i.
Muž, čo pred ľuďmi stojí, vykrikuje.
Rozlieha sa zvučný hlas,
v jeho oku iskrí jas,
keď naširoko ruky rozhadzuje.
,,Náš svet do zatratenia napreduje!
Hrešíte, znova a zas!
Ste nehodní božských krás,
lebo po rozkoši súd nasleduje!
Ovečky, poďte za mnou
a nepostretnú vás pekelné muky
ale víťazstvo nad tmou!''
Ale núka len zvuky,
preňho všetko končí a začína hrou.
Prázdnota z očí, z ruky.
,+Busan,+South+Korea.jpg)
ii.
Lačnosť po ukrytej veci
do hĺbky človeka pichá.
Hádanka sídliaca v srdci
za pravým riešením vzdychá.
Zvnútra von – ťahá ma pátrať.
Nemôže zastaviť ju nič.
Nechce byť nechaná chátrať,
na chrbte chrastí mi jej bič.
Mapa však, k pokladu, chýba
a rébus neznačí trasu.
Neriadi, poháňa iba.
To jest vše od vnútra hlasu.
V živote tomto lež riešenia niet,
odpoveď presiahne dočasný svet.
Šimon Evin
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára