Už niečo vyše dekády (nielen) duchovní lídri v západnom
svete bojujú proti súčasnému trendu, kde muži prestávajú byť mužmi. O hĺbke
a aktuálnosti tohto problému svedčí aj množstvo kníh, blogov, seminárov
a konferencií s témami ako sú napriklad „pravý muž“ alebo „muž
a jeho poslanie“. Je zaujímavé, že v mnohom sa ako Slovensko nevieme
zbaviť identity krajiny z východnej Európy, ale konkrétne s týmto
problémom sa začíname boriť spolu s „vyspelejšou“ časťou sveta. Preto dnes už potrebujeme
o tomto probléme hovoriť. Celá téma je príliš široká na to, aby sme ju pokryli
týmto jediným seminárom a som si vedomý, že ju tým pádom zjednoduším. Ale
môžeme aspoň spoločne rozdiskutovať niekoľko základných a zásadných otázok.
Ako sa v praxi
prejavuje, keď v muži prestávajú byť mužmi? Táto otázka sa dá položiť
aj ináč. Čo robí muža mužom? Čo z toho vidíte, že súčasní muži
postrádajú? Keď začneme tieto otázky spoločne rozoberať, vidíme, že nám
vznikajú dve skupiny znakov mužov – povrchové a podpovrchové. Príklad
povrchového znaku (pozor, nie povrchného!) sú napríklad veľké svaly, príklad
podpovrchového znaku je napríklad ako tie svaly použijem. Na nočné bitky, alebo
stavbu domu. Viem, je to možno smiešny príklad, no práve tie podpovrchové znaky
sú tie, kde sa strácajú praví muži. My nemáme problém v okolí nájsť muža, ktorý
má prácu, dom, deti, auto, široké lakte, hlučne vyjadruje svoje radikálne
názory, vie sa presadiť. Naozaj, s tým problém nemáme. To, kde zbadáme
„úhyn“ mužov, je, keď sa pozrieme pod povrch, tam kde Boh muža mužom spravil.
Keď začneme skúmať ich postoje služby voči okoliu, postoje zodpovednosti voči
rodine, potrebu byť dobrým vzorom vlasntým deťom alebo kolegom, vernosť,
trpezlivosť, sebaumenšovanie v prospech druhých, vyvážený duchovný život,
dobré hospodárenie s časom. A čo tak kňažský úrad, do ktorého je
Bohom povolaný KAŽDÝ muž? S tým prichádza úloha vedieť pomenovať hriech
(nielen svoj), bojovať proti nemu, ucitevať Hospodina spolu s celou
rodinou, prinášať Bohu obete (čo napríklad zrieknuť sa jednej zo svojich 4
hodin pred telkou a spraviť niečo užitočné?), atď... Teraz sa skúsme
poobzerať po našom okolí.
Aké sú príčiny tohto
trendu? Príčin a faktorov, ktoré zapíčiňujú tento stav, je viacero, pôsobia
medzi sebou komplexne a každá z nich vyraďuje mužov z inej oblasti
ich úloh. Napríklad v británii v 90-tych rokoch spozorovali, že
v zboroch aktívne služia v drvivej väčšine ženy, pretože muži sú tí,
čo zárabajú a tak im na službu v zbore nezostáva čas a energia.
Ďalším faktorom, ktorý má silný vplyv, je genderová otázka a celkové
nepochopenie podstaty rovnoprávnosti muža a ženy.
Keďže sme na mládežníckej konferencii, nedá mi nezdôrazniť
jeden veľmi silný faktor. Tým je posunutá puberta. Naši prastarí rodičia žili
v dobe, keď človek prestal byť považovaný za dieťa v pätnástich
rokoch a začal byť považovaný za dospelého v šestnástich. Naši
rodičia žili v dobe, keď mladý človek prestal byť dieťaťom
v štrnástich rokoch a do dospelosti vstúpil v osemnástich. Dnes
žijeme v dobe, kde podľa vážnych výskumov prestáva mladý človek byť
dieťaťom v desiatich rokoch a do plnohodnotnej dospelosti vstupuje
v priemere okolo tridsiateho roku života. Dvadsať rokov pubrety! Americký
kazateľ Mark Driscoll to pekne vystihol v jednej svojej prednáške: „Mnohí
dnešní muži sú len malí chlapci, čo sa už holia...“
Ide skutočne
o problém alebo o zbytočnú paniku? Naozaj je strata mužských
vzorov, výpadok mužov z aktívneho zborového života, nedostatok
zodpovednosti u mladých mužov, atď. problémom? Pre niekoho predstava 27
ročných pubertiakov s PlayStation v ruke bez akejkoľvek vážnejšej
zodpovednosti voči zboru, rodine, spoločnosti problémom nie je. Rovnako ani
predstava zboru a rodín, kde muži zarábajú a ženy samé vedú synov
a dcéry k dospelosti. Niekomu naozaj nevadí, že prevráteným spôsobom
dievčatá „lovia“ chalanov a chalani miesto toho, aby ženy chránili, obletovali,
ctili a pozdvihovali, robia z nich lacné (porno) produkty. Dokonca si
dovolím tvrdiť, že obrovské množstvo ľudí nevidí problém ani v tom, ak si
teenageri nepochopeným spôsobom užívajú mladosť – majúc tým na mysli nulovú
zodpovednosť, sebazaprenie povinnosti a vykázateľnosť.
Dvadsať rokov puberty spolu s celkovým nesprávnym
životným štýlom prináša svoje ovocie, likviduje pravých mužov – oberá ich
o pravé vedomie svojej roly a miesta na zemi. Pre niekoho to naozaj nie je
problém, len zbytočná panika. No pre toho, kto naozaj verí v Boha Abraháma,
Izáka a Jákoba a pravdivosť Biblie, to problémom je. A to
obrovským.
Čo s tým môžem
spraviť ja? Je dôležité si uvedomiť a odpozorovať ako sa veci majú. Je
dôležité vidieť a vedieť, že veci – tak ako sú okolo nás – nie sú vždy normálne.
Je dôležité vedieť, že k zdravému vývinu mladého muža patrí primeraná
zodpovednosť – aj keď si naokolo mladí muži nezodpovedne užívajú života. Je
dôležité vedieť, že Boh nám ako mužom zveril úlohu spravovať naše zbory,
manželstvá („randenia“), prírodu, rodiny – aj keď naokolo mnohí muži žijú ako
egocentrickí alfasamci s jediným cieľom zarobiť a mať sa dobre,
bez problémov zapredajúc trebárs vlastné manželstvo. Je dôležité vedieť, že Bohu
sa v tomto budeme zodpovedať, či zomrieme 15 roční alebo 45 roční – aj keď
mnohí žijú tak, ako keby do tridsiatky mal Boh pre nás jedinú úlohu – neumrieť
od hladu.
To, čo môžem, je začať postupne brať úlohy, ktoré môžem už
vo svojom veku zvládnuť. Napríklad už ako 15 ročný sa môžem nahlas modliť vo
svojom zhromaždení, už ako 18 ročný môžem mať v hlbokej úcte – so všetkým,
čo k tomu patrí – svoje dievča a KEDYKOĽVEK môžem (či už doma, alebo
v zbore alebo v škole) prísť s otázkou „s čím môžem pomôcť“?
Skôr, než dám poslednú bodku, položím ešte dve otázky. Nemáte pocit, že prestávajú byť vo
všeobecnosti ženy ženami? Nemáte pocit, že to priamo súvisí s tým, že zo
spoločnosti miznú „praví“ muži? Ale
to už je na iný seminár ;)
Janči Máhrik
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára