rozhovor - Martina Stašová

Martina Stašová je aktívna kresťanka, ktorá sa v službe venuje deťom a tínedžerom v Sabinove. Zároveň je aj aktívna hokejistka, ktorá hráva za ženský hokejový tím Šarišanka Prešov. Položili sme jej niekoľko otázok.

Maťa, ako si sa dostala k hokeju?

Vyrastala som v športovej rodine. Moji bratia hrávali hokej aj futbal, môj oco futbal hrával aj trénoval a ja som sa na základnej škole dala na stolný tenis. Neskôr som prešla na basketbal, ale po čase ma to prestalo baviť. Keď som bola na strednej škole, oslovila ma moja učiteľka telesnej výchovy, ktorá bola brankárka v ženskom hokejovom tíme, či by som nechcela hrávať hokej. Naučila som sa korčuľovať a nielenže som ho vyskúšala, ale som aj pri ňom zostala.

Ako si sa dostala k Bohu?

Bola som taká búrlivá puberťáčka, ale zvykla som sa modlievať každý deň. Chodila som na konfirmáciu a tešila som sa na čas, keď bude po tom. Mládežníci nás pozývali na ich stretnutia a ja som bola rozhodnutá mať s tým všetkým pokoj a nikam neisť. Dostala som však pozvánku na letný mládežnícky výlet, na ktorej bolo napísané: „Nebuď labuť a dotrep sa“. Chcela som stretnúť ľudí, ktorí si dovolia o mne toto napísať a nakoniec som na ten výlet šla. Na výlete som sa veľa dozvedela o Bohu a rozmýšľala aj o svojom živote. Posledný deň som sa rozhodla odovzdať svoj život Bohu a povedať mu svoje áno, na znak toho, že Mu chcem patriť. A čím dlhšie s Bohom žijem, tým viac súhlasím s Pavlom, ktorý povedal: „Ale to všetko, na čom som si kedysi zakladal, stratilo pre mňa akúkoľvek cenu, keď som poznal Krista. V porovnaní s ním je mi všetko ostatné ničím a patriť jemu, získať ho a dôverovať mu je mi nadovšetko.“ (Flp 3, 7-8)

V čom vidíš zmysel svojho športovania?

Myslím si, že Pán Boh mi dal šport do vienka, ide mi to tak prirodzene. Zo začiatku som nevedela, ako môžem priniesť Boha do klubu, v ktorom športujem, ale myslím, že modlitby zabrali a Boh mi sám pripravuje pôdu. Napríklad, náš tréner zaviedol pokuty za každú nadávku, čo dosť odbremenilo moje uši :) Obklopil ma tam perfektnou partiou ľudí, s ktorými si budujem vzťahy a môžem tak ovplyvňovať ich životy. A v tom ja vidím zmysel...

Aké je tvoje motto, podľa ktorého sa snažíš žiť?

Nežiť pre seba, ale pre Božie kráľovstvo. Ježiš povedal: Neprišiel som na svet, aby mi slúžili, ale aby ja som slúžil. V Evanjeliu podľa Jána 15, 16 sa píše: „Nie vy ste si mňa vyvolili, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste šli a prinášali ovocie a vaše ovocie aby zostávalo...“ Podľa toho sa svoj život snažím žiť.

Pred niekoľkými rokmi si sa zúčastnila na Majstrovstvách sveta v hokejbale, kde slovenský tím skončil na striebornej pozícii. Aké to pre teba bolo, čo si sa naučila?

Bol to pre mňa veľký Boží dar, zažiť atmosféru takéhoto podujatia na vlastnej koži. Vždy som tajne závidela našim hokejistom, keď si vychutnávali slovenskú hymnu po vyhratom zápase a teraz sa aj mne tento sen stal skutočnosťou! Aj baby boli super, takže sme si tam užili kopec srandy. Naučila som sa byť vďačná a vážiť si každý takýto Bohom darovaný okamih. 

Za rozhovor ďakuje Tomáš Bachmayer.