editorial

Maturita. Prvé kolo za mnou, druhé o necelé dva mesiace. A popri nej prijímačky na vyšku. Zrejme si myslíte, že som nepokojný. Veruže som. Pre tieto budúce veci však nie. Pre maturitu aj prijímačky robím dosť. Venujem učeniu veľa času, energie a sústredenia. Každý, kto ma pozná bližšie, vie, že na škole mi záleží. Vzdelanie má v mojom srdci miesto. Veľké miesto. Priveľké, a to ma robí nekľudným. To je problém. To je HRIECH. 

Slovo maturita (z lat. maturitas) pôvodne znamenalo „zrelosť“, dnes sa používa v podobnom význame: „dospelosť“. Aj štátnu maturitnú skúšku niektorí hovorovo volajú skúškou dospelosti. Nie je to úplne presné, ale tento názov hovorí čosi pravdivé. Výsledky maturity poukazujú na, okrem iného, naše priority, zodpovednosť, usilovnosť, poznanie... Všetky tieto veci patria do množiny ZRELOSŤ. Ale čo moja (a naša) duchovná zrelosť? Ako mi (nám) záleží na našich duchovných prioritách, zodpovednosti, usilovnosti, poznaní...? 

Pán Ježiš povedal: Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich moľ a hrdza ničia a kde sa zlodeji dobýjajú a kradnú. V nebi si zhromažďujte poklady; tam ich neničí ani moľ, ani hrdza a tam sa zlodeji nedobýjajú a nekradnú. Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce. (Mt. 6,19-21) Pozerám na minulé týždne a porovnávam, koľko času som strávil s Božím slovom a koľko so školskými knihami. Koľko som študoval učebnice a koľko som sa rozprával s Bohom. Tento pohľad späť ma vedie k pokániu, že poklad môjho srdca je svetský, a nie nebeský, že túžim po poznaní svetskom, a nie duchovnom. Odkazom pre mňa aj pre vás je tento verš: Lebo Hospodin dáva múdrosť, z jeho úst je poznanie i rozvaha.(Prísl. 2,6) 

Šimon Evin