Posudzovanie hraničných udalostí, ku ktorým samovražda nepochybne patrí, nie je jednoduché, lebo situácie a motívy samovraždy sú rôzne a neraz komplikovane prepletené.
Samovražda môže byť zbabelým útekom zo života - útek pred zodpovednosťou, alebo rezignácia nad životom, ktorý stratil zmysel z rôznych príčin: Môže to byť zúfalstvo v situácii, ktorá je vnímaná ako bezvýchodisková a beznádejná. Niekedy je to riešenie pocitu viny sebapotrestaním, vyhnutie sa spravodlivosti. Môže to byť aj výsledok uplatnenia filozoficky dôsledného ateizmu, ktorý chce mať všetko vo svojich rukách, ešte aj moment svojej smrti. Môže to byť aj arogantné vrátenie daru života, ktorý Boh človeku narodením dal so zdôvodnením, že sa človek na svet sám nepýtal.
Je tu potrebné zmieniť aj ten druh samovraždy, ktorá súvisí s eutanáziou. Jedná sa o vedomé ukončenie vlastného života z dôvodu ťažkej choroby bez vyhliadok na zlepšenie alebo z dôvodu ťažkého životného diskomfortu človeka vysokého veku.
Zvláštnu kategóriu tvoria samovraždy v pominutí zmyslov, keď človek v stave ťažkej psychickej poruchy vo svojom sebapoškodzovaní postupne (alebo náhle) dôjde až do tohto bodu.
Existujú samovraždy, ktoré sú vlastne sebaobeťou, alebo prinajmenšom sebazabitím, pričom v týchto pojmoch je dôležitý rozdiel. Obety vojakov, samovraždy rukojemníkov alebo väzňov, aby pri mučení neprezradili svojich druhov.
Rozhodujúci motív samovraždy nám obvykle ostáva skrytý, a preto posudzovanie tohto činu vyžaduje veľkú zdržanlivosť, lebo samovražda blížneho je často obžalobou jeho okolia, že asi neurobilo všetko, čo mohlo a malo urobiť, aby mu pomohlo nájsť či obnoviť životnú nádej.
Je ťažko vysloviť jednoznačný záver, keď jedine Boh pozná motívy ich rozhodnutí aj čo tomu predchádzalo a nevieme, či niektorí v niektorých situáciách nekonali aj pod zvláštnym vnuknutím Ducha svätého. Biblicky pozoruhodná je v tomto smere postava Samsona, ktorý je napriek svojmu samovraždenému koncu života uvedený v zástupe Božích svedkov (Heb 11, 32).
Samovražda je vždy niečo tragické. Obsahuje v sebe priame alebo nepriame zlo. Je to desivá udalosť. Ešte aj v situácii sebaobetovania je prítomné zlo, lebo sebaobeť je riešením nejakého zla.
Samovražda je vraždou vo vzťahu k sebe samému. A k vražde sa už vyjadruje 6. prikázanie - nezavraždíš, čo je precíznejšie vyjadrenie jeho obsahu, ako bežne citované „nezabiješ“. Ak je vražda neprípustná z dôvodu, že život nepochádza od človeka, ale od Boha, a preto ho človek nemôže nespravodlivo a svojvoľne ukončovať, potom nemám právo ani na vraždu seba samého. Biblický postoj voči ľudskému životu je taký pozitívny, že samovraždu nevyhnutne odsudzuje, lebo ju považuje za zlo v zmysle ataku na suverenitu Boha nad životom.
Samovražda je dôsledkom niečoho pred ňou. Je to zlé riešenie zlých príčin. Je znamením zúfalstva, straty nádeje, nedôvery Bohu, nevery, neposlušnosti. Jej obete ju vidia ako jediné a posledné východisko, niekedy ako jedinú a zvláštnu spásu svojho života. Keby ľudia videli iné riešenie a dôverovali mu, zrejme by neriešili svoju situáciu takto tragicky. Božie slovo namiesto priameho zákazu samovraždy otvára človeku okno nádeje. Kde sa objaví hoci len iskrička nádeje, tam sa človek chytá života. Človek si nemusí siahať na život, aby sa ospravedlnil, aby sa potrestal, aby unikol. Do temnoty jeho duše preniká lúč Božieho daru milosti, odpustenia a prijatia. Pokánie a milosť dáva aj prehranému životu nový zmysel a cieľ. Vďaka Ježišovi Kristovi, ktorý vzal na seba zosobnenie každej ľudskej hanby aj viny môžeme byť očistení od nami vykonaného aj na nás napáchaného zla.
Ježiš dal svoj život za naše hriechy, aby sme my neprišli o svoj život - ani sami ani Božím súdom. „Ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere. Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier kladie svoj život za ovce.“ (J 10, 10)
Štefan Evin
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára