Leto

Minuloročné leto som mal takmer dokonale naplánované. Nejaké tábory, potom seminár a dovolenka s rodinou neďaleko Prahy. Nakoniec, ako to všetci viete, strávil som ho v nemocnici. Aj to sme boli všetci radi, že ešte nie vo večnosti. Trochu sme museli ubrať. Naše tohoročné leto bolo tiež náročné, ale nie pre naplánované tábory, či dovolenky. Polovicu leta sme s mojou rodinou venovali viac menej-sťahovaniu z Kalinova do Košíc. Tu ale začína iný príbeh. Mám pocit, že aj s iným Ervinom a iným manželom, otcom či kazateľom.

Toto leto som nemal takmer nič dokonale naplánované. Jediné, čo sme mali isté a na čo sme sa mohli celkom dobre spoľahnúť, bolo naše auto... my nie. Jedna vec bola túžba byť na tom alebo inom tábore, druhá otázka bola, čo si môžem pri mojom zdravotnom stave dovoliť. Všetko išlo s túžbami byť s mladými ľuďmi, ale aj otáznikmi. Predsa však má Pán Boh v rukách viac a lepšie plány, ako my. A tak, odhodlal som sa ísť na dva tábory. Síce to bolo iba na jednu, či dve noci, znamenalo to však pre mňa veľa.

Mám rád tváre. Zistil som, že veľmi rád na nich pozerám. A veľmi si to vážim. Tým, že som v novom zbore – Prešovskom, tak som mal možnosť spoznať desiatky nových tvárí. Nakoniec, leto môžem hodnotiť ako úžasné. Pretože vaše tváre sú úžasné. Myslím, že Pán Boh stvoril leto preto, aby sme boli SPOLU. Spolu na táboroch, na opekačkách, na zmrzline, na a po zhromkách, na campfeste, na športových podujatiach. To, čo nám po lete zostane, sú zážitky s ľuďmi. Nezabudni na nich. Dal si ďalším babám a chlapom veľa, aj oni tebe.

Na jeseň nasadneme na školský či pracovný vlak. SPOLU pokračujeme.

E.