Editorial

Pred dvoma rokmi som si robil vodičák. Veľmi mi to nešlo – môj brat doteraz nechce uveriť, že som ho mohol dostať už na druhý pokus bez toho, aby som podplatil policajtov. Pri mojej ceste za získaním schopností a dokladu sa rozpomínam na jednu skúsenosť. Mal som na ten deň dohovorenú jazdu, ale ešte predtým som mal navštíviť očného (tí, ktorí ma poznajú, vedia, že bez okuliarov ich nepoznám). Myslel som si, že len dačo z diaľky prečítam a dostanem papier do optiky. Na moje prekvapenie mi nakvapkali voľačo, čo im pomohlo vidieť do môjho oka, ale mne pomohlo nevidieť poriadne ani na pár krokov. Dodnes som vďačný, že som bol schopný zvládnuť cestu domov bez toho aby som narazil do stĺpu či nasadol do autobusu, ktorý by ma zobral na opačný koniec mesta. Plánovanú jazdu som však musel zrušiť, v tej chvíli som bol dosť nebezpečný účastník premávky aj ako chodec.

Tohtoročný Update bol príležitosťou získať kvalitnú optiku, aby sme vedeli dobre zaostriť na náš život. Mal som príležitosť pomáhať pri získavaní prvej pomôcky – lupy. Cez ňu sme sa pozerali na svedectvá o víťazstvách a prehrách našich otcov a matiek vo viere. Aj keď sa doba radikálne zmenila, je pre mňa veľmi silné, keď môžem počuť, ako si Pán Boh používal generáciu pre nami. Žasnem nad tým, ako si On buduje svoje kráľovstvo nielen cez apoštolov v staroveku, ale aj cez tých, ktorí mu odovzdávali svoje životy v komunizme. Aj keď už dnes horlivo nestaviame modlitebne, ani nás pre vieru nevyhadzujú zo škôl či zamestnania, je pre mňa veľmi dôležité, keď vidím, že Pán Boh si vie a chce použiť každú generáciu. Pohľad cez lupu na svedectvá starších vo viere vo mne zapaľuje oheň. Aby ten oheň nezhasol ani nezničil čo nemá, potrebujeme rozumieť aj tomu, čo sa deje dnes, v našej dobe a vedieť sa aspoň trochu pripraviť nato, čo nás čaká v budúcnosti. Ale o tom už sa viac v tomto čísle...

Juraj Institoris

Keď ja som mladý a Boh je mocný

„Hospodin, daj mi poznať, kedy skonám, a aký je počet mojich dní, aby som si uvedomil, aký som pominuteľný.“ (Žalm 39:5)

Môj aj Tvoj čas na tomto svete je obmedzený. V porovnaní s nekonečnou večnosťou je tento náš život na zemi iba tenkou čiarou na plátne, ktoré je väčšie ako nebeská obloha. A je neuveriteľné, že Pán Boh ustanovil veci tak, aby to, ako budeme žiť túto svoju čiaročku, naveky ovplyvnilo našu večnosť. Preto je pre nás tak kľúčové tento život na zemi nepremárniť.

Keďže toto je Dialóg mladých, pravdepodobne si mladý. A mladí ľudia často neveria tomu, že by so svojím životom mohli urobiť niečo významné už teraz. Ešte dnes. To isté si myslel aj Jeremiáš, keď ho Hospodin povolal za proroka. Takto mu odpovedal: „Ach, Pane, Hospodine, veď neviem hovoriť, lebo som primladý“ (Jeremiáš 1:6). A to je klamstvo, ktorému verí mnoho z nás. Neveríme tomu, že by sme boli schopní niečoho skutočne veľkého a významného. Uspokojujeme sa s priemerným kresťanstvom, priemernou svätosťou, priemerným výkonom v škole či v práci, s priemernou poslušnosťou...jednoducho s priemerným životom.

Keď sa ale pozrieme do Biblie, tak uvidíme, že Boh zveril svojho jediného Syna do rúk asi 16 ročného dievčaťa. Vidíme tam, že Kristus položil celú svoju misiu na plecia učeníkov, ktorí boli teenagermi. V Biblii vidíme, že Boh si nie len dokáže použiť mladých ľudí na veľké veci, ale že on to robí rád!

Tento svet sa na mladých pozerá ako na nestabilný prvok, ktorý môže kedykoľvek vybuchnúť a spôsobiť škody. Boh sa však na mladých ľudí pozerá ako na potenciál plný energie, ktorý, keď je uvoľnený pre jeho slávu, si Boh dokáže použiť ako nástroj svojej milosti pre tento svet.

Boh má s nami plány, ktoré presahujú aj tie naše najodvážnejšie predstavy. Ale na to, aby sme boli Božími nástrojmi, mu potrebujeme najprv vydať svoje životy. Potrebujeme mu dôverovať, že jeho plán pre náš život je ten najlepší plán, aký sa dá vymyslieť a život s ním a pre neho je ten najlepší život, aký sa dá žiť. 

Každý jeden z nás jedného dňa zomrie. Každému jednému z nás vtedy prebehne celý život pred očami. Mojou najväčšou túžbou je, aby nikto z nás na konci svojho života nemusel povedať: Premárnil som ho! Ale modlím sa, aby sme všetci spolu povedali: Bol to život dobre strávený a Kristus bol v ňom oslávený! Priatelia, náš život sa už o chvíľu pominie a iba to, čo je pre Krista, ho prežije.

Marek Tomašovič

Update Feedback 2013

Tohtoročná konferencia bola už mojou siedmou v poradí. Tešila som sa, ale neprichádzala som so žiadnymi špeciálnymi očakávaniami. Update však príjemne prekvapil a nepochybne patril medzi tie najvydarenejšie. Páčil sa mi najmä výber hlavných tém a to, ako sa dopĺňali a nadväzovali na seba. Naši mladí kazatelia dokázali osloviť minimálne rovnako dobre ako niektorí aj zahraniční hostia z rokov minulých. Som za nich vďačná. A prečo si myslím, že je pre mladých dobré sa takýchto akcií zúčastniť? Podľa mňa je to skvelá príležitosť sa tak znova priblížiť k Pánu Bohu. Pripomenúť si veci, na ktoré často ako kresťania zabúdame. Dozvedieť sa viac o témach, v ktorých možno nemáme úplne jasno. A tiež byť povzbudený zo spoločenstva toľkých rovesníkov.

(Eva Hoštákova, Zilina)

Update tohto roku bol pre mňa nad očakávania. Je pre mňa vždy fajn postretávať priateľov z iných zborov. Celkový duch a téma konferencie boli povzbudzujúce. Veľmi pozitívne hodnotím rečníkov ranných aj večerných tém, spôsob, akým boli témy podané a aj témy samotné. Výber seminárov bol naozaj pestrý a sa mi veľmi páčila aktuálnosť tém, ktorých sa dotýkali. Myslím si, že každý si mohol prísť na svoje. Mne osobne obzvlášť sadli seminár sklamanie z cirkvi a seminár Boh áno ale cirkev nie, pretože som sa s týmto posledne dosť často stretol. Pre mňa je Update čas, kde môžem tak na víkend spomaliť z každodenného zhonu a tak intenzívnejšie načúvať pánu Bohu a byť s priateľmi, s ktorými sa nemám možnosť až tak často počas roka stretnúť.

(Rasťo Šajben, Levice)

Na KMCB (UpDate) som bola prvý krát pred 2 rokmi. Veľmi ma to vtedy povzbudilo a bola som vďačná za ďalšie kontakty s ľuďmi z Cirkvi Bratskej. Minulý rok som na to zabudla a potom som už na to ani nemala čas, ale bolo mi ľúto, že som to nestihla, a práve preto som si to tento rok nenechala ujsť.

Tento rok som išla plná očakávaní a prekvapení o tom, aké to bude. Keďže som tam bola sama z bratislavských mládežníkov, tak som si to nevedela dobre predstaviť. Ale na druhej strane práve to ma motivovalo tam ísť.

Na konci celého UpDate som ďakovala Pánu Bohu za to, že mi dal odhodlanie a možnosť tam ísť. Každý jeden večer, plný chvál a kázní som si užívala. Tešila som sa s rozhovorov s ľuďmi, ktorých som videla niektorých po 2 rokoch, ale aj stými novými. Som šťastná, že nám Update dáva možnosť sa spoznávať medzi spoločenstvami a nadväzovať nové vzťahy a kontakty.

(Kristína Glevitzká, Bratislava)

Práve tu a práve teraz ži naplno s Ježišom (Lk 13:1-9)

„... aj keď sme deti stratenej generácie,

všetko silné, čo sme zažili, nás nezabije,

kto je narodený víťaziť, nech dá ruky hore so mnou, ou, ou, ou.“

Rytmus & Ego – Deti stratenej generácie

prod. S3RiOUS

Pilátov masaker, spadnutá veža, mŕtvi. Ježiš hovorí o pokání ako životnom štýle. Obraz: Podnikateľ mal na vinici neplodný figovník. Bol nanič. Iba zaberal miesto. Mal ísť preč... Majiteľ mu dal ešte šancu. Jeden rok. Bez ovocia bude vyťatý.

Práve tu a práve teraz ži naplno s Ježišom. Teraz je chvíľa žiť život pokánia a ovocia.

Prečo môže byť Boh tak prísny a žiadať od nás plodný život viery?
Jedna žena raz hovorila: „Ak by som ja mala v rukách svoje spasenie, svoju záchranu, Boh by odo mňa nemohol žiadať nič... Ale ak som zachránená iba milosťou, tak nie je nič, čo by odo mňa Boh nemohol žiadať.“

Môže žiadať úplne všetko.Nepatríš sám sebe. Nepridáš si svojmu životu ani jeden krok, ani centimeter, ani jeden dych. Boh ťa vlastní, pretože ťa stvoril a vlastní ťa, pretože zaplatil za teba krvou svojho Syna. Si na tom tak zle, si tak hriešny, že Ježiš za teba musel zomrieť. Tak ťa však miloval, že to urobil rád.

Prečo je medzi nami tak málo pokánia? Prečo nemáme viac ovocia?
Pretože dávame veci do nesprávnych rúk. Do svojich. Ak niečo nerobím dobre, chcem byť lepší. Ako v morálke, tak v zbožnosti. Naše úsilie má zmysel iba na pevnom potenciále. Rastiem iba v tom, čo Ježiš pre mňa už urobil. Nemáme ani jednu myšlienku, vec, pocit, čin poslušnosti – ktorým sa Mu môžeme zapáčiť. Už sa mu páčime, v Kristovi.

Ako žiť život kresťanskej plodnosti a ovocia?
Pokánie je životný štýl. Je to zmena myslenia a smerovania. Ak kráčame, zanechávame zlé veci. Zabúdame však, že kráčame pre dobré veci. Pred nami je väčšie, za nami. V milosti a moci Ducha Svätého pracujme na viditeľnom ovocí v týchto oblastiach:

1.Objav nanovo Evanjelium. 

2.Ži Evanjelium osobne a eticky. 

3.Šír Evanjelium verejne. 

4.Vytváraj(me) skupinky z neveriacich. 

5.Prinášaj(me) dobrú správu do kultúry smrti.

Máme ešte šancu?
Majiteľ vinice strom ešte nevyťal. Ešte stojíš. Božie milosrdenstvo s tebou trvá. Už len to ovocie z životného štýlu pokánia. Práve tu a práve teraz ži naplno s Ježišom. Teraz je chvíľa žiť život pokánia a ovocia.

„... aj keď sme deti stratenej generácie,
všetko silné, čo sme zažili, nás nezabije,
kto je narodený víťaziť, nech dá ruky hore so mnou, ou, ou, ou.“

Ervin Mittelmann