Editorial

Pred dvoma rokmi som si robil vodičák. Veľmi mi to nešlo – môj brat doteraz nechce uveriť, že som ho mohol dostať už na druhý pokus bez toho, aby som podplatil policajtov. Pri mojej ceste za získaním schopností a dokladu sa rozpomínam na jednu skúsenosť. Mal som na ten deň dohovorenú jazdu, ale ešte predtým som mal navštíviť očného (tí, ktorí ma poznajú, vedia, že bez okuliarov ich nepoznám). Myslel som si, že len dačo z diaľky prečítam a dostanem papier do optiky. Na moje prekvapenie mi nakvapkali voľačo, čo im pomohlo vidieť do môjho oka, ale mne pomohlo nevidieť poriadne ani na pár krokov. Dodnes som vďačný, že som bol schopný zvládnuť cestu domov bez toho aby som narazil do stĺpu či nasadol do autobusu, ktorý by ma zobral na opačný koniec mesta. Plánovanú jazdu som však musel zrušiť, v tej chvíli som bol dosť nebezpečný účastník premávky aj ako chodec.

Tohtoročný Update bol príležitosťou získať kvalitnú optiku, aby sme vedeli dobre zaostriť na náš život. Mal som príležitosť pomáhať pri získavaní prvej pomôcky – lupy. Cez ňu sme sa pozerali na svedectvá o víťazstvách a prehrách našich otcov a matiek vo viere. Aj keď sa doba radikálne zmenila, je pre mňa veľmi silné, keď môžem počuť, ako si Pán Boh používal generáciu pre nami. Žasnem nad tým, ako si On buduje svoje kráľovstvo nielen cez apoštolov v staroveku, ale aj cez tých, ktorí mu odovzdávali svoje životy v komunizme. Aj keď už dnes horlivo nestaviame modlitebne, ani nás pre vieru nevyhadzujú zo škôl či zamestnania, je pre mňa veľmi dôležité, keď vidím, že Pán Boh si vie a chce použiť každú generáciu. Pohľad cez lupu na svedectvá starších vo viere vo mne zapaľuje oheň. Aby ten oheň nezhasol ani nezničil čo nemá, potrebujeme rozumieť aj tomu, čo sa deje dnes, v našej dobe a vedieť sa aspoň trochu pripraviť nato, čo nás čaká v budúcnosti. Ale o tom už sa viac v tomto čísle...

Juraj Institoris