Aby sme nestáli na tenkom ľade a nehovorili len svoj subjektívny názor, potrebujeme vziať Písmo do ruky a pozorne sa pozrieť na niektoré kľúčové texty. Pokúsim sa preto vyjadriť svoj pohľad a pochopenie tejto veci z Božieho Slova, ktoré do nej snáď prinesie trochu viac svetla.Vykladači Písma, ktorí tvrdia, že žena môže slúžiť v cirkevnom zbore rovnakým spôsobom ako muž, často argumentujú textom v liste Galatským 3:28 Nie je ani Žid ani Grék, nie je ani otrok ani slobodný, nie je ani muž, ani žena, lebo všetci jedno ste v Kristovi Ježišovi. Apoštol sa však snaží vyjadriť skutočnosť, že na ničom inom tak nezáleží ako na tom, aby bol človek ospravedlnený vierou v Krista. To je naozaj to, čo je dôležité. V tomto prípade si musíme uvedomiť, že tu sa jedná o pozíciu pred Bohom v Kristovi a nie o pozíciu v službe cirkvi. Ani štátna príslušnoť, ani postavenie človeka a dokonca ani pohlavie nemá v podstate pred Bohom žiadny význam v porovnaní s tým, či človek je alebo nie je v Kristovi. Na druhej strane v inom texte apoštol Pavel explicitne upravuje poriadok v cirkvi týmito slovami v 1 Timotejovi 2:11-12.
11 Žena nech sa v tichosti učí so všetkou poddanosťou.
12 Nedovoľujem však žene vyučovať alebo panovať nad mužom, ale aby sa ticho správala.
Je zrejmé, že služba vyučovania a kázania je otázkou autority. Pavel dokladá autoritatívne postavenie muža napríklad poriadkom stvorenia v 1 Korintským 11:8-9 alebo v liste Efezským 5:33. Ďalším dôkazom toho, že v prvej cirkvi boli vedúcimi postavami muži, môžeme nájsť na mnohých iných miestach Písma ako napr. 1 Tim. 3:2; 1 Tim. 3:12; 1 Tim. 5:17; Tít.1:6; a iné.

Môžeme teda pozorovať, že často sú ženy na pozíciách, kde je buď nedostatok mužov, alebo muži, ktorí z nejakého dôvodu nie sú schopní vykonávať svoju funkciu. V takomto prípade to osobne považujem za akúsi kontrolku toho, že niečo nie je v poriadku. V skutočnosti som taktiež nesmierne Bohu vďačný za to, že v každej dobe vzbudzuje sestry-ženy, ktoré sú plné viery a Ducha Svätého, ktoré vykonávajú nenahraditeľnú funkciu vo výchove novej generácie Božieho ľudu - detí, v poradenstve, ale i svedectve tým ľuďom, ku ktorým by sa mužskí služobníci inak nevedeli dostať. Keď vezmeme do úvahy tieto biblické odkazy a spojíme ich s dnešnými všeobecne známymi poznatkami psychológie o rozdielnom znášaní stresových situácií, napätí a rozhodnosti medzi mužmi a ženami, dospievam k stanovisku, že ženy-sestry by nemali slúžiť vo vedúcich pozíciách v kresťanských spoločenstvách, pretože Boh pre ne má čosi vhodnejšie, no pritom rovnako dôležité.
Štefan Danko (študent teológie na UMB v B. Bystrici)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára