Keď sa niekde ako hrdinka, či hlavná postava objaví žena, hneď sa nám vybavia nasledujúce asociácie: feministka, vojna pohlaví, emancipácia, rodová rovnosť, spoločenské postavenie žien, slabšie pohlavie, diskriminácia žien, matka detí, karieristka,... Jane Austenová ako prototyp ženskej autorky a tzv. rodinného románu síce zachytila každodenný život vyššej vidieckej vrstvy 18. storočia v podobe váženej snobskej spoločnosti, opísala však mnohé veci, ktoré sú pre spoločenské postavenie ženy relevantné aj dnes. Vtedy sa ženy v spoločnosti „počítali“, len keď sa vydali. Vydaj bol jediný spôsob, ako dosiahnuť uznanie a istotu. Dnes možno uznanie a istotu nahradiť jedným slovom – peniaze. Hrdinky v dielach Jane Austenovej však bojovali proti zaužívaným tradíciám anglickej „smotánky“. „Sľubujem, že seba nedám s nikým dokopy...“, tvrdí tvrdohlavá a cieľavedomá Emma. Zjavne ide o typický manažérsky typ, vie sa sama o seba postarať, v podstate k životu nepotrebuje mužov. Naopak, Elisabeth sa chce vydať, nie však za kohokoľvek, je idealistická, hlavu má plnú predsudkov. Žeby mala na mužov veľké nároky? Otázka je, či aj ona spĺňa nároky muža. Anna Elliotová zase premýšľa „o minulosti a snaží sa nestranne posúdiť, čo bolo správne a čo chybné“. Sama tvrdí, že už je staršia a pozerá na veci inak. Ako sa prejavuje, že sme staršie – osobnostne, fyzicky, duševne a duchovne? 
Dnešná žena je veľmi podobná. Svet ju vníma ako bojovníčku, ktorá sa snaží vyrovnať mužom, hoci stále vníma markantné rozdiely medzi oboma pohlaviami. Katy Perry spieva: „Je to čierna a je to biela, bojujeme, rozchádzame sa, bozkávame sa, dopĺňame sa.“ Vzájomné dopĺňanie sa medzi mužom a ženou patrí aj medzi biblické princípy. Podľa 1. Korintským 11, 12, či Efezským 5, 21–33 má žena byť mužovi pomocníčka, nejde o vzťah nadradenosti alebo podradenosti, naopak, ide o vzťah služby a lásky k druhému, čo tvorí aj základ manželstva. Žena utvrdzuje a posilňuje muža v povolaní živiteľa a hlavy rodiny – avšak vždy nech koná pod autoritou Krista, rovnako ako muž (Kol 3, 18–19).
Ženy v cirkvi potrebujú pomôcť rozoznať svoje duchovné dary, povzbudenie, aby sa aktívne zapájali v zbore, či kresťanskej komunite. Ženy majú takisto dar múdrosti, môžu byť povolané i do reprezentatívnej funkcie a prispieť k celistvosti Božej „rodiny“, pričom je potrebné zachovať hierarchiu tak, ako nariadil Boh (Tim 3, 1, Tit 1, 5–9). Ženy by mali byť vzorom pre svoje nasledovníčky, pretože aj my raz budeme vzormi. Zbor by mal vytvoriť podmienky, aby sme skutočne vedeli fungovať ako jedna rodina a vytvárať obohacujúce vzťahy.
Navyše, naša kultúra vytvára ohľadom rodových úloh a identity chaos a neistotu. Ľudia by mali prehodnocovať svoje vzťahy, manželstvo, úlohy v rodičovstve, domácich prácach a pod. Problém sexuálnej orientácie, spôsoby, ako sa ženy ukazujú v reklamách, zneužitie médiami, pornografia – z takého sveta budú prichádzať ženy a dievčatá do zboru, mali by sme byť v obraze a pripravené vyučovať ich a viesť k evanjeliu.
Danka Kuchariková
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára