na Boží pohľad, aby sme videli tak, ako vidí Boh. S najväčšou láskou...
Miroslava Angela Paučová
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára