Na druhej strane, Vianoce chápem
ako sviatok sveta i Cirkvi. Cirkvou myslím skutočných nasledovníkov Ježiša
Krista. Vo svetskom vnímaní sú Vianoce (ktoré sa, mimochodom, niekde už
ani oficiálne nevolajú Vianoce) sviatkami pokoja a radosti. Aspoň by mali
byť. Cirkev ich slávi ako pripomenutie si narodenia Ježiša. Ale má tento cirkevný
sviatok biblický základ a biblické opodstatnenie? A má ich dôležitosť,
ktorú Vianociam pripisuje Cirkev?
Dva zo štyroch záznamov Ježišovho života jeho narodenie priamo neuvádzajú. Pán Ježiš nám nedáva k sláveniu svojho narodenia žiaden pokyn. Ustanovil to, čo voláme Večerou Pánovou. Tá symbolizuje to najdôležitejšie pre nás z jeho života – smrť a vzkriesenie. Rovnako k tejto veci pristupujú i pisatelia novozmluvných listov.
Veľká noc ako sviatok má teda mať
pre kresťanov podstatnejší význam. Prečo ale Cirkev slávi Vianoce oveľa
veľkolepejšie ako ju? Myslím, že aj Cirkev je postihnutá konštruktmi kultúry
a tradície, ktoré si vytvárame a ktorých otrokmi sa potom stávame.
Verím, že spôsob, akým Cirkev
slávi Vianoce a ako k nim pristupuje je neopodstatnený. Preto nemám
sviatok Vianoc veľmi rád. Myslím, že viac ako na dodržiavanie tradičných a
kultúrnych pravidiel by sme sa mali usilovať o Božiu radosť a pokoj. Stále,
nie len vo výnimočné, oficiálne určené dni. Kto iný ako Cirkev to bude robiť?
Kto sa nepripodobní tomuto svetu? Kto bude svetlom a soľou? Who will make
a difference
Šimon Evin
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára