· Je úprimný kresťan, ktorý rastie vo svojom vzťahu s PB? Je služobník? Má rád viac PB ako mňa?
· Si kresťan?
· Milujem ju? Miluje ona mňa? To je všetko podstatné.
· Či je kresťan. Je priateľský, úprimný? Nie je namyslený?
· Je to Božia vôľa, aby som chodil s tým človekom?
· Miluje Boha viac, než seba? Je schopný ma viesť (životne aj duchovne)? Aké ma postoje k službe, sebe, svojej rodine, politike, spoločnosti a zodpovednosti všeobecne? Je to môj priateľ, s ktorým sa budem vedieť porozprávať, aj keď budeme mať 70 rokov? Ako rieši konflikty? Na akej úrovni je jeho komunikácia a schopnosť počúvať a či je ochotný k obom? A pod.
· Má ma naozaj rád? Mal predo mnou veľa vzťahov? ( aby som vedela, či nie je prelietavý) Máme spoločné názory, záľuby,.. ?
· Mame spoločné záujmy? Diaľka? Čo cítim, keď sa mame stretnúť? Teším sa naňho? Ako sa cítim, keď som pri ňom? Má náš vzťah budúcnosť, perspektívu?
· Či je normálny. Či je schopný sa postarať o rodinu... Či má ma rád. Či je veriaci.
· Či ma mamka nezaškrtí, keď s ňou prídem domov .
· Máš priateľa? :D Odkiaľ si? Ako sa voláš? Väčšinou odpovede na všetky otázky vyplynú z dlhodobejších rozhovorov.
· Je to kresťan? Ako slúži v zbore? Z akého je prostredia? Je schopný sa o mňa postarať? (Je pracovitý? Má prácu?) Ako sa správa k ostatným členom svojej rodiny (hlavne k mame)?
· Hodí sa ku mne povahovo? Mame sa o čom rozprávať a smiať sa spolu?
· Páči sa mi? zloží má jej pohľad k zemi? ;-) Má rada šport? Je nefajčiarka? ( dúfam že áno) Čo sa mi na nej nepáči? Páči sa mi niekto viac? ( aj keď len platonicky) Kam chodí/ chodila na školu? ( intelektuálna stránka) Čo má na Facebooku v profile)? ( bohužiaľ aj to) Je šanca, že spolu vydržíme navždy?
· Aký je? Ako sa správa k deťom? Ako sa správa ku mne? Má zmysel pre humor? Verí v Boha podobným spôsobom ako ja? Môžem sa s ním o tom rozprávať? Viem si predstaviť našu spoločnú budúcnosť v manželstve? Čo si o našom vzťahu myslí Boh? Ešte moja poznámka k tejto otázke: Vyrástli sme v dobe a v prostredí, kde bolo chodenie vnímané striktne ako predohra k manželstvu. Na jednej strane sa tým zredukoval priestor na lacné flirtovanie a neúprimnosť. Na druhej strane z môjho pohľadu takéto vnímanie vzťahov medzi chlapcami a dievčatami vzbudzovalo veľké očakávania a vyvolávalo obrovský tlak na oboch mladých ľudí. A tak v našich chlapčensko-dievčenských vzťahoch často vznikal kŕč a všetko bolo akési príliš vážne. Vytratila sa prirodzená hravosť vzájomného oťukávania sa, ktoré nemusí hneď znamenať vzťah na celý život. Chodiť spolu predsa znamená "chodiť spolu" - teda chvíľu skúšať kráčať tým istým smerom a zistiť, či si rozumieme. Isteže, idea dlhodobého vzťahu zostáva skrytá za každým zaľúbením a azda nie je potrebné v tomto zmysle chodiť s 20 ľuďmi, aby som zistil, kto je ten pravý/pravá resp. s akým typom ľudí si rozumiem. Ale prečo to musí byť vždy také smrteľne vážne? Takže - nevravím, že si nemám klásť žiadne otázky predtým, než sa s niekým rozhodnem začať chodiť. Moja reflexia je pre akýkoľvek vzťah kľúčová. Ale podľa mňa je v poriadku, ak si na niektoré z týchto otázok pred začatím vzťahu nedokážem odpovedať a odpovede prídu až po nejakom čase spoločného kráčania.
· Milujem ju? Miluje ona mňa? To je všetko podstatné.
· Či je kresťan. Je priateľský, úprimný? Nie je namyslený?
· Je to Božia vôľa, aby som chodil s tým človekom?
· Miluje Boha viac, než seba? Je schopný ma viesť (životne aj duchovne)? Aké ma postoje k službe, sebe, svojej rodine, politike, spoločnosti a zodpovednosti všeobecne? Je to môj priateľ, s ktorým sa budem vedieť porozprávať, aj keď budeme mať 70 rokov? Ako rieši konflikty? Na akej úrovni je jeho komunikácia a schopnosť počúvať a či je ochotný k obom? A pod.
· Má ma naozaj rád? Mal predo mnou veľa vzťahov? ( aby som vedela, či nie je prelietavý) Máme spoločné názory, záľuby,.. ?
· Mame spoločné záujmy? Diaľka? Čo cítim, keď sa mame stretnúť? Teším sa naňho? Ako sa cítim, keď som pri ňom? Má náš vzťah budúcnosť, perspektívu?
· Či je normálny. Či je schopný sa postarať o rodinu... Či má ma rád. Či je veriaci.
· Či ma mamka nezaškrtí, keď s ňou prídem domov .
· Máš priateľa? :D Odkiaľ si? Ako sa voláš? Väčšinou odpovede na všetky otázky vyplynú z dlhodobejších rozhovorov.
· Je to kresťan? Ako slúži v zbore? Z akého je prostredia? Je schopný sa o mňa postarať? (Je pracovitý? Má prácu?) Ako sa správa k ostatným členom svojej rodiny (hlavne k mame)?
· Hodí sa ku mne povahovo? Mame sa o čom rozprávať a smiať sa spolu?
· Páči sa mi? zloží má jej pohľad k zemi? ;-) Má rada šport? Je nefajčiarka? ( dúfam že áno) Čo sa mi na nej nepáči? Páči sa mi niekto viac? ( aj keď len platonicky) Kam chodí/ chodila na školu? ( intelektuálna stránka) Čo má na Facebooku v profile)? ( bohužiaľ aj to) Je šanca, že spolu vydržíme navždy?
· Aký je? Ako sa správa k deťom? Ako sa správa ku mne? Má zmysel pre humor? Verí v Boha podobným spôsobom ako ja? Môžem sa s ním o tom rozprávať? Viem si predstaviť našu spoločnú budúcnosť v manželstve? Čo si o našom vzťahu myslí Boh? Ešte moja poznámka k tejto otázke: Vyrástli sme v dobe a v prostredí, kde bolo chodenie vnímané striktne ako predohra k manželstvu. Na jednej strane sa tým zredukoval priestor na lacné flirtovanie a neúprimnosť. Na druhej strane z môjho pohľadu takéto vnímanie vzťahov medzi chlapcami a dievčatami vzbudzovalo veľké očakávania a vyvolávalo obrovský tlak na oboch mladých ľudí. A tak v našich chlapčensko-dievčenských vzťahoch často vznikal kŕč a všetko bolo akési príliš vážne. Vytratila sa prirodzená hravosť vzájomného oťukávania sa, ktoré nemusí hneď znamenať vzťah na celý život. Chodiť spolu predsa znamená "chodiť spolu" - teda chvíľu skúšať kráčať tým istým smerom a zistiť, či si rozumieme. Isteže, idea dlhodobého vzťahu zostáva skrytá za každým zaľúbením a azda nie je potrebné v tomto zmysle chodiť s 20 ľuďmi, aby som zistil, kto je ten pravý/pravá resp. s akým typom ľudí si rozumiem. Ale prečo to musí byť vždy také smrteľne vážne? Takže - nevravím, že si nemám klásť žiadne otázky predtým, než sa s niekým rozhodnem začať chodiť. Moja reflexia je pre akýkoľvek vzťah kľúčová. Ale podľa mňa je v poriadku, ak si na niektoré z týchto otázok pred začatím vzťahu nedokážem odpovedať a odpovede prídu až po nejakom čase spoločného kráčania.
· Je to človek, ktorý žije s Pánom každý deň? Má povolanie ísť na misiu (pripadne chce žiť v zahraničí) alebo ma túžbu slúžiť doma? Aké ma hodnoty, priority (život s Pánom, rodina, služba, kariéra, deti, šport, kamaráti)? Aký vzťah ma s najbližšími ľuďmi okolo neho?
· Myslí to so mnou vážne? je tá osoba úprimne veriaca? budeme si rozumieť? Bude ma mať rád, aj keď spozná moje chyby?
· Som schopný viesť ten vzťah ? Som vyrovnaný sám so sebou ? (neťahať svoje problémy do vzťahu) Som dosť zodpovedný ? Je to naozaj dievča s ktorým chcem byť a milovať ju alebo si len potrebujem niečo dokazovať ?
· Ako vyzerá, ako sa správa na verejnosti a ako vie variť dukátové buchtičky.
· Je šumná? :) Ozaj ju chcem? Mali by sme byť najprv priatelia. Sme priatelia? Rozhodol by som sa pre ňu aj o 20, 30, 50 rokov? Chcem ju za matku svojich detí? Dokážem jej dať seba?
· Dokážem s tým človekom vydržať aj keď nemám dobrú náladu? Mame rovnaké priority? je kresťan? Vie ma podržať ? Má ma čo naučiť? Viem sa pre neho obetovať/vzdať niečoho?
· Veriaci/neveriaci !! mentálna zrelosť zdravé názory schopnosť počúvať, diskutovať a prijať kritiku zmysel pre humor a veselý duch iskra do života a aktívnosť, nie aby to bola knedľa :)
· Bola by som schopná s týmto človekom prežiť celý život? Poznám dobre jeho vnútro? Váži si ma takú, aká som?
· Či tá osoba vyznáva rovnaké hodnoty ako ja, resp. či má rovnaký, resp. podobný rebríček hodnôt/hodnotový systém ako ja. Či obaja považujeme rovnaké veci za dôležité.
· Miluje Krista? Či je to zrelý kresťan. Slúži v zbore, patrí do zboru? Či je aspoň trošku praktický, čo sa týka vedenia domácnosti. Či bude hlavou rodiny, alebo ho ja budem musieť viesť či už duchovne, alebo aj v iných oblastiach.
· Či je ten pravý...
· Myslí to so mnou vážne? je tá osoba úprimne veriaca? budeme si rozumieť? Bude ma mať rád, aj keď spozná moje chyby?
· Som schopný viesť ten vzťah ? Som vyrovnaný sám so sebou ? (neťahať svoje problémy do vzťahu) Som dosť zodpovedný ? Je to naozaj dievča s ktorým chcem byť a milovať ju alebo si len potrebujem niečo dokazovať ?
· Ako vyzerá, ako sa správa na verejnosti a ako vie variť dukátové buchtičky.
· Je šumná? :) Ozaj ju chcem? Mali by sme byť najprv priatelia. Sme priatelia? Rozhodol by som sa pre ňu aj o 20, 30, 50 rokov? Chcem ju za matku svojich detí? Dokážem jej dať seba?
· Dokážem s tým človekom vydržať aj keď nemám dobrú náladu? Mame rovnaké priority? je kresťan? Vie ma podržať ? Má ma čo naučiť? Viem sa pre neho obetovať/vzdať niečoho?
· Veriaci/neveriaci !! mentálna zrelosť zdravé názory schopnosť počúvať, diskutovať a prijať kritiku zmysel pre humor a veselý duch iskra do života a aktívnosť, nie aby to bola knedľa :)
· Bola by som schopná s týmto človekom prežiť celý život? Poznám dobre jeho vnútro? Váži si ma takú, aká som?
· Či tá osoba vyznáva rovnaké hodnoty ako ja, resp. či má rovnaký, resp. podobný rebríček hodnôt/hodnotový systém ako ja. Či obaja považujeme rovnaké veci za dôležité.
· Miluje Krista? Či je to zrelý kresťan. Slúži v zbore, patrí do zboru? Či je aspoň trošku praktický, čo sa týka vedenia domácnosti. Či bude hlavou rodiny, alebo ho ja budem musieť viesť či už duchovne, alebo aj v iných oblastiach.
· Či je ten pravý...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára