Pavol v liste Filipanom hovorí, že „naša
vlasť je v nebesiach, odkiaľ očakávame aj Spasiteľa, Pána Ježiša Krista“ (Flp
3:20). To však v zápätí znamená, že miesto, v ktorom sa v súčasnej
dobe nachádzame, nie je naším domovom, ale niečím iným. Nie sme zo sveta, ale
sme vo svete (Jn 17:15-16). Dôležitá otázka pre každého kresťana je: Ako sa mám
správať vo svete, ktorý nie je mojim domovom?
Podobnú otázku si kládli aj Izraeliti, ktorí boli zajatí
a odvlečení do vyhnanstva v Babylone. Niektorí si mysleli, že ich úlohou
je čo najviac sa vzdialiť a oddeliť od pohanskej kultúry a nemať
s ňou nič dočinenia. Boh však takéto reči nazval lživým proroctvom
a vraví, že to nie sú jeho slová (Jer 29:9). Boh hovorí o pravom
opaku:
„Toto hovorí
Hospodin zástupov, Boh Izraela, všetkým odvlečeným, ktorých som poslal do zajatia
z Jeruzalema do Babylonu: Stavajte domy a bývajte v nich, vysádzajte záhrady a
jedzte ich plody. Berte si ženy a ploďte synov a dcéry, žeňte svojich synov a
vydávajte svoje dcéry, aby plodili synov a dcéry, aby sa tam rozmnožili a
neumenšovali sa. Usilujte sa o blaho mesta, kam som vás poslal do zajatia,
modlite sa zaň k Hospodinovi, pretože od jeho blaha závisí aj vaše blaho“ (Jer
29:4-7).
V týchto veršoch nachádzame pomoc v našej
otázke toho, aká je úloha kresťana v spoločnosti. Pán Ježiš nás neponechal
na tomto svete preto, aby sme sa od neho vzďaľovali, aby sme boli v ňom! Úlohou Božieho ľudu je
prinášať Božiu pravdu a milosť do každého prostredia, v ktorom chýba.
A toto je nemožné dosiahnuť, pokiaľ sa Boží ľud z pohanského
prostredia vzďaľuje.
Boh hovorí Izraelcom v Babylone (a svojim
Duchom i kresťanom na Slovensku), ktorí sú v „cudzej krajine,“ ktorí „nie
sú doma,“ aby stavali domy a aby sa o ne dobre starali, aby si
zakladali rodiny a aby sa usilovali o blaho tejto pohanskej krajiny. Boh
ich tam poslal z nejakého dôvodu. Pre Izrael to bol predovšetkým trest za
neveru voči Bohu. Pre Cirkev to je predovšetkým misia.
Jednou z úloh kresťanov je pretvárať tento
svet – šíriť Božie kráľovstvo a Kristovo panstvo po celej zemi. Pre
väčšinu Slovákov je táto úloha sústredená hlavne na Slovensko. Boh chce
požehnať Slovensko, ale chce si na to použiť svoj svätý ľud – kresťanov! Skrze
nich chce pôsobiť, skrze nich chce meniť, skrze nich chce zachraňovať. Ale ako
toto všetko bude Boh robiť, ak sa ukryjeme do svojich zborov?
Sme povolaní k tomu, aby sme vyšli von,
usilovali sa o blaho Slovenskej republiky a boli tak Božími nástrojmi
milosti a premeny. Majú sa preto kresťania zapájať do „svetských“ záležitostí,
ako sú voľby, aktivity v spoločnosti, diskusie, či dokonca aj protesty?
Rozhodne! Veď práve preto nás tu Ježiš ponechal, aby sme tento svet menili
a nie iba pozorovali.
Do čoho všetkého má byť však kresťan zapojený? Do
všetkého, pretože jeho úlohou je snažiť sa o blaho mesta, do ktorého ho
Boh poslal (Jer 29:7) a každé jedno rozhodnutie má potenciál byť
požehnaním, ale i prekliatím. Práve to je to miesto a chvíľa, kedy má
kresťan otvoriť ústa a prehovoriť.
Marek Tomašovič
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára