Advent #1 - Otvorenosť

foto: Lucia Bechná

Kľúč, dierka, zámok, klik, a je to. Dvere pevne zatvorené 
pred desivým chladom vonkajšieho mňa a teba a nás
kde všetko, čo poviem a cítim a myslím má dôsledky
kde nie som sám kde som obkľúčený a telo mám obnažené 

Háčik, okenica a okno, buch, a je to. Aj okná na dome
krásne zabezpečené pred tou hrôzou čo tam von straší
čaká na mňa ja to viem stále ju počujem slintať,
túži po mne, chce nás všetkých zhltnúť takých akí sme

Tlačidlo, klávesnice, píp, a je to. Alarm nastavený a aktívny
nik sa už neprešmykne cez moje hradby nie ani myš
všetko viem všetko vidím všetko strážim všetko
nemôžem pripustiť, aby TO von spáchalo na mne premeny

Buch buch a klop a klop, a je to, nech je to čo chce
TO, čo klope na moje dvere, do môjho domu nikdy nevkročí
TO viem iste, to som zabezpečil, to si ustrážim
Keby sa TO nejako prepchalo zámkom, chytí sa aj tak do pasce

Há, héj a hú a hú, a je to, už TO aj kričať začalo
volá vábi láka ťahá prosí volá prosí volá stále
nemôžem povoliť, nemôžem otvoriť, nemôžem pustiť - dvere
na lacné triky nikto ma nedostane, žiadne vonkajšie strašidlo

Ooo, ááá, smrk a fňuk, a je to, plač - skúša novinku
prefíkanosťou a dôveryhodnosťou sa mi skoro rovná
nečudo, že skoro každý deň niekto TOMU sa podvolí
vytiahnutí von skončia v mraze, môžu si chystať rakvu 

Buch, fňuk, ááá a škrk, a je to, všetko naraz skúša
uvedomuje si, že ja sa nepodvolím, ja som mocný
srdce a rozum z kameňa, mňa vonkajší des nelapí
chudáci, čo uverili - zaslúžili si asi smrť od tohto šaša 

foto: Lucia Bechná

Fúú, ticho, fíí a vietor, a je to, vzdalo sa to boja
a to bez boja, krása, vyhral som, moja spása
vytrvalosťou a rozhodnosťou som odolal príšere
strachu, hrôze a desu zimy von som sa postavil, áno, JA 

Cŕrn, zív, slnko a budík, a je to, nový krásny skvelý deň
deň osláv, deň víťazstva nad vonkajším desom - naveky
raz porazený pyšný des už nikdy nepríde ma zvádzať
bezpečne môžem otvoriť brány okná dvere oči - pozrieť rannú srieň 

Tlačidlo, kľúč aj okenica, a je to, vpúšťam svetlo dnu
stláčam kľučku na vchodových dverách, opatrne,
nadychujem sa zhlboka a vykročím do svetla dňa
môj tretí krok dopadne na veľkú kopu snehu, vysuší mi slinu 

Žuch, hups, sneh a niečo mäkké, a je to, sklápam zrak
aby som rozpoznal, čo sa to ukrýva pod nánosom
snehu, pozostatku včerajšieho desu a strachu a von
mrazí ma a nie zo zimy - to nie je hlina ale ľudský vrak

Zrazu si
spomeniem

Nečakal som
náhodou
včera návštevu?

Matúš Ľupták