Sevedectvo

„Keď budem veľká, budem si robiť čo chcem.“ ..neraz zaznievalo z úst malého dievčatka, ktoré vzdorujúc svojmu otcovi hrdo vyjadrovalo svoje predstavy o živote, ktoré sa ale nijako nespájali s poriadkom hračiek v jej izbe. Bolo to ešte pred tým, nevedela. Keby áno, tak by ho určite poriadne objala a povedala, že ho má rada, že jej chýba, že ho potrebuje. Aby tu bol. Nemusí variť, prať, žehliť, šetriť stravné lístky, premýšľať, čo nakúpiť, starať sa o mamu, vymýšľať si prečo nie je zase v robote, doučovať jej mladšiu sestru a každý deň ubezpečovať, že sa mama vráti, že je určite v poriadku. Iba, aby tu bol, a povedal jej, že ju má rád. Veď na to všetko ostatné si už zvykla, no a čo, že má iba deväť rokov.

V nedôverčivých pohľadoch ľudí, otázkach učiteľky a komentoch od rodiny sa akoby korčuľovala s ladnosťou a prehľadom tak zvládnutým, že by jej kompliment zložil aj Pľuščenko. Áno, všetko je v poriadku, ďakujem, pozdravím. Opovážila by sa zajakať, brblať alebo mĺkvo hľadieť do zeme. To robia deti, ona už je dospelá a vie sa správať. Nesmie robiť hanbu. Spolužiačkam veľmi nerozumie a navyše im závidí. Nie ich nové oblečenie, ale že ho vyberali s mamou. Nie autá, ktoré ich čakali po škole, ale to, že z nich vystúpil láskavý úsmev, ktorý sa opýtal ako bolo. Bolelo to, ale išla ďalej, vzala mladšiu sestru za ruku a išli domov premýšľajúc ako mamu ospravedlnia, že nebola na rodičovskom združení. Cestou sa zastavili v obchode a počítali, čo môžu kúpiť, aby im to vyšlo. Domáce úlohy nestihla napísať, mame bolo zle, a tak bola pri nej a umývala jej z čela pot a povzbudzovala ju, že to spolu dokážu, že ju má veľmi rada. Veľakrát sa pred spaním modlila, aby to bolo tak ako má byť. Byť zase dieťa, ktoré má čas a možnosť spraviť chyby a len tak byť naivná. Mať čas sa zaľúbiť. Veď videla toľko filmov a počula tak veľa rozprávok. No nič z toho akoby nebolo pre ňu. Iba sen, fantázia, výmysel, skrátka iný svet. Klamstvo.

Nemá v sebe hnev, už nie. Ani nikomu nič nevyčíta, nezávidí, aj keď občas zakopne o to aké by to bolo, keby bolo keby, keby nemusela predčasne dospieť a prevziať zodpovednosť.

„Keď budem veľká, budem si robiť čo chcem.“ ..stále zaznieva z mojich úst. Nie ako kompenzácia toho o čo som prišla, nepotrebujem nič dobiehať. Práveže som predbehla svoje detstvo o taký kus. Kúsok, ktorý mi nikto nevráti. Kúsok, ktorý stále občas zabolí. Kúsok, určený môjmu otcovi. Otcovi, ktorý ma opustil.

Neplačem, veď už som veľká, v mojom Otcovi, pre ktorého mám najväčšiu cenu.. pre ktorého budem robiť všetko čo chce(m).

Nad to väčšej lásky nemá nikto, než aby niekto položil svoj život za svojich priateľov. Jn 15,13

Anonym (meno autora je zaznamenané v redakcii)