„Ty si ale somár!“, „Ako to vyzeráš, veď sa na seba pozri!“,
„ Si obyčajná chudera!“, „Zase si
zlyhala...“ A mohla by som pokračovať, ale nebudem. Dnes tieto sebazničujúce
myšlienky, ktoré sa zrodili v mojej mysli, alebo boli poznámkami môjho
okolia, považujem za klamstvo. Dnes sa už len tak ľahko nedám oklamať. Prečo?!
Pretože, z Božej milosti som smela poznať pravdu, pravdu o sebe.
Ale začnem pekne poporiadku. V čase keď moje fyzické
telo prechádzalo najdramatickejšími zmenam, a ja som prekypovala ostrou
kritikou okolia, zatiaľ čo na seba som sa nedokázala pozrieť ani len do zrkadla, keďže z neho na mňa civela
vzdialená, bezduchá figurína, som vôbec
nerozumela, čo znamená, že máme „ Milovať blížneho ako seba samého.“ (Matúš 22,39). To predsa nie je možné! Veď, ak sa
ktokoľvek úprimne pozrie do svojho vnútra, a uvedomí si kým vlastne je, je
nemysliteľné, aby sa miloval. Ako sa
môžem mať rada?! Veď úprimný pohľad do môjho srdca síce odhalí snahu milovať,
ale aj neschopnosť robiť to úplne a úprimne. Síce navonok vyzerám
usporiadane a k svetu, ale to je len krehký obal toho čím
v skutočnosti som. Najtajnejšie
hlbiny mojej duše ukrývajú hnev, závisť, opovrhovanie ...Ako je možné milovať
samého seba?!
Boh mi neustále
podsúval odpovede na túto otázku, avšak ja som ich nedokázala rozlúštiť. Až kým sa
ku mne nesklonil a rozhodne nevyjadril svoj postoj ku mne. Jeho
jemné „Milujem Ťa“ rozbilo môj ochranný
obal na márne kúsky. Jeho pohľad prenikol priamo do najtajnejších kútov môjho
vnútra. Stála som pred Ním úplne obnažená. A pýtala som, „Ty ma miluješ?
Pozri sa predsa lepšie, to som skutočná ja!“ „Milujem Ťa“, zareagoval. A ja som smela porozumieť. Boh
ma pozná, a predsa ma miluje. Toto vedomie vo mne začalo uzdravujúci
proces, ktorý viedol k úplnému sebaprijatiu. Sebazničujúce vzorce myslenia som sa naučila nahradzovať Božími
myšlienkami o sebe samej a učila som sa prijímať a milovať každú
časť svojho fyzického tela, ako aj duševnej
a duchovnej stránky. Dnes svoje telo považujem za nádherné, pretože
ho vymodeloval sám Majster. Identitu
zasmušilej, tuctovej a sebaľutujúcej chudery nahradila identita Kráľovskej
dcéry, ktorá dobre vie, kým v skutočnosti je, a nebojí sa úprimne
pozrieť na seba samú. Každý pohľad do môjho vnútra ma totiž viac vtláča do náručia môjho Kráľa. Dnes
viem, kým som. A keď sa pozriem do zrkadla, jemne sa pousmejem a žasnem nad
svojou jedinečnosťou a vzácnosťou. Som predsa predivne utvorená Svoriteľom vesmíru (Žalm 139). Aj Ty! 
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára