Dlho som tento nástroj nechápal. Hral som naňho, ale pointa mi unikala. Začiatky sú vždy ťažké. Všetko sa zmenilo, keď sa mi podarilo v 4.triede ZUŠ hrať v Dome Umenia Fatra. Vivaldi a-mol koncert pre husle, nikdy na to nezabudnem. Od tohto koncertu som začal mať husle skutočne rád. Odvtedy som každý rok šiel aspoň na jednu husľovú suťaž. Pričom podarilo sa mi získať titul Laureát celoslovenskej súťaže, ako sólista, niekoľko ďaľších umiestnení. Hral som v kvartete, triu, duo-u. Získali sme veľa umiestnení, titulov, ocenení, atď. Robil som „prvého koncertného“ v školskom orchestri, s ktorým sme tiež vyhrali niekoľko súťaží. Nahrával som niekoľkokrát pre Slovenský rozhlas. Pripravoval som sa na kariéru profesionálného huslistu. Rodičia mi kúpili skvelý nástroj a neskutočne veľmi ma podporovali. Moja pani učitelka sa mi venovala ako vlastnému synovi a investovala do mňa veľa času. Začali ma oslovovať profesori z konzervatorií, aby som šiel k ním študovať. Ľudia naokolo nikdy nevedeli, koľko som v skutočnosti na husle cvičil. Raz som to skúsil povedať a neverili J. Ako študent ZUŠ som cvičil na husle v rámci hobby, ale hrával som skladby ako keby som bol na konzervatóriu. Prišiel koniec základnej školy a ja som stál pred zlomovou otázkou. Ísť študovať na konzervatórium, alebo nie?! Veľmi obdivujem mojich rodičov, lebo mi vyjadrili podporu pre akékoľvek moje rozhodnutie. Čiže naozaj som cítil slobodu sa rozhodnúť. Pre mňa osobne hudba vždy bola niečo, čím som oslavoval Boha. Či už v kostole, alebo doma, na Vianoce, na narodeniny, počas rodinných stretnutí alebo keď som bol sám. Práve preto moja najzákladnejšia otázka bola, ako a kde môžem Bohu najviac poslúžiť a osláviť Ho? Predstava profi kariéry bola veľmi lákava a aj som niekoľkokrát počul, že ak sa rozhodnem „neísť na husle“, budem to raz ľutovať. Veľa som sa za to modlil, vyplnil som prihlášku na konzervatórium, ktorú mám odloženú doteraz, ale nikdy som ju neposlal.
Ísť cestou huslistu by znamenalo pre mňa ísť do zahraničia, opustiť zbor, vztahy, službu. Boh mi však dal na srdce prácu v lokálnom zbore. Hrať v nedelu na bohoslužbách a chváliť Boha husľami bolo a je a vždy bude pre mňa viac než hrať kdekoľvek inde. Rovnako vo mne hlboko rezonovalo, že mám Bohu dať to najlepšie čo mám. Študovať husle najlepšie ako viem, aby som mohlo Jemu slúžiť. Učiť sa a vzdelávať sa najlepšie ako viem, aby som mohlo Jemu služiť. A tak som vymenil orchester za worship kapelu a trio za NoXcuse J Okrem huslí hrávam aj na rôzne druhotriedne hudobné nástroje :D (to je prosím pekne žart, kto hrá na husle vie, že jediný správny hudobný nástroj sú husle). To, že hrávam na bicie sem radšej ani nenapíšem :D
Určite nechcem nijak znevažovať ľudí, ktorých Boh povolal ísť cestou hudobníka. Verím, že Boh si používa ľudí v každej profesií na akomkoľvek mieste. Ja som sa chcel s vami iba podeliť o môj príbeh. Rozhodnutie, ktoré bolo veľmi tažké, ale ku ktorému ma Boh viedol, mnohí ľudia dodnes nechápu a pre mnohých to bude „zahodený talent“. Rozhodnutie, ku ktorému ma viedol Boh som nikdy neľutoval a bolo pre mňa veľkým požehnaním. Dúfam, že raz budem môcť mojím deťom doma zahrať a moja manželka ma doprevádzať, tak ako som aj nám naši rodičia hrali.
Rád by som zakončil môj článok rovnako, ako J.S.Bach končil svoje skladby: SOLI DEO GLORIA.
Timotej Máhrik
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára