piatok 4. októbra 2013

Keď ja som mladý a Boh je mocný

„Hospodin, daj mi poznať, kedy skonám, a aký je počet mojich dní, aby som si uvedomil, aký som pominuteľný.“ (Žalm 39:5)


Môj aj Tvoj čas na tomto svete je obmedzený. V porovnaní s nekonečnou večnosťou je tento náš život na zemi iba tenkou čiarou na plátne, ktoré je väčšie ako nebeská obloha. A je neuveriteľné, že Pán Boh ustanovil veci tak, aby to, ako budeme žiť túto svoju čiaročku, naveky ovplyvnilo našu večnosť. Preto je pre nás tak kľúčové tento život na zemi nepremárniť.

Keďže toto je Dialóg mladých, pravdepodobne si mladý. A mladí ľudia často neveria tomu, že by so svojím životom mohli urobiť niečo významné už teraz. Ešte dnes. To isté si myslel aj Jeremiáš, keď ho Hospodin povolal za proroka. Takto mu odpovedal: „Ach, Pane, Hospodine, veď neviem hovoriť, lebo som primladý“ (Jeremiáš 1:6). A to je klamstvo, ktorému verí mnoho z nás. Neveríme tomu, že by sme boli schopní niečoho skutočne veľkého a významného. Uspokojujeme sa s priemerným kresťanstvom, priemernou svätosťou, priemerným výkonom v škole či v práci, s priemernou poslušnosťou...jednoducho s priemerným životom.



Keď sa ale pozrieme do Biblie, tak uvidíme, že Boh zveril svojho jediného Syna do rúk asi 16 ročného dievčaťa. Vidíme tam, že Kristus položil celú svoju misiu na plecia učeníkov, ktorí boli teenagermi. V Biblii vidíme, že Boh si nie len dokáže použiť mladých ľudí na veľké veci, ale že on to robí rád!

Tento svet sa na mladých pozerá ako na nestabilný prvok, ktorý môže kedykoľvek vybuchnúť a spôsobiť škody. Boh sa však na mladých ľudí pozerá ako na potenciál plný energie, ktorý, keď je uvoľnený pre jeho slávu, si Boh dokáže použiť ako nástroj svojej milosti pre tento svet.

Boh má s nami plány, ktoré presahujú aj tie naše najodvážnejšie predstavy. Ale na to, aby sme boli Božími nástrojmi, mu potrebujeme najprv vydať svoje životy. Potrebujeme mu dôverovať, že jeho plán pre náš život je ten najlepší plán, aký sa dá vymyslieť a život s ním a pre neho je ten najlepší život, aký sa dá žiť. 


Každý jeden z nás jedného dňa zomrie. Každému jednému z nás vtedy prebehne celý život pred očami. Mojou najväčšou túžbou je, aby nikto z nás na konci svojho života nemusel povedať: Premárnil som ho! Ale modlím sa, aby sme všetci spolu povedali: Bol to život dobre strávený a Kristus bol v ňom oslávený! Priatelia, náš život sa už o chvíľu pominie a iba to, čo je pre Krista, ho prežije.

Marek Tomašovič


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára