Prečo sa môžeme báť „Septembra“. Ten mrazivý pocit, že sa vraciame medzi upírov a vlkodlakov, ktorí nás zjedia. Veď predsa, ten svet je tak „nebezpečný“. Keby sme len mohli zostať v tých svojich táboroch. Vážne. Prečo sa obávame sveta? Zopár dôvodov stojí za to pozrieť:
- Božiu milosť a lásku si chceme zaslúžiť svojimi skutkami, zbožným životom, nábožným správaním a „svet“ nám v tom bráni.
- Ježiš nás prijíma preto, lebo patríme do správneho zboru či pochádzame zo správnych rodín a „svet“ sú predsa len iné rodiny..
- Stačí, keď nasledujeme Ježiša naoko pred rodičmi a cirkvou. Vo „svete“ by som musel nasledovať Ježiša poriadne, poctivo, stále a na každom mieste. Bŕŕŕ.
- Svetskí bohovia: láska, sex, peniaze, imidž, parta, krása, moc, popularita, sú silnejšie ako náš Ježiš.
- Máme strach, že Ježiš vládne len v našich cirkvách, ešte tak maximálne na Campfeste. Určite však nie je Pánom sveta, nemá ho pod kontrolou. Jednoducho, svet sa Ježišovi vyšmykol z rúk.
- Svet je iný. Nechápem tých ľudí.
- „Pre pána jána kráľa, čo mám v tom svete robiť?“
Cesta prázdnin končí. Cesta septembra začína. Ja ale viem, že Boh je so mnou. Viac, ako cez prázdniny.
E.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára